XXXVII
Alepo som si predstavoval ako chudobné, špinavé mesto. Keď som ho videl, pochopil som svoj omyl. Alepo je slávne a bohaté mesto. Keď som cestoval po Sýrii, čudoval som sa. Som v Sýrii, v rozprávkovej zemi. O Sýrii by mali len rozprávať páni, ktorých predkovia vymysleli príbehy z Tisíc a jednej noci. Len rozprávať. Sýria nemôže byť rozumná krajina ako Slovensko alebo Maďarsko.
Večer som sedel pri brehu Eufratu. Breh bol mestsky skrotený, asfalt, betón a kamene nahradili trstinové húštiny a blato.
Eufrat bola predstava, voňal transcendentnou vôňou. A zrazu, neuveriteľné, Eufrat bol časťou skutočnosti.
Som NAOZAJ v Sýrii.
Hrob sultána Saladina naozaj vidím, naozaj môžem povedať: „Videl som hrob sultána Saladina.“
Kto z nás môže povedať: „Videl som vtáka Noa“, „Videl som zmŕtvychvstanie Ježišovo“, „Videl som Máriu vo Fatime“?
