Čaputová: neviem, kde sa berie nenávisť a zloba

Nuž trochu pomôžem pani prezidentke SR. Podobá sa to prílivovým vlnám. Začalo sa to už dávnejšie. Písal sa november ´89 a začala sa vlna nenávisti a zloby – „revolucionári“ šírili myšlienku zla spredmetneného v predchádzajúcom spoločenskom systéme (komunizmus bolo inštitucionalizované zlo), komunistická strana sa stala zločineckou organizáciou a komunisti teda zločincami. Ešte že zasiahli ľudia od Havla a skrotili liberálno-fašistické vášne. No občania už boli roztriedení na jasných nositeľov zla (komunisti, skrytých nositeľov zla (označovaných ako kryptokomunisti) a demokratov.

Po krátkej dobe zasvietila politická hviezda Mečiara – a opäť sa ozvali vépéenkári – Mečiar bol eštebák, je to stelesnené zlo, dokonca ich „teoretici vymysleli aj pojem „mečiarizmus“. No a ľudia sa museli rozhodnúť: buď sú za Mečiara, alebo sú proti nemu. Po víťazstve „demokratov“ noví vládcovia zúčtovali s „nedemokratickými“ prívržencami Mečiara.

Po Mečiarovi sa za pomoci médií objavila nová politická hviezda: Fico. Najprv bolo všetko v poriadku, no po čase sa „demokratom“ znepáčil a stal sa novým stelesnením zla (Mečiar už politicky neexistoval). Médiá opäť šírili nenávisť proti predsedovi vlády, dokonca sa neuspokojili ani s jeho rezignáciou – stále stelesňuje zlo, proti ktorému treba bojovať. No tentokrát má zlý drak niekoľko hláv: popri Ficovi je to aj Kotleba, Žilinka, ale aj Pellegrini no a občas sa z hmly vynoria aj hlavy niektorých poslancov.

Keď sa vtedajší predseda vlády, Igor Matovič odvážil zaletieť do Ruska a odtiaľ doviezť vakcínu proti šíriacej sa epidémii covidu, tak sa stal dočasným nepriateľom a musel uhnúť z cesty. Nový premiér vedel, čo má robiť a odkiaľ kupovať vakcíny, a tak ho stále chránia – zrejme poslúcha.

Na začiatku toho roka urobil Putin fatálnu chybu – začal vojnu proti Ukrajine (?), či obsadil časť jej územia. Po druhej svetovej vojne bolo už viacej ako 200 vojnových konfliktov, pričom niektoré mali priamo vyhladzovací charakter. (Hádajte, ktorý štát sa ich zúčastňoval najčastejšie.) Nepripravená vojna s úplne nejasným cieľom a divným priebehom vytvorila zámienku pre novú vlnu nenávisti – najprv opatrnejšie proti Putinovi, no už prerástla do nenávisti proti všetkým Rusom, dokonca aj umelcom a športovcom, pôsobiacim v západných krajinách. „Demokratom“ ukrajinskí neonacisti vôbec nevadia, naopak, požadujú pre nich nové zbrane a prepustenie zo zajatia.

Už vyše dvoch rokov Brusel presadzuje myšlienku ukončenia obchodovania s ruským plynom a ropou. Vojna poskytla dobrú zámienku na urýchlenie jej realizácie. No a čuduj sa svete! Dva roky sa na tento „vynikajúci“ stav pripravujeme a odrazu si s tým nevieme rady! Opäť ten diabolský Putin a Rusi vo všeobecnosti (nechcú ho zvrhnúť). Takže za hroziaci energetický kolaps a brutálne rozšírenie chudoby ľudu kvôli nedostatku elektrickej energie môžu zase oni – musíme ich predsa nenávidieť.

Pre úplnosť dodávam, že už vyše desaťročia prebieha tlak proti existencii jadrových elektrární (Nemci si skoro všetky odstavili), takže sa zvyšovala závislosť od plynu. Blúznenie o zelenej elektrine sa nenapĺňa. Akoby sa bola pripravovala nová závislosť od dodávateľa energií. Takže sa plánovala kríza?

Nastalo však nebezpečenstvo prejavov ľudovej nespokojnosti zo sociálneho zdroja – teda nespokojnosť s vlastným ožobračovaním a zároveň bohorovnou aroganciou mocných. Ako vzduť novú vlnu nenávisti? Niekoľko rokov anonymní organizátori sa pokúšajú vyvolať nenávisť k homosexuálom. Uskutočňujú pochody v mestách, masové stretávania a dávajú na obdiv svoju sexuálnu orientáciu.

Homosexualita nie je nový jav. Poznali ju (a tolerovali) už v antike. Niektorí cisári boli tiež orientovaní inak či obojako – nič zvláštne. Aj v predchádzajúcom režime – tak ako v priebehu existencie ľudstva – boli aj homosexuáli. Nikdy však nepotrebovali ukazovať svoju sexuálnu orientáciu na uliciach. Prečo teraz potrebujú, kto ich k tomu vedie? Tam je asi ukrytá odpoveď na otázku: kto šíri nenávisť a zlobu.

Takže je tu nový nepriateľ demokracie – Zuzana Čaputová to jasne povedala v EÚ.

Nuž bol potrebný nový nepriateľ, pretože Putin už ako nepriateľ „vychladol“. Zvláštne je, že sa našiel človek podľa jedného starého filmu „mdlého rozumu“ – ktorý začal vraždiť a veľmi rýchlo je sám po smrti. Stačilo to však na ohovorenie národa či aspoň väčšiny z netolerancie. Máme tu nového nositeľa zla – národ. Už to tu bolo dvakrát: prvýkrát, keď národ nezabránil vzniku Slovenskej republiky a druhýkrát, keď volil Mečiara.

„Demokrati“ zdvihli novú vlnu nepriateľstva – hľadajú tých, ktorým sa nepozdávajú veľké a okázalé prejavy LGBTQ. Môže to vyvolať nesúhlas dotknutých, veď ak niekto verejne nepodporuje túto komunitu (ani neviem, či je to komunita, alebo isté množstvo ľudí), neznamená, že je proti nim. Tak to bolo počas celej existencie ľudstva!

Vyzerá to tak, že ide o zámienku na obmedzenie slobody prejavu, možno aj ďalších slobôd. Špeciálny prokurátor sa už vyjadril, že by chcel, aby mali policajti právo odpočúvať kohokoľvek aj bez súhlasu sudcu, ak majú nejaké podozrenie. Čo na to tzv. ľudsko-právne organizácie a pani prezidentka?

Obmedzenie občianskych slobôd by poskytlo vláde (aj vládam) nástroj na potlačenie prípadných sociálnych protestov – stačí mať podozrenie z možného terorizmu. Veď aj onen vrah homosexuálov chcel povraždiť pomaly celú mocenskú elitu…

Ako vidno, príchod nenávisti či netolerancie pripomína prílivové vlny, ktoré sú vždy spojené s aktivitami autodemokratov (ľudí, ktorí sami seba označujú ako demokrati). Historické vedomie spoločnosti je vždy riedené vlastnými etickými normami, pudom sebazáchrany, ako aj pôsobením médií a politikov. Ak sa títo vyjadrujú o jave ako o novom, časť verejnosti sa tomu prispôsobí, čo je prejav ľahkovážnosti, či duševnej pohodlnosti, alebo jednoducho nepatričnej viery v pravdovravnosť tých hore.

Demokracia je údajne vládou ľudu, v skutočnosti však všade vládnu politické strany či kluby a nenápadne najbohatšie vrstvy. Ľud však v tomto roku je práve skúšaný z viery v možnosť demokracie vo väčšej miere ako doposiaľ. Veď v Bruseli rozhoduje tucet ľudí o osudoch 400 miliónov obyvateľov krajín EÚ. Zavádzajú tam rôzne sankcie bez skutočnej legitímnosti (štáty ich schvaľujú až potom), verbálne odsudzujú zahraničných politikov, aj športovcov a od občanov únie sa vyžaduje opakovanie týchto postojov. Štátne vlády rozhodujú o účasti na vojne bez súhlasu občanov! To už je vrchol, ktorý sa asi dá označiť ako vlastizrada? Akási pasívna účasť na vojne je iba zakrývacím plášťom pre prejav nenávisti – proti zahraničným politikom, politickým aj ekonomickým subjektom a tiež voči občanom. No a nenávisť sa obracia účelovo aj proti časti vlastných občanov, ktorí poslušne nenasledujú vyjadrenia „svojich“ politikov.

Takáto je genéza nenávisti aj zloby na Slovensku aj s pomenovaním iniciátorov. Nie je to národ, čí občianstvo, ale menšie skupiny vplyvových inštitúcií (vlád, médií, účelových organizácií), aj ambicióznych jednotlivcov. Potrebné je aby sa politici vyjadrili k týmto aktérom, či ich budú poslúchať, alebo požiadajú verejnosť o návrh na vlastnú činnosť, alebo ak sa neboja prehry, môžu si skúsiť vypýtať súhlas verejnosti s vlastnými agresívnymi krokmi, ktoré v konečnom dôsledku padnú na stredné a nižšie vrstvy obyvateľov a môžu vyvolať nekontrolovateľný ozbrojený konflikt.