V Latinskej Amerike chcú súdiť zločiny bývalých diktátorských režimov. V Čile nariadil súd zatknutie 129 bývalých vysokých bezpečnostných úradníkov, obvinených z porušovania ľudských práv počas režimu generála Augusta Pinocheta. Je to zatiaľ najväčšie zatýkanie v súvislosti so zločinmi sedemnásť rokov trvajúcej vlády čílskeho diktátora, ktorá skončila v roku 1990. Všetci obvinení pracovali pre tajnú čílsku políciu DINA, zodpovednú za politické vraždy a miznutie odporcov režimu.
Prvého podobného odsúdeného má aj Guatemala. Bývalý vojenský komisár Felipe Cusanero bol uznaný vinným zo zmiznutia šiestich roľníkov začiatkom osemdesiatych rokov, v období vlády vojenskej junty. Guatemalská armáda má za to obdobie na svedomí desaťtisíce obetí.
——
Americká CIA odmieta vydať dokumenty týkajúce sa programu mučenia a tajných väzníc. Odmietla tak žiadosť Americkej únie občianskych práv (ACLU), najväčšej organizácie monitorujúcej dodržiavanie ľudských a občianskych práv v USA. CIA tvrdí, že by zverejnenie informácií o takýchto vyšetrovacích technikách ohrozilo národnú bezpečnosť, alebo by viedlo k odhaleniu tajných zdrojov a metód rozviedky.
Pred dvoma týždňami zverejnilo americké ministerstvo spravodlivosti utajovanú správu CIA o mučení v zámorských väzniciach a odštartovalo prešetrovanie aktivít vyšetrovateľov CIA. Vyšetrovanie si však vyslúžilo kritiku za to, že sa zameriava na agentov na nižších postoch a obchádza vysokých úradníkov, ktorí podobné praktiky nariadili alebo schválili.
Dokument, ktorý sa CIA snaží udržať v tajnosti, by údajne mohol poskytnúť mnoho informácií o úlohe vysoko postavených osôb bývalej vlády. Mal by obsahovať aj súhlas prezidenta Georga Busha z roku 2001 s väznením afganských zajatcov v zahraničí, či telegramy medzi predstaviteľmi CIA v tajných väzniciach a ich nadriadenými vo Washingtone.
——
Veľká Británia deportovala bývalého strážcu z Guantánama, ktorý mal prehovoriť na stretnutí organizácie bojujúcej za ľudské práva. Cieľom Cageprisoners je zoznamovať verejnosť s podmienkami vo väznici v Guantáname.
Bývalý strážca Terry Holdbrooks videl podmienky vo väznici a spôsob zaobchádzania s väzňami na vlastné oči. Stal sa otvoreným kritikom americkej vlády. Na začiatku roku 2004 pracoval Holdbrooks ako strážca približne pol roka, keď jeho názor zmenila skúsenosť s väzňom číslo 590, Maročanom s prezývkou „Generál“, s ktorým viedol dlhé rozhovory a ktorý ho motivoval hlbšie sa oboznámiť s jeho životom a kultúrou. Podľa denníka The Observer bol Terry Holdbrooks už pred odletom do Veľkej Británie zadržaný a vypočúvaný americkými letiskovými úradníkmi, na londýnskom letisku Heathrow mu potom nebol povolený vstup do krajiny a bol deportovaný späť do Spojených štátov amerických.
——
„Psychologicko-lingvistická expertíza“ ruského ústavného súdu prišla k záveru, že heslá „Rusko Rusom!“ či „Zabi prihorenca!“ nie sú nacionalistické. Prokuratúra požiadala ústavný súd o vyjadrenie v súvislosti s prípadom, keď skinheadi v Petrohrade zbili školáka Tagira Kerimova. Vďaka „expertnému názoru“ vylúčil súd rasový podtext útoku a bol prekvalifikovaný na úmyselné ublíženie na zdraví.
Začiatkom roka napadla Tagira Kerimova a jeho kamaráta Sulejmana Ramazonava skupina 25 až 30 výrastkov, ktorí skandovali „Rusko Rusom!“, „Zabi prihorenca!“ a „Bi čiernych, bi prihorencov!“. Kerimova prestali mlátiť až po tom, ako jeho kamarát zakričal, že je už mŕtvy. Tagir bol potom niekoľko mesiacov v kóme, ale prežil to.
„Expertíza“ ruského ústavného súdu konštatuje, že heslá „Krysám krysia smrť“ a „Rusko Rusom“ nie sú v tomto kontexte nacionalistické, zatiaľ čo „Zabi prihorenca“ či „Bi čiernych“, môžu, ale aj nemusia byť xenofóbne, v závislosti od motivácie, s ktorou sú povedané. Výzva „Zabi prihorencov“ môže byť vraj mienená aj „ironicky a nie vážne“.
Vyšetrovatelia dospeli k záveru, že útok bol výsledkom osobných rozporov medzi niektorými členmi skupiny a Tagirom, a preto „nemal xenofóbny charakter“.
——
Na najbližšom zasadnutí Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) chce Irán predložiť návrh úplného zákazu akýchkoľvek útokov proti jadrovým zariadeniam. Získal už údajne podporu 118 štátov, väčšinou členov Hnutia nezúčastnených krajín.
Hoci ide o všeobecný návrh, Teherán sa chce pravdepodobne predovšetkým poistiť proti Izraelu a USA, ktorí nevylučujú, že ak nezmrazí svoj jadrový program, zaútočia na jeho zariadenia. Irán tvrdí, že jeho program je čisto mierový, teda neodporuje pravidlám Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Agentúry Reuters a AP však pred pár dňami uverejnili správy, že odchádzajúci šéf MAAE Muhammad Baradej je pod silným tlakom, aby sa v záverečnej správe agentúry objavilo tvrdenie, že Irán aktívne usiluje o získanie atómových zbraní.
Už v roku 2007 konštatovala súhrnná správa amerických tajných služieb, že Irán ukončil prácu na zbraniach už v roku 2003. Tlačové agentúry však tvrdia, že niektorí predstavitelia západných krajín vypúšťajú do médií tvrdenia, že MAAE má dôveryhodné dôkazy, že sa americké tajné služby mýlili.
Obamova administratíva má voči Iránu trochu otvorenejšiu politiku, než jej predchodkyňa, stále však tvrdí, že sa Teherán snaží získať jadrové zbrane. Na najbližšom zasadnutí MAAE bude žiadať sprísnenie sankcií, vylúčená nie je ani podpora izraelského útoku na iránske jadrové zariadenia. USA a ich spojenci však očakávajú, že sa na pôde Agentúry stretnú s tvrdým odporom Ruska, Číny a rozvojových krajín, preto sa snažia získať aspoň trochu presvedčivý argument.
Spracované podľa zahraničnej tlače, nezávislého spravodajstva Akt-Info a agentúry Czech Free Press
