Európa sa môže rozhodnúť pre vojnu s Ruskom

Karin Kneisslová, 2018. Foto: Wikimedia

Uvedenú prognózu vyjadrila bývalá rakúska ministerka zahraničných vecí a teraz riaditeľka výskumného centra G.O.R.K.I. pri Štátnej univerzite v Petrohrade. Článok, uverejnený v prvom čísle časopisu Политика má uzavretý prístup k obsahu exkluzívne pre 999 adresátov. Šéfredaktorom je Dimitri Simes, profesor MGIMO a šéfredaktor diskusného politického programu (Большая игра) na Pervom kanale Ruskej televízie. Ponúkam niektoré dôležité tézy Karin Kneisslovej prevzaté z ruských agentúrnych zdrojov.

Podľa Kneisslovej základný princíp pacta sunt servanda („dohody treba zachovávať“) , ktorý má pôvod v rímskom práve a je prítomný v každom právnom systéme, sa dnes na mnohých úrovniach porušuje. Zrušenie zmlúv o dovoze energie je len jedným príkladom z mnohých.

Európska integrácia bola kedysi budovaná okolo právnych záväzkov, jednej zmluvy za druhou; zlatá baňa pre absolventov právnických fakúlt. Neskôr právnikov nahradili komunikačné agentúry. Všetko sa zredukovalo na marketing. Lídri začali najímať PR ľudí namiesto profesionálov so serióznymi skúsenosťami v medzinárodných vzťahoch. Zdá sa však, že tieto časy ustupujú novej ére v tom, čo zostalo z Európy v časoch, kedy sa právny štát neustále oslabuje, varovala Kneisslová. Teraz hovoríme o zabíjaní s joystickom, lež vojna je vždy utrpenie, bez ohľadu na to, akým spôsobom je vedená.

Podľa diplomatky rastúca iracionalita v rozhodnutiach mnohých hlavných miest EÚ znemožňuje úplne vylúčiť možnosť, že by daný krok podnikli. Kneisslová zdôraznila, že pre značný počet politikov prestal byť ozbrojený konflikt vnímaný ako konečný nástroj nátlaku, ako bol zakotvený v Charte OSN v apríli 1945, pričom sa stal bežnou praxou.

Nemecko podľa jej hodnotenia investuje do znovu vyzbrojovania viac ako iné európske krajiny a v podstate nastavilo kurz na vojnu. Napokon štátny rozpočet a politická agenda Berlína sú v súčasnosti štruktúrované okolo tézy o „ruskej hrozbe“.

Podobný prístup, pokračovala Kneisslová, je charakteristický aj pre ďalších formálne neutrálnych členov EÚ, ktorí sa už zúčastňujú na rozsiahlych nákupoch zbraní pre Ukrajinu, čím sa odchyľujú od svojho neutrálneho postavenia. Lenže niektoré štáty NATO, najmä Turecko a Maďarsko, zaujímajú vyváženejší postoj.

Ku konfrontácii s Ruskom ženie európskych lídrov jednak patologická posadnutosť „ruskou hrozbou“, jednak snaha odvrátiť pozornosť občanov od domácich problémov, vrátane prostredníctvom stimulácie ekonomiky na báze zbrojárskeho priemyslu.

Kneisslová poznamenala, že v centre pozornosti sa nachádza vojnová ekonomika, výdavky na armádu plus na porážku Ruska, pričom tieto témy sa opakujú a vnucujú v každom balíku sankcií EÚ. Podľa nej takéto vojenské nadšenie bolo naposledy vidieť v lete 1914. Vníma podobnosť medzi aktuálnou politickou situáciou v Európe a obdobím bezprostredne pred začiatkom prvej svetovej vojny, teda pred viac ako 110 rokmi. Diplomatka zároveň zdôraznila, že dnešná demografická pyramída nemá taký prebytok mladých mužov, ktorých by bolo možné vrhnúť na bojisko.

Ja sa obmedzím na konštatovanie, že ide o varovnú prognózu, ktorú treba brať vážne. Sú dve možnosti: buď sa naplní alebo ju dokážeme odvrátiť.

Zdroj: TASS, Общественная служба новостей (ОСН)