Prieskumy verejnej mienky jednotlivých agentúr na Slovensku sa nezvyknú veľmi líšiť. Väčšinou sú pozície strán vyskytujúcich sa na prvých priečkach stabilné. Zdá sa však, že aj ich preferencie začínajú klesať.
Niekoľkokrát sme z rozličných uhlov informovali o pokračovaní v prácach na budovaní vládnej siete Govnet. Zmluva s firmou KISS, ktorá ju mala zabezpečiť, však nebola v tejto oblasti jediná nevýhodná, ktorú podpísala bývalá vládna garnitúra. Medzi také sa radí aj kontrakt s Telenorom z roku 1998. Podpísal ho za značne nevýhodných podmienok bývalý minister vnútra Gustáv Krajči niekoľko dní pred svojím odchodom z tohto postu. Paradoxne, zveril tak zahraničnej firme budovanie informačnej siete s údajmi Registra a Centrálneho pohybu obyvateľstva.
Napriek tomu, že infraštruktúra Govnetu by sa mala zrealizovať do konca tohto roku, štát naďalej bude platiť aj firme Telenor za sieť VS NET. Uznesenie vlády z 24. mája 2000 totiž uložilo ministerke Brigite Schmögnerovej „zapracovať do návrhu ukazovateľov štátneho rozpočtu pre kapitolu Ministerstva vnútra SR – sekciu verejnej správy na rok 2001 finančné prostriedky vo výške minimálne 110 mil. Sk a na rok 2002 finančné prostriedky vo výške minimálne 216 mil. Sk“. To znamená, že Govnet by mala síce prepojiť všetky subjekty štátnej správy, ale takisto sa realizáciou chcelo zabrániť plateniu štátu za rozličné iné siete. V stanovisku vlády sa preto uvádza: „Pri zabezpečovaní potreby prenosu dát najväčšie zbytočné finančné straty štátneho rozpočtu vznikajú v prípade duplicitného zabezpečovania dátových prenosov v rámci štátnej správy. Je to spôsobené tým, že každý rezort zabezpečuje prepojenie len svojich subjektov v rámci možností svojho rezortu.“ Štát sa teda konečne opäť ukázal ako správny hospodár a pochopil, že peniaze na vyhadzovanie Slovensko nemá. I keď, nestačí si to len uvedomiť, treba aj konať.
Firma Telenor prevádzkuje na Slovensku sieť VS NET. Náklady na jej vybudovanie boli 588,1 milióna korún, pričom Govnet by štát vyšiel „len“ na 530 miliónov. Aspoň tak sa to uvádza v Správe o stave rozvoja siete Govnet. I keď ten nás celkovo, podľa záznamu z rokovania B. Schmögnerovej a M. Ftáčnika s predstaviteľom firmy KISS, bude stáť až 835 miliónov bez DPH. No oveľa markantnejšií je cenový rozdiel v nákladoch na prevádzkovanie oboch sietí. Zatiaľ čo prevádzkovanie Govnetu ročne vyjde na 20 miliónov, VS NET spotrebuje neuveriteľných 246 miliónov (!) korún. Okrem už spomínanej VS NET rezortu vnútra má ešte dve siete ministerstvo financií – Daňový a Colný informačný systém – a jednu rezort školstva – Sanet. Aj v správe tohto ministerstva sa uvádza, že „financie v rámci rezortov sú neefektívne vynakladané na zabezpečenie duplicitných prenosových (komunikačných) infraštruktúr“.
Vláda sa teda rozhodla zveriť budovanie Govnetu firme KISS, v ktorej sa od podpísania prvej zmluvy zmenili vlastníci. Práve tejto spoločnosti s ručením obmedzeným štát dlhuje niekoľko miliónov korún. No v prípade Govnetu štát nebude platiť priamo firme KISS. Tá si totiž zoberie úver, ktorý bude splácať štát. A to až po prvom roku užívania siete. Zdá sa však, že sa súčasná vládna garnitúra chce vysporiadať aj s nevýhodnou zmluvou so spoločnosťou Telenor, ktorá vlastne – pri porovnaní cien – okráda štát. Podľa našich informácií by chcela vláda tento kontrakt utlmiť tak, že by Telenoru ponúkla účasť na projekte Govnet. Ale pre KISS už Telenor zo spomínaných dôvodov nie je dôveryhodným partnerom. A tak je dosť pravdepodobné, že na takýto kompromis nepristúpi. To by znamenalo, že v roku 2002 by štát pri plnom fungovaní Govnetu ešte vynaložil zbytočných 216 miliónov pre Telenor. Zdá sa, že nepríjemné spomienky na predchádzajúcu vládu zostávajú vo veľmi hmatateľnej forme.
