O príspevku Kazachstanu k víťazstvu nad fašizmom
V predvečer 78. výročia ukončenia Veľkej vlasteneckej vojny – druhej svetovej vojny by som rád osvetlil a pripomenul slovenským čitateľom významný prínos Kazachstanu k oslobodeniu Európy a sveta od fašizmu.
Následkov Veľkej vlasteneckej vojny nebola ušetrená ani jedna rodina v Kazachstane. Pred touto vojnou žilo v Kazachstane viac ako 6 miliónov obyvateľov; z nich jedna štvrtina išla na front – viac ako 1,2 milióna Kazachstanov. Viac ako polovica z nich, cca 600 tisíc, sa ich z vojny nevrátilo. Pre porovnanie: sumárne straty Kazachstanu vo vojne sú porovnateľné s vojenskými stratami dvoch spojeneckých armád – Spojených štátov a Veľkej Británie – v tejto vojne dohromady.
Celkovo bolo v Kazachstane počas vojnových rokov vytvorených 12 streleckých divízií a 4 jazdecké divízie, 7 brigád a 50 plukov. Päť divízií, vytvorených v Kazachstane, sa stalo gardovými.
V bitke o Moskvu sa vyznamenali legendárna 8. gardová 316. strelecká divízia generála Panfilova a 312. strelecká divízia. Dve ďalšie, 310. a 314. strelecká divízia sa zúčastnili na obrane Leningradu, vojaci 38. streleckej divízie viedli tvrdé boje pri Stalingrade a 101. samostatná strelecká brigáda bojovala pri Rževe.
Kazachstanci boli účastníkmi vojenských operácií na mnohých frontoch, kde preukázali nesmiernu statočnosť a odvahu, podieľali sa na oslobodení Ukrajiny, Bieloruska, Moldavska, pobaltských štátov, Nórska, východnej a západnej Európy. Takže medzi bojovými formáciami, ktoré oslobodili Československo, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko, Rakúsko, Juhosláviu, boli divízie, vytvorené v Kazachstane: 72. gardová Krasnogradskaja, 73. Stalingradsko-Dunajská, 27. gardová Novobugská divízia, 150. Idritská Berlínska, 314. Kingisepská strelecká divízia a iné.
Vo východnom Kazachstane vytvorená 8. strelecká divízia sa podieľala na oslobodzovaní miest Slovenska ako Spišská Nová Ves, Spišská Stará Ves, Levoča, Ružomberok a ďalších a dostala sa až do Prahy. Kazašská 72. gardová divízia oslobodila Nitriansky a Bratislavský kraj.
Za činy vo Veľkej vlasteneckej vojne sa 558 Kazachstancov stalo hrdinami Sovietskeho zväzu, štyria z nich – Sergej Luganskij, Talgat Begeldinov, Leonid Beda, Ivan Pavlov – boli dvojnásobnými hrdinami a guľometníčka Manšuk Mametovová sa stala prvou ženou ocenenou týmto vysokým titulom a 110 Kazachstancov získalo Rad slávy troch stupňov.
Chcel by som tiež spomenúť pracovné hrdinstvo Kazachstancov a príspevok nášho tylu k víťazstvu nad fašizmom. Počas Veľkej vlasteneckej vojny zaujímal Kazachstan popredné miesto vo výrobe rôznych kovov, v spracovateľskom a ľahkom priemysle. Mnoho tovární z Ruska, Ukrajiny a Bieloruska bolo premiestnených do našej krajiny. Krajina sa tak stala významným arzenálom frontu. Počas vojnových rokov vyrobil Kazachstan zo všetkých postsovietskych krajín 35 % medi, 83 % olova, 60 % molybdénu, 65 % bizmutu. Okrem toho Kazachstan dodal na front 35 miliónov ton uhlia. Počas vojny vyrobili roľníci Kazachstanu viac ako 5 miliónov ton obilnín a viac ako 700 tisíc ton mäsa.
Keď už hovoríme o úlohe našej krajiny vo vojne, prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev upozornil, že: „…v prvých mesiacoch vojny boli najväčšie priemyselné podniky neželeznej metalurgie, ľahkého, potravinárskeho a textilného priemyslu premiestnené do Kazachstanu – celkom 220 závodov a tovární. Deväť z desiatich nábojov Červenej armády bolo odliatých z kazašského olova...“ Toto bol príspevok kazašského tylu k dosiahnutiu víťazstva nad fašizmom.
Mnoho Kazachstancov sa aktívne zapojilo do partizánskeho hnutia. Dňa 25. júla 1944 bola v Kantorskej doline pri Liptovskej Osade vysadená partizánska skupina pod velením Kazachstanca Petra Velička, ktorej bola pridelená dôležitá úloha zorganizovať partizánsku základňu. Vznikla tak 1. medzinárodná partizánska brigáda pomenovaná po Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ktorá zohrala významnú úlohu v partizánskom hnutí Slovenského národného povstania v roku 1944.
Oddiely pod velením Petra Velička poskytovali aktívnu pomoc jednotkám Červenej armády, ktoré oslobodzovali územie Slovenska. Peter Veličko, veliteľ neskôr premenovanej slovenskej partizánskej brigády, pomenovanej po M. R. Štefánikovi, bol za vojenské zásluhy ocenený Leninovým radom, dvoma radmi Červeného bojového práporu, Radom Bogdana Chmelnického 1. stupňa, ako aj československým Bojovým krížom z roku 1939, Radom Slovenského národného povstania a ďalšími čestnými oceneniami.
Na bojiskách padlo množstvo Kazachstancov, pátranie po mŕtvych a pochovaných vojakov na Slovensku a ich identifikácia pokračujú dodnes. Už bolo možné identifikovať mená asi 400 Kazachstancov, ktorí padli počas oslobodzovania Slovenska.
Pred 78 rokmi prišiel v krvavej bitke pri malej slovenskej dedine Nevidzany o život mladý vojak Červenej armády, Žoldas Kaškynbajev z Kazachstanu. Jeho telesné pozostatky boli pôvodne pochované v obci Nevidzany a v roku 1945 boli prevezené na ústredný vojenský pamätný cintorín hlavného mesta SR Bratislavy – Slavín.
V masových hroboch je pochovaných asi sedemtisíc sovietskych vojakov. Príbuzní padlých vojakov prichádzajú na Slovensko uctievať hroby svojich príbuzných, ktorí navždy zostali v slovenskej zemi.
Sme vďační slovenskému ľudu za starostlivé uchovávanie pamäti padlých vojakov, ktorí položili svoje životy za slobodu a nezávislosť budúcich generácií. Odvaha a hrdinstvo generácie víťazov, ktorí na bojiskách bránili slobodu a nezávislosť Európy a sveta pred fašizmom, zostanú navždy v srdciach vďačných potomkov.
Spomienka na tento veľký čin nás vyzýva k posilneniu priateľských zväzkov, rozvoju partnerstva a všestrannej spolupráce medzi Kazachstanom a Slovenskom.
Snímky: Autor
Autor Roman Jurievič Vassilenko bol v rokoch 2019 – 2022 mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Kazašskej republiky v Slovenskej republike
One thought on “Spomienka na nesmrteľný čin”
Veľká vďaka Kazachstanu sa jeho obete a úsilie vo boji proti nemeckému nacizmu a aj za našu slobodu. Žiaľ, na tento príspevok sa zabúda, podobne ako sa často zabúda na príspevok Rumunska pri oslobodzovaní Slovenska a Moravy.