Živé príbehy rodinného klanu

Dynastia Přemyslovcov na českom tróne

Vyše 900 unikátnych exponátov, ktoré mapujú poltisícročie českého stredoveku, kráľovské poklady a nevyriešené záhady… To všetko ponúkajú iniciátori jedinečnej výstavy v Prahe, ktorá po pol roku čoskoro zatvorí svoje brány. Len v septembri si ju pozrelo vyše 100-tisíc návštevníkov z celého sveta.

Přemyslovci – panovnícka dynastia a jej doba – tak nazvali najväčšiu historickú výstavu posledných desaťročí v Českej republike a zároveň jeden z najvýznamnejších projektov svojho druhu v Európe.

Prvý raz sa predstavitelia tohto slávneho rodu stretli symbolicky a ich osobné predmety aj hmotne na jednom mieste – v prízemí vynovenej Historickej budovy Národného múzea v Prahe. Originálne artefakty či dokonalé kópie zapožičalo na pol roka matke českých miest takmer 70 domácich a zahraničných inštitúcií.

Vystavujú unikátne artefakty

Napríklad monumentálny románsky sarkofág svätého Longina z 11. – 12. storočia, ktorý prvý raz opustil priestory Vyšehradu. Zrejme ukrýval i telesné pozostatky jedného z prvých českých panovníkov (Vratislava II. alebo Soběslava I.).

Elegantná koruna z polovice 14. storočia merala cestu do Prahy zo Sliezskej Stredy v dnešnom Poľsku. Dosiaľ však nevieme, ktorá panovníčka ju nosila. Eliška Přemyslovna? Eliška Rejčka? Alebo niektorá z luxemburských kráľovien?

So zatajeným dychom sa návštevník pozerá na jeden z najucelenejších súborov ranostredovekej textílie v Európe. Objavili ho v hrobe svätej Ľudmily, manželky českého kniežaťa Bořivoja I., ktorú roku 874 pokrstil asi sám veľkomoravský arcibiskup Metod.

Zaujme aj osobný prsteň prvého dedičného českého kráľa Přemysla I. Otakara, meč z Viedne, ktorým sa jeho ešte slávnejší vnuk Přemysl II. Otakar oháňal na svojej poslednej bitke na Moravskom poli. O pohrebných klenotoch z jeho hrobky v pražskej Katedrále sv. Víta sa predpokladá, že sú zjednodušenou kópiou pôvodných insígnií, ktoré sa nezachovali.

Počiatky českej štátnosti

Pražské Národné múzeum ponúka pohľad na dávnu minulosť prostredníctvom príbehov výrazných postáv krajín českej koruny v národných dejinách i v širších európskych súvislostiach, čím oslovuje nielen domáce, ale aj zahraničné publikum.

Výstava rozpráva dejiny Přemyslovcov inak, ako ich my, absolventi československého školstva, tradične poznáme z učebníc. Nejde teda o zaužívaný prehľad panovníkov a dátumov, no o živé príbehy rodinného klanu, v ktorom sa stretávajú mocenské ambície, vojnové konflikty i duchovný prerod starého kontinentu. Napokon, boli to práve Přemyslovci, ktorí sa zaslúžili o obrátenie pohanského obyvateľstva rozptýleného vo viacerých pôvodných kmeňoch na kresťanstvo so západnou cirkevnou štruktúrou a o premenu českého kniežactva na centralizované kráľovstvo. Stáli tak na počiatku českej štátnosti.

Na príprave výstavy sa podieľala aj Správa Pražského hradu. Ten založil Bořivoj I. z rodu Přemyslovcov, ktorý ako vladár vystúpil z tieňa legiend a je tak prvým historicky doloženým českým panovníkom. Stalo sa to pred vyše tisíc rokmi.

Na Hradčanoch sa tak nachádza najdlhšie fungujúce sídlo hlavy štátu na svete. Správa hradu okrem pohrebnej textílie svätej Ľudmily, pochádzajúcej z 10. storočia, zo svojich zbierok na výstavu zapožičala viac ako 90 predmetov. Väčšina z nich nebýva bežne prístupná verejnosti.

Na počiatku bola Libuša?

Výstavu rozčlenili do štyroch tematických celkov. Od bájnych počiatkov dynastie, cez kniežaciu a kráľovskou éru až po jej vymretie po meči a odkaz v dobe Luxemburgovcov.

Rodinná sága sa začína legendou o vizionárskej kňažnej Libuši a Přemyslovi Oráčovi, ktorú približujú prostredníctvom početných iluminácií v stredovekých rukopisoch a kópie nástenných malieb románskej Rotundy sv. Kataríny v areáli niekdajšieho přemyslovského hradu v Znojme. A tu sa stretávame s veľkou záhadou. Z viacerých vyobrazení vládnucej dynastie sa dajú rozpoznať a pochopiť na základe známych povestí iba dve postavy: Přemysl Oráč a prvý český kráľ Vratislav II. Identita ostatných zostáva zahmlená.

Ďalšou kapitolou je tragické zavŕšenie večného konfliktu medzi matkou a nevestou, v tomto prípade medzi spomínanou Ľudmilou a Drahomírou v tvrdom zápase o vplyv nad mladým Václavom, ktorý sa neskôr stal hlavným patrónom českého národa.

Nešlo len o tradičný rodinný spor, ale o zrážku dvoch hodnotových svetov – pohanského a kresťanského. Ten vyústil do vraždy Ľudmily, ktorá otriasla celou krajinou. Podobne ako neskôr násilná smrť jej vnuka – Václava II. uskutočnená sluhami jeho brata kniežaťa Boleslava I. Ukrutného. Václava už krátko na to uctievali ako svätca. Relikvie a liturgické predmety spojené s jeho kultom dokumentujú premenu historickej osobnosti v nadčasový symbol českej štátnosti.

Najambicióznejší zahynul na Moravskom poli

V jednotlivých oddeleniach rozsiahlej expozície možno na archeologických nálezoch a ďalších artefaktoch sledovať, ako v stredovekých Čechách a na Morave vznikali hradiská a mestá, rozvíjal sa obchod, remeselná výroba, umenie i vzdelanosť, nadviazali sa všestranné prepojenia s okolitými krajinami.

České kráľovstvo za panovania Přemyslovcov zaznamenalo nebývalý rozmach najmä v 13. storočí. Hospodársky rozkvet a objav strieborných ložísk podnietili zakladanie nových, plánovaných miest, budovanie hradov i samostatnú zahraničnopolitickú a územnú expanziu.

Vrchol přemyslovskej moci predstavuje vláda panovníka európskeho významu Přemysla II. Otakara. Jeho ríša siahala od severných Čech až k Jadranu. Pomohla mu k tomu i svadba s o 29 rokov staršou Markétou Babenberskou v Hainburgu neďaleko Bratislavy, ktorú v rámci štyroch vojen s Uhorskom opakovane obsadil.

S uhorským kráľom Štefanom V. uzavrel Přemysl II. Otakar 2. júla 1271 prvý bratislavský mier (v histórii nasledovali ďalšie tri). Arpádovec sa vzdal nároku na Štajersko, Korutánsko a Kraňsko (v dnešnom Slovinsku), jeho český protivník dočasne území dobytých v Uhorsku. Mierovú zmluvu, ako to už býva, však nedodržiavali.

Bojachtivým ambíciám „kráľa železného a zlatého“ urobil škrt cez rozpočet jeho dramatický skon na Moravskom poli roku 1278. Historici nemajú radi podmieňovaciu spojku „keby“. No ktovie, ako by sa vyvíjali dejiny strednej Európy, keby všestranne schopný Přemysl II. Otakar nezahynul ako 45-ročný, ale vládol ešte ďalšie dve desaťročia. Nie je vylúčené, že by to dotiahol až na uhorského kráľa a rímskeho cisára.

Pokiaľ ide o priame územné zisky, na Moravskom poli spustil veľkorysú výstavbu obchodného a vojenskostrategického mesta Marchegg, pričom položil základy prvej katedrály v Rakúsku (stihli vybudovať len presbytérium). Možno by aj dovtedy labilnú hranicu na moravsko-slovenskom pomedzí natrvalo posunul na východ od Trnavy a Bratislavy. A my by sme žili z hľadiska Čechov na ich Záhorí.

Šperky, zbrane aj predmety dennej potreby

Medzi cenné exponáty na reprezentačnej výstave patrí krstný a pohrebný odev najstaršieho syna Václava II., šperky z rakúskeho skladu Fuchsenhof, karolínska ceremoniálna súčasť biskupskej berly z Norimbergu či historické zbrane z poľského jazera Lednica.

Z domácej proveniencie pochádzajú náhrdelníky a ďalšie šperky z pohrebísk v Prahe – Střešoviciach, Klecanech a z lokality Triangl či doposiaľ nevystavený poklad najstarších mincí českej razby z Hudčíc (okolo roku 970). Inak, hromadných nálezov napospol strieborných platidiel je tu hneď niekoľko. Očarujúce sú i viaceré liturgické predmety či dlaždice zo starovekých pecí.

Ukážky z Alexandreidy, veršovanej epickej básne z prelomu 13. a 14 o Alexandrovi Veľkom, a z nemeckých rytierskych eposov sa priraďujú k najvzácnejším dochovaným textom z českého územia. Najstarší vystavený artefakt – súprava ozdôb avarských opaskov z 8. storočia dokladá výnimočné postavenie vtedajšej českej elity, ktorá nadviazala čulé obchodné kontakty aj s avarským kaganátom.

Praslica sa zakotúľala do Luxemburgu

Po svätcoch Ľudmile a kniežaťovi Václavovi II. sa dočkala kanonizácie ďalšia česká osobnosť až po stáročiach – v predvečer Nežnej revolúcie 12. novembra 1989 – Anežka Přemyslovna, zvaná Česká. Tak či onak osud kráľovskej dynastie zavŕšila dosiaľ neobjasnená vražda kráľa Václava III. v Olomouci roku 1306. Rod Přemyslovcov tým vymrel po meči.

„Dedičná“ praslica ostala v rukách Elišky, vnučky Rudolfa I. Habsburského, ktorý sa nechal zvoliť za českého kráľa. O niekoľko mesiacov však zomrel a Habsburgovci museli na svoju definitívnu príležitosť čakať vyše 200 rokov…

Eliška Přemyslovna sa vydala za Jána Luxemburského, ktorému okrem iných porodila syna Václava. Ten vstúpil do histórie ako český kráľ a cisár Svätej rímskej ríše (nemeckého národa) Karol IV. To však už ide o inú kapitolu dejín… V každom prípade „otec vlasti“ ochotne nadviazal na přemyslovskú tradíciu, čo približuje záverečná časť výstavy.

Ak sa náhodou v týchto dňoch chystáte do Prahy, odporúčam výstavu o Přemyslovcoch v monumentálnej Historickej budove Národného múzea na Václavskom námestí. Je otvorená do 15. októbra 2026 denne (aj pondelok) od 10.00 do 18.00.

Snímky: Autor