Verejnosť v zajatí účelovosti

Prvý decembrový víkend budú môcť občania po tretíkrát za dvanásť mesiacov využiť svoje volebné právo. Na obdobie štyroch rokov si zvolia zástupcov, ktorí budú spravovať veci verejné v ich obci či meste. Po reforme verejnej správy sa lokálna úroveň stala rozhodujúcim miestom na riešenie každodenných problémov občanov. Otázky spojené s projektovaním regionálneho rozvoja, riešenie problémov v školskej či sociálnej oblasti, oprava rozpadajúcich sa chodníkov a sídliskových ciest je plne v rukách miestnych politikov. Už je zbytočné upierať zrak na bratislavských úradníkov, hľadať pomoc v kancelárii premiéra či ministra. Politické strany i miestne osobnosti sa v týchto dňoch plne venujú príprave na komunálne voľby. V straníckych centrálach sa modelujú rôznorodé koalície, ktoré skôr pripomínajú úzkoprsé politické obchody ako ucelené strategické riešenia. Tieto účelové hry majú v konečnom dôsledku za následok minimálne jednu výrazne negatívnu skutočnosť. V deň volieb sa väčšina ľudí zaujíma o všeličo, len nie o to, kde je „ich“ volebná miestnosť. Dlhodobo pretrvávajúci nezáujem o dianie v regióne pritom legitimizuje aj takých poslancov, ktorým k mandátu na rozhodovanie o prerozdeľovaní desiatok miliónov z verejných rozpočtov v mene všetkých stačili hlasy kamarátov a príbuzných. Čoraz častejšie sa verejnosť dostáva do zajatia účelových mocenských hier, stáva sa rukojemníkom účelových politických kšeftov. Účelovo vznikajú hodnotovo a programovo nečitateľné predvolebné koalície, účelovo vstupujú do vládnych koalícií diametrálne rozdielne strany, účelovo sa vyvoláva riešenie problémov na základe vôle zákulisných straníckych sponzorov. Navzdory tejto tvrdej realite, ešte stále platí základné demokratické pravidlo. Moc pochádza od občanov a každý slobodný človek ma právo kedykoľvek rozhodnúť o tom, kto by mal či nemal v jeho mene spravovať veci verejné. V dnešnej hektickej dobe by si mali byť politici vedomí, že ich miesto v hlavolame verejnej moci nemusí byť tvrdo vyárendované na celé volebné obdobie. Predseda SNS Ján Slota si asi ani sám neuvedomil, akú zaujímavú myšlienku ponúkol verejnosti cez návrh zmeny pravidiel pre všeľudové hlasovanie. Šéf národniarov túži potom, aby obec Mojš bola súčasťou Žiliny. To sa však dá docieliť len cez úspešné referendum, čo znamená, že sa na ňom zúčastní viac ako polovica voličov. Žilinskí radní vedia, že záujem o dianie v meste je nízky. Navrhujú preto znížiť kvórum potrebné na uznanie výsledkov referenda. S myšlienkou zníženia kvóra sa dá súhlasiť. Aby nešlo opäť len o účelovú zmenu, mala by sa prijať i nová zásada. Podľa nej by každé referendum bolo platné na základe toho, koľko ľudí sa zúčastnilo na ostatných voľbách. Ak sa miestny politik opiera o dôveru piatich percent voličov, aj verejný plebiscit by mal byť platný, ak sa na ňom zúčastní rovnaký počet občanov. Bol by to krok k tomu, aby nebola verejnosť v závoze vypočítavých politikov. Autor je politológ, pôsobí v samospráve