Mám rád politické komentáre Gabriely Rothmayerovej. Ak sa nejaký objaví, niekoľkokrát si ho prečítam a vždy mi zíde na um akési pokračovanie. V tom poslednom o Robertovi Ficovi stálo: „Ak sa ten „extrém“ svojej nálepky nezľakne, tak to nemusí fungovať.”
Teraz budem znieť ako americky volič – pretože ním tiež som. Keď Donald Trump pred pár rokmi oznámil svoj úmysel kandidovať, hlavné „oznamovadlá“ to považovali za podarený žartík. Okamžite sa začali útoky a zosmiešňovanie. Ale Trump si išiel svojou cestou. Na útoky odpovedal protiútokmi a určite nerobil dojem, že sa bojí. Ak naňho zaútočil republikán, vrátil útok aj s úrokmi; nikdy sa nezdalo, že by chcel na svoju stranu získať ľudí, ktorým iní republikáni nadbiehali. On vedel, kto ho voliť nebude a o takých voličov sa nestaral.
Ale nikdy ich neurážal, ako to neskôr v kampani robila H. Clintonová a ako to na Slovensku robí celý politický establišment. Keď verchuška Demokratickej strany odpílila Bernieho Sandersa, Donald pozval jeho voličov do svojho tábora. Médiá besneli, demokrati omdlievali, niektorí republikáni sa proti Trumpovi vymedzovali a on občas vrátil uder, ale nebolo vidieť, že by sa veľmi znepokojoval. Nikdy sa nezľakol svojej nálepky.
Nie, netvrdím, že bol dobrým prezidentom, tvrdím iba, že to, že sa nebál, ho robilo príťažlivým. Nehral na obe strany, bolo vždy jasné, kde je.
Verím, že R. Fico číta Nové slovo, i že si prečítal úvahu G. Rothmayerovej. Ja sa ku nej pridávam a dodám ešte dávnejšiu históriu. Kedyže sa postoj americkej verejnosti obrátil ostro proti zločinnej agresii vo Vietname? Keď sa začal povinný odvod a naši mladi muži začali zomierať, aby zabránili „efektu domina pri šírení komunizmu”.
Už neviem, kde som to čítal, ale autorom bol zaiste nefalšovaný nedouk, ktorého útok na predsedu SMER-u znel takto: „Fico je demagóg! Hovorí, že nebude posielať zbrane na Ukrajinu. Tie ale nebude posielať nik, veď už žiadne zbrane na posielanie nemáme, tak čo ten Fico trepe?“ Stačí si totiž k tejto veľkolepej „úvahe” doplniť ďalšiu, že Ukrajine musíme vojensky pomáhať až do jej úplného víťazstva nad „ruským agresorom”. Obeti načim pomáhať! Lenže keď už nie sú zbrane, čím sa ešte dá pomôcť? No predsa „živou silou”!
Ak sa na Slovensku po voľbách upevni „atlantická orientácia”, ak sa SMER, SNS a ďalšie strany nedostanú do vlády, je dosť pravdepodobné, že po určitom čase sa začne o tom najprv rozprávať a potom sa to (ako v USA pri Vietname) začne váhavo uskutočňovať: Totiž odvody. Pretože ak nevybojujeme Krym pre Ukrajinu, Rusko nám zoberie slobodu, demokraciu, všetky pekné ženy a teplú vodu!
A naši mladí muži pôjdu bojovať a zomierať za „slobodu Krymu”. Preto by som si želal, aby R. Fico so „spojencami“ vyhral voľby tak, aby bol vo vláde. O možných odvodoch musí rozprávať a nemal by sa dať pomýliť kvákaním, že „straší”. Verejnosť to musí vedieť a pochopiť.
Ale hlavne by som si želal, aby sa nebál a neusiloval sa získať voličov tým, že bude „ten slušný” a na nevyberavé útoky P. Pellegriniho odpovie opakovanými návrhmi na koalíciu. Tak ako niektorí „NeverTrumpers” v americkej republikánskej strane boli proti Trumpovi a Trump s nimi nakladal ako s oponentmi, tak by aj R. Fico mal pristupovať k P. Pellegrinimu. On totiž niekedy koná úplne hlúpo a uráža nielen R. Fica, ale aj jeho voličov. Ich by sa R. Fico mal zastať, bojovať za nich, hovoriť ako Ľ. Blaha to, čo si skutočne myslí, nebyť „fiškálom“. Ak SMER do svojej stratégie zahrnie nevyhnutnosť koalície s Hlasom, v mojich očiach to bude znamenať, že už prehral.
Áno, Hlas bude stále viac na SMER útočiť. Nevyberavo až hlúpo, nelogicky. R. Fico to nezmení; každý z nás môže zmeniť iba seba.
Ide o veľa.
Vždy budú ľudia, ktorí budú opakovať nezmysly o „mafiánskom štáte” ako napr. pán Šimečka, ale možná mobilizácia a vojenská angažovanosť na Ukrajine je skutočné nebezpečenstvo. Bol by som rád, keby mu R. Fico a jeho strana zabránili. Dúfam, že ak budú hrať s otvorenými kartami a sledovať záujmy Slovenska, Šimečkovia ani P. Pellegrini ich nezastavia! Dúfam.
(Autor žije v USA, Issaquah, WA)
3 Responses
Vyborna uvaha, spickovo napisana, ja nemam este jasne koho volit, no vyhra u mna ten kto bude podporovat ukoncenie vojny na Ukrajine!
Áno, hlavné kritérium vo voľbách by malo byť úsilie o mier, vecný pohľad na príčiny súčasnej tragédie a ukončenie jednostranného štvania proti Rusku.
Nazdávam sa, že ide o veľmi presný a hlavne varovný postreh autora. Tiež si prajem výrazné víťazstvo Smeru a myslím si, že Smer musí hľadať iných spojencov ako Hlas. Ten spojencom Smeru alebo zástancom ľavice ako takej už nebude ani omylom alebo v najväčšej núdzi.
Hoci stále ešte lavíruje medzi dvojakou rétorikou zameranou na jednej strane na dôverčivejšiu časť sociálne orientovaných občanov a na druhej na ubezpečenie strán podporujúcich Hegerovu i Čaputovej vládu o svojej podpore, je jasné, že si jednoznačne vybral podporu vojny, zbrojenia a záujmov USA.