Opatrenia, ktoré v uplynulých dňoch predložila Európska komisia s cieľom ochrániť európsku ekonomiku pred ťažkými konkurenčnými dopadmi amerického protiinflačného investičného plánu (IRA), prichádzajú neskoro a sú zatiaľ nedostatočné, ak by mali byť ozajstnou európskou reakciou na drsné kroky USA. V ich dôsledku totiž celej únii, nielen Slovensku, hrozí ďalší odliv výroby moderných technológií a komponentov (solárne panely, batérie…) potrebných na to, aby sme naše veľmi ambiciózne zelené plány mohli aj realizovať.
Práve zmysel, financovanie a fungovanie tzv. priemyselného plánu Zelenej dohody, ktorý navrhuje Európska komisia, boli hlavnou témou mojich tohtotýždňových rokovaní v Bruseli.
Európa a s ňou aj Slovensko potrebuje masívne verejné, ale aj súkromné investície, ak chce konečne posilniť svoju autonómiu v strategických oblastiach, a ak chce ostať konkurencieschopnou v porovnaní s USA a najmä Čínou. A nebudú nám stačiť iba rôzne presuny z jednej položky do druhej, ale budeme potrebovať tzv. fresh money, čiže úplne nové finančné zdroje. A to mi je jasné, že tzv. čistí platcovia do rozpočtu EÚ sú proti zvyšovaniu európskeho rozpočtu, ale štáty ako Slovensko – inde ako z európskeho rozpočtu na takto náročnú investíciu – zdroje nezmobilizujú.
V tomto kontexte som preto proti tomu, aby sa uvoľňovali pravidlá štátnej pomoci, ktoré by zasa do kariet hrali štátom so silnou ekonomikou a mohutným štátnym rozpočtom, zatiaľ čo chudobnejšie štáty ako je Slovensko, by sa na európskom vnútornom trhu dostali do výraznej konkurenčnej nevýhody. Už v súčasnosti takmer tri štvrtiny celkovej sumy udeľovanej štátnej pomoci v EÚ pokrýva Nemecko s Francúzskom, pričom štáty ako Slovensko sú odkázané na rôzne daňové stimuly a najmä využívanie eurofondov.
Samozrejme, vieme, že v prípade Slovenska sa vláde nedarí využiť ani tie fondy, ktoré má k dispozícii. Aj mojimi krokmi v europarlamente sa snažím robiť všetko preto, aby sa priepasť medzi vyspelým Nemeckom a oveľa chudobnejším Slovenskom nezvyšovala vďaka takýmto novým opatreniam, kde sme zatiaľ na chvoste, pričom na rozvoj potrebujeme veľké investície nielen do moderných technológií, ale, bohužiaľ, stále aj do základnej infraštruktúry.
Vo všeobecnosti ale treba zdôrazniť, že ak chce byť EÚ lídrom v zelených technológiách, potom ich musí dokázať aj masívne vyrábať a na to potrebuje stimuly, najmä v kontexte masívnych investícií USA do nových zelených technológií. Inak nás čaká ďalší šok, keď od jednostrannej závislosti na dovoze fosílnych palív z Ruska prejdeme na oveľa problematickejšiu závislosť najmä od Číny, ktorá napríklad už teraz vyrába takmer 80 percent solárnych panelov. Okrem veľkých investícií a na to potrebných peňazí musí ale EÚ zjednodušiť a urýchliť povoľovacie procedúry na rôzne ekonomické činnosti posilňujúce našu výrobu, energetickú bezpečnosť a zaistenie dostatku prepotrebných surovín. A týka sa to napríklad aj baníctva, kde, samozrejme, pri jeho obnove musia mať svoje slovo aj miestne komunity.
Na záver len toľko, že aj tieto naliehavé rozhodnutia si vyžadujú, aby Slovensko malo čo najskôr na čele legitímnu a kompetentnú vládu a to, že voľby sa uskutočnia až 10 mesiacov po odvolaní poslednej vlády, je naozaj nepochopiteľné.
(Status na FB 3. februára 2023)
One thought on “Robert Hajšel: V Bruseli sa rodia rozhodnutia, na ktoré Slovensko potrebuje čo najskôr legitímnu a kompetentnú vládu”
S autorom možno vo väčšine vecí len súhlasiť. Ale obávam sa, že tých 10 mesiacov fungovania odvolanej vlády je pomerne ľahko pochopiteľných. V prvom rade sa mi zdá, že ide len o odvolanie „na oko“ a o „nápravu“ akéhosi momentálneho „zlyhania“ časti poslancov. Zdá sa, že táto vláda má v skutočnosti veľmi pevné postavenie v zahraničí a dostatok času na plnenie celkom iných zadaní ako slúžiť občanom Slovenska. Možno ide aj o útek do budúcnosti a nádej, že beh udalostí vláde umožní sa voľbám úplne vyhnúť.