Už v minulom čísle sme písali o situácii v STV. Úprimne povedané, je žalostná. Ak by sme v inej podobe dnes transformovali názov jedného českého filmu Ako vytrhnúť veľrybe stoličku na STV by platila táto veta so znením Ako vytrhnúť STV z marazmu.
Slovenská televízia sa už dlhší čas topí v dlhoch. O tom hádam vie na Slovensku už aj malé dieťa. Keď sa za minulej vlády rozprávalo najmä o jej neobjektívnosti, dnes sú to hlavnou témou predovšetkým peniaze. Popri tomto probléme akoby štruktúra vysielania išla do úzadia. STV mala tieto dlhy vždy. Keď však boli Slovenské telekomunikácie (ST) štátnym podnikom, veľmi sa o nich nerozprávalo. Veď predsa aj STV je štátna, teda vlastne verejnoprávna. I keď, povedané tak či onak, v podstate ide o to isté.
Na sekere tri štvrte miliardy
Aké sú teda dlhy voči ST? Približne 739,9 milióna korún. Do 15. marca mala STV uhradiť prvú splátku. Nestalo sa tak. Posledným termínom na splatenia druhej časti dlhu je 1. júl 2001. Vynára sa teda otázka, že ak televízia nevedela splatiť ani prvú, nižšiu splátku, kde zoberie peniaze na ďalšiu? Povráva sa, že z peňazí získaných privatizáciou. O financie z privatizácie Slovenskej sporiteľne sa však rezorty bijú už teraz a to je známy nový majiteľ tejto inštitúcie. Veď dosiaľ chcel vládny kabinet použiť tieto peniaze na výplatu dlhopisov.
Kalkuluje sa s financiami z predaja podniku, ktorého celý proces sa ešte len začína a dokonca by sa mala privatizácia SPP dokončiť až po splatnosti dlhu. Vládny kabinet a vedenie STV teda budú musieť opäť s ST vyjednávať a prípadne sa dohodnúť na novom splátkovom kalendári. Kým boli ST štátne, išlo to ľahšie. Ale dnes sú ST súkromnou spoločnosťou, v ktorej štát má minoritný podiel akcií, keďže majoritným majiteľom s 51 percentami akcií je nemecká firma Deutsche Telekom. Tá sa musí a určite aj bude správať ako obchodník a nebude zrejme brať ohľady na „ufňukaného“ dlžníka, ktorý s plačom príde orodovať. Veď kde má potom záruku, že STV dlh naozaj uhradí?
Budú sa zvyšovať poplatky?
Ďalším krokom, ako zvýšiť prílev peňazí do STV, je zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Veď kto iný už tie dlhy zaplatí, ak nie občania? Už teraz sa vláda rozhodla zaplatiť za STV časť jej dlhu, konkrétne približne 596,2 milióna korún. Môžeme dvakrát hádať, z akých zdrojov. Ale donekonečna sa do vrecák občanov siahať nedá. Aj tie totiž majú svoje dno. Spolumajiteľ TV Markíza a budúci politik Pavol Rusko prezentoval na stránkach SLOVA návrh, ako riešiť problematiku koncesionárskych poplatkov. Podľa neho by mal každý občan platiť koncesie na základe výšky svojho mesačného príjmu. Babička v Hornej-Dolnej by tak STV zaplatila desať korún, majiteľ úspešnej súkromnej firmy napríklad päť tisíc.
STV je teda v nezávideniahodnej situácii. Skúsila novú metódu a obrátila sa s výzvou na občanov. Veď aspoň tí nech ju poľutujú. No ktovie, či by tak urobili aj v prípade, že im zvýši koncesionárske poplatky. Ale v každom prípade sa každý priveľmi uvedomelý Slovák, ktorého trápi, čo všetko sa v STV, ktorú pozerá tak nanajvýš hodinu denne, deje, môže zavolať do Komunikačného centra. Tam smie pracovníkom televízie do chuti vynadať, alebo ich poľutovať, no nejaký väčší efekt to zrejme mať nebude.
Z trojročnej lehoty ročná
Aj podľa predsedu Slovenského syndikátu novinárov Jána Füleho (rozhovor s ním prinášame na strane 4) každé voľby znamenajú boj o médiá. V súvislosti s STV sa už dlhý čas v kuloároch rozpráva o jej privatizácii. Aspoň teda o druhom vysielacom okruhu, ktorý sa považuje za športový a pre nešportovcov aj za nudnejší. Ako sme už na predchádzajúcich riadkoch spomínali, ST si zrejme uvedomili, že so splatnosťou dlhu televízie to nebude také jednoduché, a tak chce túto pohľadávku postúpiť inému subjektu. No to by mohlo znamenať i nepriamu privatizáciu verejnoprávnej televízie. Poslanec za HZDS-ĽS Dušan Jarjabek komentoval celú situáciu pre Národnú obrodu takto: „Bol to záujem tejto vládnej garnitúry, aby sa STV dostala na kolená a mohla sa skryto privatizovať.“ Pôvodne totiž mala mať STV na splatenie svojich dlhov až trojročnú lehotu.
Opozícia pri prenosoch najaktívnejšia
Popri dlhoch sa však už začínajú ozývať opoziční poslanci s kritikou, ako STV informuje o ich aktivitách. Nedávno prezentovala Rada pre vysielanie a retransmisiu podiely vlády SR, parlamentnej väčšiny a menšiny na vysielaní verejnoprávnej televízie v minulom roku. V Novinách STV a Novinách plus zaplnila vláda z celkového vysielacieho času 53,6 percenta, parlamentná menšina 14,56 a väčšina 31,84 percenta. Pomer frekvencií opozícia : koalícia bol 2:3, pomer objemu času opozícia : koalícia 1:2. Pritom pojem parlamentná menšina sa stotožňuje s opozíciou. V publicistike STV vláda vyplnila 35,36 percenta, parlamentná väčšina 41,59 a menšina 23,05 percenta. Pomer frekvencií medzi opozíciou a koalíciou dosahoval 2:3, pomer objemu času opozícia : koalícia 1:2.
V rámci prenosov a záznamov zo zasadnutia Národnej rady SR podiel vlády predstavoval 14,13 percenta, parlamentnej väčšiny 23,15 a menšiny až 62,72 percenta. Z týchto štatistík vidieť, že úsilie opozície na rokovaní parlamentu najmä prostredníctvom faktických poznámok je naozaj obrovské. Ešte tak vyčísliť, koľko z týchto percent vyplnil Ján Cuper, právny expert HZDS-ĽS. Pomer frekvencií opozícia : koalícia bol 2:3, pomer objemu času opozícia : koalícia 1:2. Pritom pomer frekvencií opozície ku koalícii je základ posúdenia vyváženosti spravodajstva, podľa pravidiel BBC má byť 2:3, pomer objemu časov 1:2.
V dnešnej situácii okolo STV sa niektorí odborníci ale aj pseudoodborníci predbiehajú v hľadaní východiska. Všetci však z vlastných dôvodov. Pavol Rusko chce zrušiť reklamu na obrazovke verejnoprávnej televízie a STV financovať z peňazí súkromného sektora, o čom sme už písali. Ale mnohí sú s jej vysielaním nespokojní, a preto by asi bolo ťažké hľadať súkromníka, ktorý by dával svoje peniaze do bezodnej studne. Viacerí sa však zhodujú v názore, že by sa celá budova v Mlynskej doline mala zbúrať a začať znova s budovaním novej verejnoprávnej televízie. Či by sa už volala Slovakia, ako to navrhuje Rusko, je síce jedno, ale uvidíme, či sa na Slovensku nájdu schopní ľudia, ktorí by mohli takúto zmenu uskutočniť. A to nielen zmenu zmien.
