Celý svet dnes rieši problém hospodárskej krízy. Nemôžeme si zatvárať oči pred faktom, že postupne zasahuje aj Slovensko. Nech by sme robili čokoľvek, jej dopady sa musia prejaviť aj u nás, lebo Slovensko má ekonomiku, ktorá primárne závisí od vývozu. A našimi exportnými partnermi sú najmä krajiny, ktoré sú v ešte hlbšej kríze, ako my. V kríze, ktorú sme nevyvolali, ale jej následkom sa musíme brániť. Našimi prioritami je bojovať za každé pracovné miesto a za zachovanie životnej úrovne, ktorú občania dosiahli v posledných dvoch rokoch.
Pri hľadaní riešení si musíme v prvom rade otvorene priznať, čo túto krízu spôsobilo. Boli to nebezpečné investície na finančných trhoch bez transparentných pravidiel, verejnej kontroly a štátnej regulácie. Bola to pravicová hospodárska politika vlád charakterizovaná bezbrehou liberalizáciou, nezmyselnou privatizáciou všetkého a za každú cenu. Bola to ilúzia dlhodobo udržateľnej prosperity, ktorá v skutočnosti znamenala prínos iba pre najbohatších a dnes ohrozuje zamestnanie a dosiahnuté sociálne istoty miliónov ľudí.
Pravicové vzory sa prepadli
Dnes už vari nikto ani na Slovensku nepochybuje, že ide o globálnu krízu, ktorej nevieme úplne zabrániť, ale môžeme zmierňovať jej následky, najmä na životy obyčajných ľudí. Práve oni sú obeťou niečoho, čo nespôsobili, a preto vláda SR nechce, aby na svojich pleciach niesli najťažšie následky. Najnovšie odhady hospodárskeho rastu v roku 2009 z dielne Európskej komisie (EK) ukazujú, o akú hlbokú krízu ide. Veď veľké európske ekonomiky čaká namiesto hospodárskeho rastu prudký hospodársky pokles – Veľká Británia o -2,8 percenta, Nemecko o -2,3 percenta a priemer EÚ je -1,8 percenta. A krajiny, ktoré nám pravica dáva za vzor, budú na tom ešte horšie: Lotyšsko -6,9%, Írsko -5%, Estónsko -4,7% a Litva -4%! Vo svetle týchto čísiel najlepšie vidieť, aké pozitívne výsledky už dnes prináša zásadný obrat vládnej hospodárskej politiky po voľbách v roku 2006 – Slovensko bude mať podľa EK v tomto roku najväčší hospodársky rast v Európskej únii.
Napriek tomu je nám jasné, že dosiahnuť na Slovensku medziročný rast, ktorý bude výraznejšie prekračovať 2% HDP (najnovší predpoklad EK je 2,7%), bude veľmi ťažká úloha. A toto poznanie nie je pre nás žiadnou novinkou, ako sa to usiluje vykresliť opozícia a médiá. Prvé mimoriadne zasadanie vlády SR pre krízu som zvolal ešte v septembri 2008. Práve v ten deň opozícia mala programovú konferenciu, na ktorej po dvoch rokoch príprav prijímala svoj „aktuálny“ ekonomický program. Program, ktorí jej „experti“ tvorili v čase, kedy o finančnej a následne hospodárskej kríze nikto ani len nechyroval. Možno sa teda čudovať, že ten program podľa toho aj vyzerá? A možno sa čudovať, že z neho vychádzajúce „nápady“ nemôžeme brať vážne?
Ale vážne nemôžeme brať ani požiadavky opozície na zvolávanie okrúhlych stolov a rôznych debatných krúžkov, ktoré budú opoziční lídri využívať na aspoň nejaké zviditeľňovanie sa. Veď ako už pomôže ľuďom, ktorým hrozí strata zamestnania, debata medzi mnou a Mikulášom Dzurindom, Jánom Slotom, Vladimírom Mečiarom, Pálom Csákym a Pavlom Hrušovským? Koľko pracovných miest takáto debata zachráni, koľko ich vytvorí, keď každý príde so svojou straníckou agendou a chuťou dohnať, čo opozícia nedokázala za vyše dva roky? Odpoveď je jasná: namiesto jalových rečí politikov potrebujeme odborné diskusiu o konkrétnych opatreniach.
Milióny bez nároku na rozpočet
Presne s týmto cieľom som navrhol zloženie Rady pre hospodársku krízu. Má v nej zastúpenie aj opozícia a je jej vecou, že do rady poslala novinára. Má však všetky informácie a rovnaký priestor, ako ktorýkoľvek minister. Ale naozaj dôležitými partnermi sú pri hľadaní úspešných protikrízových riešení tí, ktorí majú reálny vplyv na vykonanie potrebných opatrení – vo vedení podnikov, medzi ich zamestnancami, v bankách i v politickej sfére. Práve takýto ľudia hrajú v Rade pre hospodársku krízu prím. Výsledkom je rýchle prijatie vyše 20 konkrétnych opatrení, pričom tie legislatívne už vláda predložila Národnej rade SR.
Uvedomujeme si, že táto kríza je krízou spotreby. Ešte v prvom polroku 2009 sa začnú realizovať veľké PPP projekty pri výstavbe diaľnic. Na jeden diaľničný „balík“ už vláda SR získala partnera, záujem o druhý „balík“ už prejavilo niekoľko konzorcií, ktoré sa vedia preukázať nielen potrebnými kapacitami, ale aj nevyhnutným finančným krytím. Pôjde o veľké investície, ktoré vyvolajú dopyt po stavebných prácach bez toho, aby zároveň zaťažili štátny rozpočet. S rovnakým zámerom spúšťame aj dva veľké programy rekonštrukcie verejných budov (vrátane škôl) i bytoviek za vyše 120 miliónov euro. Programy znížia nároky rekonštruovaných budov na energie, vyžiadajú si stavebné práce, ale aj nákup slovenských výrobkov (napr. kotle, rozvody) a navyše ich nebudeme financovať z peňazí daňových poplatníkov.
Vláda aj v tejto krízovej situácii hľadá také investície, ktoré na jednej strane prispejú k udržaniu pracovných miest, ale zároveň ich naozaj možno nazvať investíciami do budúcnosti v pravom zmysle tohto slova. Ďalším dôkazom budú milióny eur, ktoré vláda vyčlení na nákup kotlov na biomasu alebo slnečných kolektorov pre rodinné a bytové domy, čo podporí dlhodobý dopyt po slovenských výrobkoch, lebo biomasa je taká energetická surovina, ktorú nemusíme dovážať a pri jej spracovaní sa vytvoria ďalšie pracovné miesta. Využitie štátnych dotácií na rekreáciu pre vojakov, policajtov či dôchodcov zasa obmedzíme tak, aby sa tieto peniaze míňali na Slovensku, nie v zahraničí, čím podporíme cestovný ruch u nás.
Odmietame pomoc bohatým
Vláda SR však podnikom pomôže udržať pracovné miesta aj priamo. Tým firmám, ktoré ľudí napriek strate zákaziek neprepustia a ponechajú ich na 60% mzdy „doma“, resp. ich dva dni v týždni budú rekvalifikovať a vzdelávať, prispejeme na mzdové výdavky. Podobnú podporu dostanú aj firmy, ktoré budú prijímať nových ľudí spomedzi tých, ktorí sú dnes bez zamestnania a sú riadne evidovaní na úradoch práce. Platiť zdravotné a sociálne odvody pomôže štát i nezamestnaným, ktorí si sami založia živnosť a táto pomoc je naplánovaná až na dva roky!
Za dôležitý moment považujem zjednodušenie zakladania sociálnych podnikov v spolupráci so samosprávami, ktoré budú bez veľkých prekážok vytvoriť tisíce užitočných pracovných miest pre ľudí, ktorí sú bez práce dlho, ale aj pre tých, ktorí o ňu prídu v dôsledku krízy. A nezabúdajme na celý rad programov, ktoré legislatívne, ale aj finančne podporia inovatívne podniky, lepšie prepojenie výskumnej a vývojovej činnosti na univerzitách s výrobnou praxou vo firmách, alebo pomôžu malým a stredným podnikateľom dostať sa k potrebnému kapitálu. Napríklad mikropôžičkovým programom, ktorý umožní získať peniaze na spolufinancovanie dotácií zo štrukturálnych fondov EÚ.
Tieto a ďalšie opatrenia budú stáť desiatky miliónov eur. Z európskych fondov, zo súkromných zdrojov a z peňazí ušetrených v štátnom rozpočte. Avšak nechceme bezhlavo zvyšovať jeho deficit, preto odmietame návrhy, ktoré by zruinovali verejné financie a zvýšili by záťaž daňových poplatníkov v budúcnosti. Plošné zníženie daní dnes nerobí nikto, opozíciou ospevované Írsko naopak niektoré dane a poplatky zvyšuje. S partnermi v Rade pre hospodársku krízu sme sa radšej dohodli na zvýšení nezdaniteľnej časti príjmu a posilnení zamestnaneckej prémie, na čom získajú ľudia s najnižšími a strednými príjmami, aby im z výplaty zostalo viac.
Namiesto ideologických poučiek, ktoré zjavne zlyhali, a opatrení, ktoré pomôžu len bohatým, budeme pri prijímaní opatrení brať do úvahy ich dopad na radových občanov.
Autor je predseda vlády SR
