Reakcie na zámer vlády zmeniť pomer odvodov v prospech prvého piliera považujú Priatelia Zeme-CEPA za prehnané a nekompetentné. Spôsob prezentácie odhadov budúceho poškodenia dôchodcov sa pritom dá prirovnať k šíreniu poplašných správ. Priatelia Zeme-CEPA v uplynulých mesiacoch analyzovali privatizáciu dôchodkového systému na Slovensku a upozornili na riziká, ktoré so sebou tzv. reforma prináša. Medzi najväčšie problémy možno zaradiť podcenenie nákladov na prechod na nový systém, ktoré budú predstavovať minimálne 500 miliárd. Prehnané očakávania Tieto prostriedky budú Sociálnej poisťovni chýbať, pričom zodpovednosť za takýto výpadok vo verejných financiách nesie predchádzajúca vláda, ktorá privatizáciu dôchodkov schválila. Ďalším problémom je nezohľadnenie administratívnych poplatkov, ktoré podľa prepočtov Priateľov Zeme-CEPA môžu dosiahnuť až 20 percent z nasporenej sumy budúcich dôchodcov. Osobitnou kapitolou sú prehnané očakávania výnosov z investovania dôchodcovských úspor do akcií. Podľa dlhodobých ekonomicko-demografických odhadov nemožno čakať omnoho vyššie výnosy než pomyselný výnos z priebežného piliera. Počas tohto týždňa boli zverejnené informácie, podľa ktorých v dôsledku príp. zmeny pomeru odvodov z 9:9 na 12:6 v prospech priebežného piliera prídu budúci dôchodcovia až o milión korún. Autori týchto prepočtov však už „zabudli“ doplniť informáciu, že údaje dosadené do výpočtu sú neznámou premennou a zakladajú sa len na odhadoch. Zdrojom týchto odhadov sú často dôchodcovské správcovské spoločnosti, ktorých objektívnosť v tejto oblasti spochybňuje ich záujem o čo najväčší podiel dôchodkových odvodov smerujúcich do II. piliera. Naproti tomu štúdie popredných amerických ekonómov D. Bakera, B. DeLonga a P. Krugmana, ktorí sa témou fondových investícií a prognostiky finančných trhov dlhodobo zaoberajú, hovoria o tom, že výnosy z investovania na kapitálových trhoch nemôžu byť dlhodobo vyššie ako miera rastu reálnej ekonomiky. Zodpovednosť Dzurindovho kabinetu Iným typom argumentu, ktorý sa často objavuje v médiách, je nespravodlivosť zmeny pomeru odvodov voči súčasným sporiteľom. Niekedy táto rétorika zachádza až do takých absurdít, že sa hovorí o „znárodňovaní budúcich úspor“. Nespokojnosť niektorých sporiteľov s prípadnou zmenou pomeru odvodov sa dá pochopiť. Zodpovednosť však nesie predchádzajúca vláda, ktoré pomer odvodov prezentovala ako naveky daný, nepodliehajúci zmene. Takéto niečo je síce možné v diktatúre pinochetovského typu, ale nie v demokracii, kde sú pravidlá hry určené zákonmi, ktoré prijíma slobodne zvolený parlament. Hoci sa tejto problematike venujem už niekoľko rokov, zatiaľ som nezaregistroval, že by bola vypracovaná analýza, ktorá by zhodnotila súčasný pomer odvodov ako najefektívnejší. Mnohí ľudia sa navyše cítia poškodení presne z opačných dôvodov – že sa upísali DSS bez toho, aby si boli vedomí, že už nemôžu vystúpiť. Autor je koordinátor siete CEE Bankwatch Network a analytik dôchodkovej reformy