Pred novou vládnou koalíciou stojí niekoľko mediálnych úloh – zvoliť nového ústredného riaditeľa verejnoprávnej STV, mediálne rady a kreovať celkovú mediálnu politiku štátu. Všetci politici, či už z opozície, alebo z koalície, však opäť odmietajú privatizáciu druhého kanála STV. Podľa slov viacerých túto tému ani nik nenastolil, a momentálne na tento krok nie je reálne opodstatnenie. A to i napriek tomu, že STV nedokáže vytvoriť kvalitný program a je len otázkou času, kedy sa opäť dostane do dlhov a štát ju bude musieť finančne povzbudzovať. Veľa sa teda očakáva od nového ústredného riaditeľa verejnoprávnej televízie. Ten by mal urobiť konkrétne a možno aj nepopulárne opatrenia na vytrhnutie STV z jej doterajšieho marazmu. V televízii je veľa oblastí, kde sa dá šetriť. Stačí sa pozrieť na náplň producentského centra kreatívnych služieb, ktoré má na starosti tvorbu dvoch relácií venujúcich sa propagácii programov na jej obrazovke. Alebo, potrebuje televízia takmer dve poschodia ekonomického oddelenia? A načo má toľko kameramanov, ktorí si aj tak privyrábajú v konkurenčných televíziách? Úlohou Rady STV je teda posunúť do parlamentu na schválenie kandidáta, ktorý bude mať odvahu robiť nepopulárne kroky. Nepozerať na to, kto je čia rodina, alebo kto je v televízii už dvadsať rokov a chcel by v nej aj profesionálne dožiť. V ostatných televíziách u nás i vo svete sa dnes úplne bežne kumulujú funkcie. Kameraman je zároveň technikom, redaktor spravodajstva si sám strihá príspevky. Prečo sa to nedá v STV? Nejde o to, že by tamojší tvoriví pracovníci boli menej schopní ako všetci ostatní (tak či tak vlastne novinári stále len obiehajú medzi jednotlivými médiami), ale kde by sa uplatnil ďalší personál STV? Mnoho technikov či strihačov, ekonómov a rôznych personalistov? S novým parlamentom teda prichádza aj nová šanca na riešenie problémov verejnoprávnej televízie. Treba len dúfať, že konečne prevládnu odborné schopnosti kandidátov nad tými politickými.
