Takmer rovnaký osud spája v týchto dňoch dvoch bývalých členov vlády: HZDS a SNS. Obe strany v parlamentných voľbách „vyhoreli“, i keď každá iným spôsobom. Obe prišli o veľkú časť voličskej základne a obom šéfom horela funkcionárska stolička. Pre SNS a HZDS sa voľby skončili skoro rovnako – prehrou. Mečiarovci sa dostali aspoň do opozície, zatiaľ čo malíkovci sú najbližšie štyri roky mimo politickej hry. V oboch prípadoch sú však na vine predsedovia. Obe strany totiž o volebné percentná pripravila ich stranícka odnož – HZD a PSNS. I keď tu je rozdiel medzi oboma stranami – odídenci od Vladimíra Mečiara jedno písmenko v názve vypustili, odnož Malíkovej si jedno pridala. SNS nahlas o neúspechu Po ostrých výpadoch a krátkej dovolenke v Rusku sa povolebná rétorika Anny Malíkovej zmenila. Azda po prvýkrát v politickom živote si ešte stále predsedníčka národniarov priznala, že ich volebný výsledok bol jednoducho neúspechom. „Ja to hovorím skutočne možno aj s troškou pokory, že kampaň bola neúspešná, prehrali sme. Ja sama neviem odpovedať na otázku, prečo nás slovenskí voliči odmietli.“ Z jej slov vidieť, že zaujala veľmi populárnu taktiku typu: ja nič, ja muzikant. A tak je vedenie SNS zrazu ochotné dať k dispozícii svoje funkcie (veď čo iné im už ostáva). Ibaže, ani v tomto to v SNS nebude až také jednoduché. Anna Malíková sa totiž nevzdáva. Namiesto straníckeho odvolávania sa odvolá sama. Keďže nechce pripustiť, aby jej neprajníci v strane okúsili pocit víťazstva, vyhlásila, že na čele strany by mal byť niekto z nižších straníckych štruktúr, ktorý doteraz nebol vo vedení. Zrejme teda aj tu bude mať predsedníčka ešte stále hlavné slovo. Rozkol v bašte HZDS Iná situácia je v HZDS. Tam sa totiž Vladimír Mečiar svojej predsedníckej stoličky akosi nechce vzdať. Sklamanie z výsledku volieb je vo vnútri hnutia očividné, veď v opozícii bude už druhé volebné obdobie. A na mnohé štátne zákazky a podniky je predsa oveľa lepší dosah z vládnej pozície. Okrem toho sa očakáva, že všetky ešte predateľné lukratívne štátne podniky sprivatizuje nová vláda Mikuláša Dzurindu už v tomto volebnom období, a tak v roku 2006 už mnohí donori HZDS nebudú mať vôbec dôvod byť vo vláde. Lenže členovia hnutia si pri verejnom hlasovaní mimoriadny snem opäť neschválili. Dôvodom mala byť stabilizácia hnutia pred komunálnymi voľbami. Aj v tomto smere však u mečiarovcov čosi škrípe. Zdá sa totiž, že reči o nestabilnej straníckej základni sa začínajú napĺňať. Veď napríklad v doteraz najväčšej a najstabilnejšej bašte HZDS v Trenčíne kandidujú na post primátora spomedzi ôsmich uchádzačov až traja Mečiarovi ľudia. „Je to veľmi vážna situácia v Hnutí za demokratické Slovensko. S vlastným gólom tu už prehráva aj pred voľbami 1:0,“ tvrdí oficiálny stranícky kandidát J. Rea. Aj to len potvrdzuje rozkol v hnutí. Preto argument, že HZDS musí zostať pred komunálnymi voľbami stabilné, neobstojí. O Mečiarovi až v júni Dá sa teda očakávať, že HZDS zostane momentálne bez výrazných zmien vo vedení. Riadny snem totiž čaká mečiarovcov až v júni, a to už mnohých terajšie rozhorčenie z výsledkov volieb prejde. Veď ako sa hovorí, čas všetko vyrieši. A práve v júni nadíde tá správna chvíľa, aby Vladimír Mečiar z postu predsedu hnutia dôstojne odišiel. A o to mu vlastne išlo, keď sa tak vehementne staval proti mimoriadnemu snemu.
