patrí k tým, pre ktorých bola a je práca samozrejmá vec. Bolo by zle, ak by takíto ľudia chýbali, či už v rodine alebo v národe. Každá generácia má svojich ťahúňov, ktorí ju formujú a vďaka ktorým ostatní vstupujú do verejného života. Karol Rosenbaum je mladší ako toto storočie. V mladom, či mladšom veku nepochybne pripravoval revoltu proti skôr narodeným. Rovnako nepochybne mal obľúbených básnikov, Novomeského, Nezvala a ďalších. Veril v demokratické ilúzie svojich mladých čias. Premeny doby sa ho prirodzene dotýkali, od mladosti po zrelý vek však vyjadroval isté generačné vyznanie. Pre akademika Rosenbauma sa dôležitým stalo aj určité nadgeneračné vyznanie. Nepochybne fenomén, ktorý opäť pociťujeme ako potrebu i dnes.
Prekliatie generácie, či generácií bolo osudom jeho činnosti. Syn pekára a obchodníka z Lednických Rovní nadviazal na spojivá z rodičovského podniku. Bol neuveriteľne pracovitý a ak sa takáto vlastnosť spojí s talentom, plody na seba nedajú dlho čakať. Dozreli a môžeme sa ich dotýkať aj v našej neskorej modernej dobe. Prežité skúsenosti niekoľkých generačných diferenciácií stopy prirodzene zanechali, ale – ako povedal jeho súputník, literárny vedec Ivan Kusý – jednotlivci sa ako generácia obetovali. Takže ide o „prekliatie“ pokolenia, ktorého východiskom bol nadgeneračný zážitok Slovenského národného povstania.
Štúdium slovakistiky a germanistiky slúžilo na poznávanie literatúry. Prežitky doby, jej zlomov viedli k tomu, že často bolo potrebné poukazovať na obsahové a ideové stránky umeleckého diela. Rosenbaum si však osvojil metódu literárnovedného štrukturalizmu. Poctivý výskum spájal s editorskou aktivitou. Skúmal Kollára, Šafárika, Tajovského, Novomeského, vzdal poctu Ivanovi Horváthovi a davistom. V celej tvorbe zdôrazňoval a umne propagoval pozitívne hodnoty slovenskej literatúry a kultúry. Počas rozhovoru bolo z hlasu cítiť smútok jeho generácie. Voľakedy to prekonával robotou. Za posledných desať rokov sme mali možnosť vidieť aj jeho druhú tvár, a to vtedy, keď zabával ľudí. Jeho imitácie sú slávne a triafajú do čierneho. Vedel sa odreagovať. Platí o ňom Pascalovo: Sme radi, ak sme hľadali autora, a našli sme človeka. Dodajme, že reprezentanta prvej profesionálnej generácie slovenských literárnych historikov.
