Nepravdepodobné príbehy sa musia odohrávať niekde „hrozne ďaleko“. Aby mohol človek uveriť, že sa skutočne stali. Alebo aby to mohol aspoň trochu dôveryhodne sám pred sebou predstierať. Starovekí a stredovekí geografi mali krajiny, „kde žili levy“ – biele miesta na mape, kde sa mohli preháňať Amazonky, kentaury, trpaslíci jazdiaci na pávoch, jednonohí ľudia… V 19. storočí sa dobrodružné príbehy presunuli do krajín na hraniciach európskej kolonizácie – Afrika, India, Stredná Ázia. Obľúbeným miestom deja francúzskych komiksov z 20. a 30. rokov bol Balkán – divoké miesto jednou nohou stále väziace v stredoveku. V 90. rokoch sa medzi tieto „neprebádané divočiny“ čakajúce na napínavý príbeh (a neporaziteľného hrdinu) zaradila aj východná Európa. Po rozpade východného bloku ju v mnohých amerických a západoeurópskych ovládli „levy“ – organizovaný zločin, postkomunistickí diktátori, zahraničné tajné služby. A medzi nimi sa pohybovali chudobní a potenciálne nebezpeční domorodci. Teraz nehovorím o horore-fraške, ktorý pohol slovenskou žlčou. Nemáme sa až tak na čo sťažovať – okrem „Hostela“ si spomínam už len na jednu stupiditu („Eurotrip“), ktorá nás vykreslila ako džungľu plnú hlupákov, prostitútok a mutantov. Čo majú povedať také Rusko či Ukrajina? Tie sú populárnym exteriérom podobných príbehov. Takže, aby sme si nemysleli, že je to u nás také hrozné, poďme si zastrieľať na linke http://www.onlinehry.sk/hra.aspx?game=1567 na mutantov v zničenej atómovej elektrárni Černobyľ. Ešte že je niečo aj na východ od nás…
