Začiatkom 90. rokov ukazovala vtedajšia Strana demokratickej ľavice ako má vyzerať politika v modernej demokratickej a pokrokovej spoločnosti. V parlamentných voľbách v roku 1992 sa na jej kandidátkach (vtedy sme volili v štyroch volebných obvodoch) dostal do parlamentov výkvet slovenskej literatúry a publicistiky. Vladimír Mináč, Gabika Rothmayerová i Štefan Nižňanský do Federálneho zhromaždenia ČSFR a Ivan Hudec, Laco Ballek a Peter Jaroš do SNR. Hoci Ivan Hudec rýchlo zdupkal do HZDS, čo mu neskôr vynieslo ministerské kreslo, ostatní ukazovali, ako iba ľavica dokáže kultivovať politiku. A mal by som k nim prirátať aj celú plejádu hercov, ako Leopold Haverl či Peter Debnár alebo František Zvarík, no predovšetkým Marína Kráľovičová, ktorí síce politické kreslá neobsadili, ale politiku vtedajšej SDĽ (spolu)tvorili a ovplyvňovali. A k nim aj kultúrnych publicistov okolo Nového Slova.
Bola to éra novej modernej a pokrokovej ľavice, ktorej tvárami rovnocenne s profesionálnymi politikmi boli umelci, vskutku národní, lebo boli národom vážení a uznávaní. Laco Ballek či Peťo Jaroš pôsobili ako etalóny okrídleného označenia spisovateľov za svedomie národa. Hoci komunisti, aj z čias pred novembrom ‘89 zanechali po sebe literárne hodnoty, ktoré patria do národného zlatého fondu.
Hoci som s ním tykal – až som sa roztriasol, keď mi to ponúkol na zjazde SDĽ koncom marca 1992 – nedovolím si napísať, že sme boli priatelia. Peter Jaroš patril medzi ľudí, ktorí ma formovali hodnotovo. Ako neskorší „televízak“ som mu závidel mužný hlas, ale najmä som mu ďakoval, že ma ako ľavicového študenta zoznamoval so životom. Po mnohých jeho stránkach ma učil, aby som ho nielen vychutnával, ale najmä, aby som mu rozumel.
Peťo Jaroš (podobne ako Laco Ballek) ma udivoval, ako veľmi, ako hlboko a ako detailne poznal Slovákov ako národ. Učil ma „nám“ rozumieť, chápať „nás“ a najmä milovať takých, akými sme. Učil ma vidieť naše slabiny a nezatvárať oči pred našimi negatívami, „hanbami“. Učil ma, čo nás tvorí a formuje ako „podtatranské“ spoločenstvo, čím sme si prešli, ba aj čomu budeme nevyhnutne čeliť.
Hodnotenie literárneho i scenáristického diela Petra Jaroša prenechám odborníkom. Ja si nechám ľútosť, že s Petrom Jarošom odchádza realizovaná predstava politiky, ktorá si cení prínos a ktorá chápe dôležitosť kultúry pre vývoj spoločnosti. S Petrom Jarošom odchádza Osobnosť (s veľkým O), odchádza človek, ktorý svojim Slovákom nastavoval milosrdné, ale nikdy nie krivé zrkadlo, ktorý sa nám vnáral do duší, aby v nich zanechal hlboké stopy. S Petrom Jarošom odchádza človek, na ktorého mi zostáva množstvo vzácnych spomienok.
Česť jeho pamiatke!
(Status na FB, 8. novembra 2026)
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008