Hodnoty slovenského umenia v Berlíne

Hodnoty a odkazy – slovenské umenie proti fašizmu pod takýmto názvom 28. apríla slávnostne otvorili výstavu v Ruskom dome vedy a kultúry v Berlíne. Osobný príhovor prezidenta Ivana Gašparoviča predniesol predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár, reflexie o aktuálnych rusko-slovenských vzťahoch ruský veľvyslanec v Berlíne Vladimír Kotenov. Výstava, ktorá potrvá do 25. mája, potvrdzuje rastúcu profesionalitu našej diplomacie. Jej úspech garantoval riaditeľ Slovenského inštitútu v Berlíne Martin Sarvaš. Ide o pokračovanie reťazca podujatí, ktoré prezentujú prejavy antifašistických tradícií v slovenskom výtvarnom umení doma i v zahraničí – vo Varšave, Budapešti, Moskve, Prahe a Viedni. Spojivá a spory histórie Zmysel našich výstav spočíva vo zverejnení a vyjadrení symbolov víťazstva nad fašizmom, ako aj porážky nesporného agresora, ktorý mal na svedomí milióny ľudských životov. A tak nebolo jednoduché uvažovať o uskutočnení našej výstavy v Berlíne. Práve tu besný systém styranizoval moderné dejiny Európy a všetko ľudské. Pre našu vlajkovú výstavu antifašizmu sme využili ponúknutú možnosť na pôde Ruského domu vedy a kultúry dnes už v hlavnom meste zjednoteného Nemecka. Náš súbor naznačuje historické spojivá a rozpory našich kultúr: nemeckú vzdelanosť slovenských osvietencov a národných buditeľov, ale aj cyrilo-metodské spory v kresťanských dejinách. Slovenské výtvarné umenie nemalo takmer žiadne kontakty s Berlínom. Mali sme však výrazné spojivá medzi Bauhausom a bratislavskou Školou umeleckých remesiel. Počas 2. svetovej vojny existoval „ideologický, stranícky“ vplyv, pre vojnový slovenský štát ako domáca úloha platili doktríny „übermenscha“ i v umení. To však žilo svojím vlastným životom a ideálmi. Umelci sa mimoriadne aktívne zúčastnili na Povstaní. V ňom sa už úplne jasne, na báze vojnovej karikatúry, kresby a plagátu vysmialo „vodcovi“ a fašizmu. Výstava na dielach viacerých autorov (O. Dubay, F. Gibala, E. Zmeták) rozkrýva tragédiu obce Tokajík neďaleko Prešova, kde žili samí Medvedzovci. Tá obec bola možným stretom – ruského a berlínskeho medveďa. Už na tejto osi frontu bolo sa možno vzdať. Odpoveď však bola zrejmá. Z mužov prežil hromadnú popravu Medvedzovcov iba jeden, aj to náhodou. Výstavný celok ponúka aj ďalšie autentické hodnoty. Napríklad spomienkovú maľbu Jozefa Bergera, ktorý sa do koncentráka dostal ako evanjelický biskup a cez tragickosť svojich spomienok sa stal výtvarníkom-autodidaktom. Prezentujú sa tu i ďalšie galerijné hodnoty Alexandra Trizuljaka a Rudolfa Pribiša (Slavín) alebo Albína Brunovského (Triumf smrti). Diela žijúcich odbojárov Berlínčania môžu uvidieť aj práce dvoch dosiaľ žijúcich priamych účastníkov odboja – sochára Vojtecha Remeňa a maliara Milana Gašpara. Nemôže tu chýbať ani dielo, ktoré spomína na tragédiu Nemcov v čase vojny – Funus (Nemci) majstra Jána Kulicha. Ide o reliéf na Pamätníku SNP vo Zvolene. Na Slovensku sa nedávno urobilo veľa pre to, aby tí, čo vo vojne padli, mali aspoň dôstojné hroby. Vznikli cintoríny vojakov Wehrmachtu v Hunkovciach, Važci a Bratislave. Chýbajú im však pomníky – tie protivojnovej kvality, ktoré v nemeckom umení znamená napríklad E. Barlach. Nášho národného hrdinu, Juraja Jánošíka, spodobuje na výstave v soche Fraňo Štefunko. Vznikala v čase 2. svetovej vojny súbežne s podobami hrdinu v dielach Martina Benku – Detvana. Ďalšieho národného hrdinu, obeť nacistického teroru Mirka Nešpora portrétovala Ladislava Snopková. A napokon zdôraznime hodnoty diela s názvom 9. máj 1945. Deň víťazstva. Vytvorila ho sochárka Klára Pataki. Autor je kurátor výstavy a predseda Klubu výtvarných umelcov a teoretikov