Za uplynulé tri roky sme zažívali nielen krízy, ale aj krízové správanie vládnych predstaviteľov. Tí zvykli reagovať na vecné otázky útokmi, na opakované dopyty nadávkami a na fakty slovami hoax, dezinformácia, konšpirácia. Niektorí komentátori hovorili o tom, že naša, rozumej slovenská, demokracia je ešte príliš mladá a nevyvinutá, a preto zažívame to, že pani prezidentka nerozumie svojmu národu, že ľud sa domáha úplne niečoho iného, než chce vláda, ktorá získala vo voľbách v roku 2020 ústavnú väčšinu. Tú však premrhala rýchlejšie, ako sa z hoaxu stáva pravda.
Jacob Mchangama: Svoboda projevu.
Od Sokrata po sociální sítě,
Institute H21, 2022, 584 strán
Prečo ťahám politiku do recenzie knihy O slobode prejavu? Pretože téma je to po tisícročia stále aktuálna a navyše veľmi úzko spojená s politikou. Až bytostne. Dokonca som mal ako čitateľ pocit, že sa súčasní mocipáni na Slovensku až priveľmi zapodievali históriou, že študovali konanie mnohých tyranov a paradoxne sa nechali inšpirovať aj mnohými zárodkami demokracie, kedy od revolúcie k cenzúre bolo veľmi blízko. A svoje by o tom vedeli rozprávať ľudia už v Číne v časoch pred naším letopočtom, alebo aj po Veľkej francúzskej revolúcii, kedy potoky krvi napokon umlčali aj pravdu. Ale obmedzovania, náhubky a zákazy sa nevyhli ani vyspelým demokraciám, akými sú Spojené štáty americké, či stáročným vyspelým štátom ako Veľká Británia.
Čo to teda hovorí o našej slovenskej súčasnosti? Že nezrelé konanie „našich“ politikov nesúvisí s tým a nemožno ho teda ani ospravedlňovať tým, že je naša demokracia mladá. Niektorí ľudia sú buď až priveľmi učenliví, ale, žiaľ, berú si z histórie len tie zlé, horšie a najhoršie múdrosti. Alebo takéto správanie majú vo svojej DNA. Pričom tá druhá možnosť je veľmi pravdepodobná, keďže obmedzovanie slobody slova i prejavu, zakazovanie kritiky, nedotknuteľnosť vlastného konania či precitlivenosť na akékoľvek výhrady sa objavujú nielen naprieč stáročiami, ale aj kontinentmi. Či už to bolo v indickej spoločnosti, a paradoxne za čias britskej kolonizácie, ale aj po nej, na americkom kontinente za tvrdého otrokárstva, ale rovnako aj po porážke južanských jednotiek, alebo hoci v srdci západnej demokracie – vo Francúzsku, na britských ostrovoch či dokonca v liberálnom Holandsku.
Dánsky právnik a obhajca ľudských práv Jacob Mchangama brilantne napísal sprievodcu myslením i zmýšľaním našich i predchádzajúcich generácií, pričom neobišiel Sokrata, Jeffersona či Voltaira. A mnohých ďalších, ktorých myšlienky pretrvali, pretože slová sú silnejšie ako peniaze, moc či zákazy. Ani spálenie nepohodlných spisov, kníh či dokonca ľudí nezastavilo ľudstvo v jeho túžbe po slobode slova. Ako však môžeme konštatovať po slovenských skúsenostiach v rokoch 2020 – 2023, ten boj nikdy neprestane a je len na nás, či sa dokážeme z histórie poučiť.
