Cukor a bič na Strednú Áziu nezaberá

Štátny tajomník – minister zahraničných vecí USA – Antony John Blinken si v dňoch 28. februára až  3. marca 2023 naplánoval stredoázijské turné. Možno odfajknúť. Splnené!

Zo Strednej Ázie potom odletel do Indie. Celkom náhodou do Indie v tom istom čase odletel aj (žiaľ) minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a súbežne aj „slušnočlovek“ Rastislav Káčer. Zlé jazyky tvrdia, že slovenský minister šiel do Indie in natura vyrovnať účet za dobre odvedenú „NAĎklikáciu“ a IT prácu pre slovenského ministra obrany v rámci relácie „Na telo“. Inak, toto je začiatok konca diskusií o možnosti internetových volieb! Ale teraz na vážnejšiu tému.

Summit Stredná Ázia – Spojené štáty

Minister A. Blinken sa v Astane zúčastnil na multilaterálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí vo formáte C5+1. Dešifrované: ide o stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín Strednej Ázie (Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan)plus amerického ministra. Ešte treba pripomenúť, že nejde o žiadne nóvum, ale o pravidelné stretnutia v tomto formáte.[1] Pre A. Blinkena to bol de facto druhý kontakt s C5, ale reálne prvý osobný, pretože minuloročné stretnutie (28.2.2022) bolo v režime online a už vtedy sa snažil ujasniť si, aké sú pozície jednotlivých krajín Strednej Ázie k čerstvým udalostiam na Ukrajine.[2] Pravda, vtedy ich ešte nemali jednotlivé krajiny Strednej Ázie sformulované.

Spoločná fotografia ministrov zahraničných vecí Strednej Ázie a USA.
Hostiteľ M. Tleuberdi (3. zprava), po jeho pravici A. Blinken.

Ako sa možno dočítať v oficiálnych dokumentoch zo summitu ministrov v Astane, jeho hlavnou témou bolo posúdenie otázok spolupráce (uf) v oblasti bezpečnosti a partnerstve (uf) medzi USA a krajinami regiónu.

Lenže, miestne médiá vo všetkých piatich krajinách Strednej Ázie o tomto stretnutí informovali spravodajsky len veľmi stroho, vlažne a bez analýz. Z toho možno usudzovať, že A. Blinken – ako pred pár dňami aj ukrajinský prezident pri telefonickom rozhovore s kazašským prezidentom – s pokusom zaangažovať Strednú Áziu do protiruských sankcií výmenou za financie na rôzne schémy a projekty, zatiaľ narazil na stenu.

Kazašský minister zahraničných vecí a hostiteľ podujatia Muchtar Tleuberdi túto snahu komentoval stroho: „…necítime sa, že by nás Rusko ohrozovalo…“ Ešte zdôraznil, že Kazachstan je spolu s Ruskou federáciou členom Eurázijskej ekonomickej únie, Šanghajskej organizácie spolupráce, Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, Spoločenstva nezávislých štátov a iných združení… Naviac prednedávnom došlo k delimitácii štátnej hranice (zrejme najdlhšej pozemnej hranice na svete) medzi Kazachstanom a Ruskou federáciou a Astana a Moskva sú odhodlané konštruktívne spolupracovať ďalej.

Ostatné krajiny regiónu sa v zásade verejne nevyjadrujú k téme udalostí na Ukrajine a súbežne pokračujú vo veľmi tesných ekonomických kontaktoch s Ruskou federáciou, čo potvrdzujú rastúce štatistiky obchodných obratov. Tak napríklad Uzbekistan, ak vykazoval v roku 2021 obchodný obrat s Ruskom na úrovni 7,5 mld. $, v roku 2022 to už bolo 10 mld. $. Ale rekordné údaje hlási Kirgizsko: vždy bolo závislé na importe, ale export do Ruska vzrástol za rok o 80 %. Podobne rastie obrat aj medzi Turkménskom a Ruskom. A my sa tu na Slovensku presviedčame, ako už čochvíľa po jedenástom kole sankcií voči Moskve pôjde všetko do dymu…

Napriek tomu, že A. Blinken narazil na stenu, je jasné, že ide o pokračovanie politiky administratívy J. Bidena dosiahnuť maximálne možné zníženie politickej a ekonomickej spolupráce medzi krajinami Strednej Ázie a Ruskou federáciou a tiež minimalizovanie vplyvu Číny na Strednú Áziu. A o vysnívanom návrate USA do regiónu (Kirgizsko – snaha USA o obnovenie leteckej základne Kant, Uzbekistan – návrat, resp. znovuzriadenie vojenskej základne v Karši, Kazachstan – ovládnutie letiska v Almaty a spätná kontrola nad biologickými laboratóriami, Tadžikistan – získanie vplyvu na pohraničnú situáciu s Afganistanom, a tým aj kontroly jednej z hlavných drogových ciest; len v prípade Turkménska je viac premenných, než reálnych smerovaní) ani nehovoriac. Preto mal A. Blinken plnú náruč sľubov a peňazí, ale aj dostatok upozornení(vraj USA môžu garantovať nezávislosť stredoázijských republík)aj priestor na to, aby vysvetlil, ako si Washington predstavuje svoj vzťah k Strednej Ázii v roku 2023. Cukor a bič!

Ale pre poriadok pripomeňme, že všetky stredoázijské republiky sa pred pár dňami zdržali, alebo nehlasovali o rezolúcii Valného zhromaždenia OSN, kde kolektívny „Západ“ (vrátane východných slovanských entít s ich štátmi), vedený na špagátiku Anglosasmi, požadoval, aby sa Rusko (jeho ozbrojené sily) stiahli zo štátu menom Ukrajina.

Bilaterálne vzťahy

Americký minister využil prítomnosť v Astane aj na svoju prvú oficiálnu návštevu Kazachstanu, kde sa stretol aj s prezidentom Kasymom-Žomartom Tokajevom. Od toho sa dozvedel to, čo Kazachstan dlhodobo prezentuje na rôznych úrovniach a platformách, že „…Kazachstan sa neplánuje a nenechá vtiahnuť do konfliktu Ruska a Ukrajiny…“ Od Astany je to korektný postoj, pretože ak by sa akýmkoľvek spôsobom silovo zapojila do tohto konfliktu, mohlo by to iniciovať sociálny výbuch v krajine a možný ukrajinský scenár na pôde Kazachstanu.

A ešte tu máme fakt, že Astana podporila mierový plán Pekingu ohľadne Ukrajiny. Svoj postoj: „…pozícia Pekingu v danej otázke si zasluhuje podporu ako mechanizmus zastavenia krviprelievania…“ zverejnilo Ministerstvo zahraničných vecí Kazachstanu tesne pred návštevou A. Blinkena.

Počas návštevy Uzbekistanu A. Blinken rokoval s povereným ministrom zahraničných vecí Uzbekistanu Bachtierom Saidovom. Témou rozhovorov[3] boli okruhy ľudských práv, slobody slova, bezpečnosti, ale aj rozšírenia akademických výmien a rozšírenia anglického jazyku v Uzbekistane (za americké peniaze). V rámci zdvorilostnej časti A. Blinken vyjadril plnú podporu USA kurzu reforiem prezidenta Uzbekistanu Šavkata Mirzijojeva.

Kazachstan – Uzbekistan

Hneď po odlete A. Blinkena sa 3. marca 2023 v kazašskom meste Šymkent  (po Astane, Almaty a Karagande 4. najväčšie mesto, leží v blízkosti hraníc s Uzbekistanom a má veľmi silné zastúpenie Uzbekov) uskutočnilo rýchle pracovné stretnutie prezidentov K.-Ž. Tokajeva a Š. Mirzijojeva, ktorí rokovali na prospech svojich krajín. Na rozdiel od slovenskej prezidentskej beznádeje, keď hlava štátu cestuje do susednej krajiny na stretnutie, aby si vypočula súbor povinností od svižného mladíka, ktoré musí na úkor tejto krajiny vykonať.

Uzbecký prezident bol pred pár dňami na štátnej návšteve v Egypte a potom v Azerbajdžane a teraz prikývol na pracovné stretnutie so svojim susedom-partnerom. Okrem susedských tém sa dohadovali aj o niečom inom, čo bolo tiež podstatou neverejnej časti návštevy A. Blinkena. Konkrétne išlo o americkú reakciu na ponuku Vladimíra Putina pre Kazachstan a Uzbekistan ohľadne vytvorenia energeticko-exportnej trojky, ku ktorej by sa časom pripojilo aj Turkménsko a tiež o utajovanú ponuku Washingtonu na spoluprácu pre Astanu a Taškent na koordinovaný export energetických zdrojov z regiónu, obchádzajúc Ruskú federáciu.

Jedna perina

A aby bolo preťahovanie periny nad Strednou Áziou pestrejšie, v dňoch 2. až 3. marca 2023 bol pracovne v Dušanbe premiér Ruskej federácie Michail Mišustin. Zúčastnil sa na 9. Konferencii medziregionálnej spolupráce: Podnikateľské a investičné partnerstvo Rusko a Tadžikistan. Túto návštevu možno vnímať ako akt prinavrátenia a upevnenia svojej pozície v regióne. A možno aj nie, ale načasovanie tejto návštevy po stretnutí C5+1 nebolo určite náhodné. Moskva nielenže slzám neverí, ale spolu s Washingtonom určite neveria v rámci geopolitiky a diplomacie na termínové náhody.

No a nakoniec nemôžeme zabudnúť na tému bezpečnosti. Tá bude v Strednej Ázii neustále prítomná, pretože Afganistan je veľmi, ale veľmi blízko, naviac ak USA môžu naďalej robiť problémy mimo svojej krajiny.

Kto a koho potrebuje

Čiže, ako hlavná otázka sa znovu ukazuje, koho a čo potrebuje Stredná Ázia. Je to Severoatlantická aliancia, alebo Organizácia zmluvy kolektívnej bezpečnosti?

V Strednej Ázii je odpoveď na túto otázku nielen politicky, ale hlavne na občianskej úrovni je jasná!

No nezabudnime ani na biobezpečnosť Strednej Ázie, ktorú za ostatné roky Spojené štáty tak fatálne podkopali svojimi laboratóriami v Kazachstane.

No a dôsledkom návštevy A. Blinkena a následnej cesty A. Mišustina do Strednej Ázie môže byť o.i. aj to, že Tadžikistan požiada o členstvo v Eurázijskej ekonomickej únii.

Uvidíme!

Autor je vysokoškolský učiteľ

Snímky: www.mfa.gov.uz

[1] Pozri: Američan v Strednej Ázii | noveslovo.sk
[2] https://www.ng.ru/world/2022-03-01/5_8382_asia.html
[3] Bližšie pozri: https://mfa.uz/33536

(Celkovo 425 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

One thought on “Cukor a bič na Strednú Áziu nezaberá

  • 12. marca 2023 at 14:33
    Permalink

    „Cukor a bič“ nezaberá na nikoho, kto za niečo stojí. Európska únia sa osudovo pomýlila, keď pár dní pred inváziou nastolila túto taktiku na Putina. Spochybnila akurát seba a úroveň svojich lídrov.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter