Geopolitická hra veľmocí sa práve dostáva do ďalšej fázy. Podmorské výbuchy (pravdepodobne 3 – dva smerované voči Nord Stream 1 a jeden smerovaný voči Nord Stream 2) včera znefunkčnili plynovody, ktoré spájajú Rusko ako dodávateľa plynu s Nemeckom ako jeho primárnym odberateľom.
Otázkou je, kto je zodpovedný za zorganizovanie tejto sabotáže, resp. kto ju nariadil. Možností je hneď niekoľko, no za najpravdepodobnejšiu považujem možnosť, že v tom idú Poliaci s Američanmi (a možno aj s Ukrajincami). Všetci uvedení sa svojimi negatívnymi postojmi k existencii týchto plynovodov nikdy netajili. Obzvlášť ku spusteniu NS 2 mali množstvo vyhlásení, ktoré mnohokrát skĺzavali až do emocionálnych absurdností – napríklad prirovnávaním tohto projektu k tzv. paktu Molotov-Ribbentrop (ktorým sa nemeckí nacisti v roku 1939 dohodli so sovietskymi komunistami na vzájomnom neútočení) – pozri: https://emerging-europe.com/…/polish-minister-compares…/
Poľský prezident Duda hovoril o nutnosti zničenia plynovodu NS 2 už viackrát – koncom minulého mesiaca (24. 8. 2022) tento svoj nápad prezentoval aj v Kyjeve – pozri krátku správu: https://www.trend.sk/…/polsky-prezident-duda-vyzval…
Američania svoje odhodlanie zastaviť dokončenie NS 2 deklarovali veľmi razantne a dlhodobo. Nakoniec to dotiahli tak ďaleko, že otvorene hovorili o vyhlásení hospodárskych sankcií Nemecku a všetkým tým, ktorí by sa rozhodli pokračovať v dokončení tohto plynovodu: https://oenergetice.cz/…/usa-vyuziji-vsechny-dostupne…
Čo na tom, že v prípade plynovodu NS 2 ide o projekt v Európe, čiže tisíce kilometrov od Spojených štátov amerických a súčasne o projekt, ktorý mal zabezpečiť bezpečné strategické dodávky energie pre nemecký priemysel (rozumej: mal obísť Ukrajinu, ktorá svojho času – v roku 2008 – plyn pretekajúci cez jej územie kradla a súčasne mal byť tento plyn o čosi lacnejší, nakoľko by nebol zaťažený prepravnými poplatkami v miliardách eur platených krajinám, cez ktoré sa dostával do Nemecka – čiže Ukrajine, SR, ČR a Poľsku). Stručná chronológia plynovej krízy z roku 2008 podľa správy SPP – pozri jej koniec.
Napokon NS 2 dokončili ruské spoločnosti samotné, nakoľko ich európski partneri sa nechceli dostať na sankčný zoznam zostavovaný vládou USA. Plyn však cez tento plynovod nikdy tiecť nezačal, nakoľko Vladimír Putin sa rozhodol uprednostniť silové „riešenie“ nezhôd s ukrajinskou vládou vojenskou inváziou ruskej armády na Ukrajinu – namiesto sústredenia sa na ekonomicko-hospodársky rozvoj Ruskej federácie (upevnením spolupráce s Nemeckom i ostatnými krajinami Európskej únie). Domnievam sa, že je to jeho najväčšia politická chyba, ktorej sa kedy dopustil – a platiť za ňu nebude iba Rusko, ale aj Nemecko a spolu s ním celá Európska únia (Slovensko obzvlášť).
Ukrajinská vláda na čele s prezidentom Zelenským vyzýva Európsku úniu i všetky jej členské štáty na pretrhanie akejkoľvek spolupráce s Ruskou federáciou konštantne – bez ohľadu na dôsledky, ktoré sa s týmto prístupom dostavia. Keď vojna, tak absolútna a až do víťazného konca – i keď ja som presvedčený, že týmto prístupom sa ku koncu dopracujeme, akurát že nebude víťazný, teda aspoň nie pre občanov EÚ, Ukrajincov alebo Rusov. Vlastne som predchádzajúcu vetu mohol skrátiť tak, že… pre žiadnych Európanov to výhra nebude. Pozdravujem do Spojených štátov amerických a sekundárne aj do Číny (no tá sa iba vezie a nie je súčasťou tohto problému, hoci oslabenie kúpyschopnosti krajín EÚ priamo ohrozuje jej hospodársky rast).
Určite sa nájdu takí, ktorí budú tvrdiť, že podmorské plynovody si zničili samotní Rusi. Tento predpoklad však pokladám za absurdný a úplne nelogický. Rusi nepotrebujú zničiť plynovody, ktoré financovali a nakoniec aj sami dostavali. Rusom teraz úplne stačí netlačiť do týchto plynovodov plyn. Pokojne ho môžu spaľovať kdesi pri fínskych hraniciach, ako to robia aj v súčasnosti. Z ruského pohľadu má zmysel čakať na zimu a na prejavenie politických dôsledkov všeobecného európskeho ekonomického úpadku a následne za draho opäť plyn do funkčných plynovodov pustiť. Hra o dodávky plynu do EÚ je z pohľadu Ruskej federácie základným pilierom jej ekonomických snáh!
Ale späť k sabotáži NS 1 a NS 2. Bývalý poľský minister zahraničných vecí Radek Sikorski sa na svojom twitterovom účte poďakoval Spojeným štátom americkým za likvidáciu plynovodov – https://twitter.com/radeksikorski/status/1574800653724966915. Nebol by som však vôbec prekvapený, ak by z jeho strany išlo iba o odvádzanie pozornosti od akcie Poľska samotného. Netreba zabúdať, že to boli práve Poliaci, ktorí otvorene dlhodobo vravia, že tento plynovod treba zničiť.
Dôsledky tejto skutočnosti budú zlé ihneď a časom ešte horšie. Lacné energie v EÚ tak skoro nebudú – a to žiadne, nielen plyn (čomu dopomáha aj výrazné znehodnocovanie eura voči americkému doláru). Domácnosti si budú musieť zvyknúť na výrazné šetrenie – a to nielen na energiách za kúrenie či za elektrinu samotnú. Drahé bude úplne všetko, nakoľko zvýšené náklady na energie sa premietnu všade.
Európsky priemysel bude vystavený obrovskému tlaku. Z jednej strany rastúce ceny energií, z druhej strany pokles kúpyschopnosti spotrebiteľov. Vidím to tak, že európsky export pôjde do recesie ešte rýchlejšie ako vlastná domáca spotreba. Tento trend je veľmi dobre vidieť na deficite obchodnej bilancie Nemecka, ktoré je najväčším európskym exportérom.
Politická situácia v krajinách EÚ bude čoraz vypätejšia. Súčasné naivné alebo z podstaty veci pro-americké vlády budú pod tlakom populistickej opozície, ktorá bude v nadchádzajúcich voľbách víťaziť nie kvôli tomu, že bude ponúkať racionálne a komplexné riešenia, ale preto, lebo súčasné vlády úplne zlyhávajú v ochrane vlastných štátnych záujmov. Dobre už bolo – ak to nedotiahneme až do tretej svetovej vojny, tak do rozkladu EÚ a eurozóny to asi zvládneme.
Stále to opakujem a poviem to znova – za hlúposť a neschopnosť sa platí a za kolosálnu hlúposť a neschopnosť sa platí kolosálne.
5 Responses
Som presvedčený, že európski politici musia čím skôr prezrieť zo svojej slepoty, či hypnózy, a pochopiť, že vazalstvo s USA je krajne nebezpečné a nájsť cestu, ako sa z neho vymaniť.
Nemci presne na tom dlhodobo pracovali. Snažili sa o rozšírenie spolupráce s Ruskom – a to spracovaním z Ruska dodávaných nerastných surovín za využitia lacných zdrojov energonosičov dodávaných taktiež z Ruska. Hospodárska sila Nemecka (a tým celej EÚ) bola doteraz postavená práve na kombinácii týchto dvoch skutočností. Vďaka nim a v kombinácii s nemeckou schopnosťou efektívne vyrábať a riadiť procesy sa Nemecko stalo hospodárskych motorom celej EÚ. Uvidíme, ako sa vysporiada s uvedenou stratou komparatívnych ekonomických výhod. Ak to Nemci a spolu s nimi aj ostatné národy Európy nezvládnu, predpokladám príchod deindustrializácie a súčasne trvalý hospodársky pokles.
Pekne zhrnutie…
Pekne zhrnuté. Ale mám k tomu niekoľko poznámok.
1. Čína sa pasívne nevezie, ona usilovne pracuje na novom usporiadaní sveta, na rozdiel od zlenivených Európanov. Číňania v duchu konfuciánskej tradície nepoužívajú hrubú silu, ale mäkkú, svoj hospodársky, obchodný a kultúrny vplyv.
2. Či urobil V. Putin veľkú politickú chybu, sa uvidí v budúcnosti. Od PC nevieme zhodnotiť stupeň vojenského ohrozenia RF. Ako sa vyjadril aj prof. Staněk, moderné rakety doletia do Moskvy za pár minút. Pri hlbších geopolitických analýzach zrejme sa rátalo s tým, že neutralizácia tohto nebezpečenstva môže viesť k rozchodu so Západom, ale Rusko sa môže v takom prípade orientovať na Východ.
3. Čo ma zaráža pri európskych analýzach, vychádzajú väčšinou z malého európskeho či euroatlantického priestoru, preto sa im javí Putinovo konanie ako politická chyba. Lenže Západ nie je celý svet. A za posledné desaťročia prebehli vo svete veľké zmeny, hybnou silou civilizácie sa stala Ázia v čele s Čínou. Čina sa už dlhšie ukazuje ako stabilizujúca sila, ukázalo sa to aj pri veľkých globálnych krízach v r. 1998 či 2008. A naopak, Západ vyčerpal svoje zdroje, svoj potenciál. To Rusi dobre videli, všimli si to aj Egypťania, Saudi, Turci, Afričania, len Európania sú stále zahľadení do svojej už historickej výnimočnosti a tieto zmeny podcenili. A preto sa tak usilovne pripojili k sankciám proti Rusku, pokladajúc za samozrejmé, že Rusko položia na lopatky. Lenže Rusko rátalo s oslabením Západu a orientáciou na silnejúcu Áziu a na zmeny vo svete, ktoré akosi Západ nepostrehol.
Takže, pokúsme sa myslieť globálne a nie imperiálne, a brať do úvahy celý svet, nielen západný svet.
Pozdravujem, pán Antal.
Tak za mňa asi takto:
1. Čo sa týka môjho zhodnotenia toho, že vplyv Číny bez angažovanosti rastie – a teda, že Čína sa iba vezie – sa týkal jej angažmánu na Ukrajine. V tomto spore nie je účastníkom sporu – v tom sa angažujú Rusko v. Ukrajina, resp. Rusko v. politický západ (SŠA, EÚ, NATO). Čína môže profitovať z odchodu európskych spoločností z ruského trhu a súčasne z dobrej ceny a veľkého objemu dodávaných ruských energonosičov. Súčasne však musím dodať, že pre Čínu nie je deindustralizácia a veľká hospodárska recesia niečo, čo by mali vnímať pozitívne – čiže z dlhodobého pohľadu je pre nich úpadok európskych krajín nežiadúci stav.
2. Skutočnosť, že pre Ruskú federáciu je vojna na Ukrajine chybou je podľa môjho názoru jednoznačná už teraz. Vojensky je pre RF priebeh bojov na Ukrajine tragédiou. Rýchle obsadenie Kyjevu a zmena režimu silou sa neporadila. Hospodárske pozície Ruska v západnom svete sú v troskách, presmerovanie ruskej obchodnej spolupráce do Ázie je skôr plánom B, než prvotným cieľom a dôsledkom sú a aj budú nižšie príjmy za väčší objem predaja (najmä energonosičov a nerastov). Geopoliticky sa zvýšila závislosť RF od Číny a Indie a nič z uvedeného nie je vo výsledku plusom oproti stavu pred vojnou.
3. To, že celý svet nie je iba EÚ a SŠA je síce fakt, no práve tento ,,západný“ blok je vo svete dominantný hospodársky, finančne, technologicky ako aj vojensky. Rusko mohlo zo spolupráce na všetky strany iba získať. Jeho orientácia jednosmerne mu rozhodne nebude na úžitok. A to nehovorím o tom, že väčšina obyvateľstva RF žije v jeho európskej časti a súčasne, že infraštruktúra RF pre prepravu plynu a ropy nie je uspôsobená na dodávky do Číny, či Indie ale práve – a v najväčšom objeme – do európskych krajín (čo je dané jednak kúpyschopnosťou, historickým nastavením a geografickou blízkosťou).