Mám na mysli NATO a Európsku úniu. Hoci sa snažia budiť strach, ich kríza je viditeľná. Majú odlišnú podstatu – NATO je vojenské impérium, Európska únia politické a ekonomické – nie politicko-ekonomické. Keby sa vedeli nejako zlúčiť, ich životnosť by bola iná – možno dlhšia. No rozmanitosť podstaty a rôzne dominantné štáty znemožňujú ich zlúčenie.
História impérií je dlhá, zároveň ukazuje tiež ich pôvod, rozširovanie a napokon kolaps. Pripomeňme si aspoň niektoré z nich, aby sme lepšie porozumeli tomu, čo sa dnes deje a dokázali odhadnúť ďalší vývoj.
Jedným z najkratších impérií bola Alexandrova ríša, spočívajúca výlučne na výbojoch tohto veľkého, pôvodne macedónskeho vojvodcu – pripomínam, že ho civilizoval, teda učil samotný Aristoteles. Famózny vojvodca iba obsadzoval krajiny, nemal záujem ich pričleniť k Aténam, teda nenastolil aténsku formu vlády. Ríša tak jednoducho smrťou Alexandra zanikla.
Prvou skutočne európskou ríšou bola Rímska ríša. Jedno mesto sa najprv zmocnilo Apeninského polostrova a následne sa rozširovalo do Ázie, aj Afriky. Podstata spočívala v uznaní dominantnosti Ríma nad podrobeným územím, čo sa prejavovalo najmä v platení poplatkov v drahých kovoch, potravinách, aj otrokoch. Inak si mohli uznávať svoje náboženstvá, mať vlastných panovníkov (podriadených Rímu), aj vlastné platidlá. No a Rím bol najvyššou autoritou. Rozpínavosť ríše bola taká výrazná, až napokon praskla – rozdelila sa najprv na dve časti a neskôr na mnoho menších štátnych kúskov. Pahltnosť ríš predznamenáva ich koniec…
Svätá ríša rímska, ktorá neskôr dostala spresňujúci dodatok – nemecká – existovala pomerne dlho, jej úlohou bolo opäť podriadiť mocenskému centru (vládnucemu rodu) celý kontinent. Vládcom to nestačilo, a tak sa vybrali dobyť aj Blízky východ, čo sa v podstate nepodarilo. Ctibažný Napoleon urobil koniec ríši, ktorá sa nevedela brániť – obranu nechávala na jednotlivých štátoch. Paralelne však vznikla Habsburská ríša, ktorá nemala veľké ciele a nedokázala sa vysporiadať s novým vývojom, ktorý prinášala priemyslová revolúcia a s ňou spojená liberalizácia vládnutia, vrátane ukončenia hegemónie katolicizmu.
Popri nich vznikli aj ríše, pochádzajúce z Európy, no orientované do iných končín sveta – španielska, holandská, portugalská a anglická (neskôr britská). Tieto mali iba jediný zámer – vysávať obsadené a podriadené územia. Asi najväčšou bola britská ríša, o ktorej sa právom hovorilo, že nad jej teritóriom slnko nezapadá. No zapadlo nad všetkými týmito ríšami. Nespokojnosť s postavením otroka nemožno trvalo udržiavať delami.
Adolf Hitler sa pokúsil pojmovo nadviazať na nemecké ríše a podmaniť si celý európsky kontinent, teda išlo o ríšu, založenú na absolútnej dominancii jedného národa a jeho štátu a brutálnom spravovaní dobytých území. Našťastie trvala iba tucet rokov, no škody narobila viac, ako tie predchádzajúce.
Po druhej svetovej vojne si Roosevelt so Stalinom rozdelili svet na dve časti a vytvárali si v nich svoje ríše. Tentokrát boli založené na ideologickom základe a poslušnosti voči jadru. Trvalo to až do rozpadnutia východnej ríše, teda sovietskeho bloku. Niektorým naivným pozorovateľom sa zdalo, že nastal koniec ríš. „Pozostalá“ veľmoc sa veľmi rýchlo rozhodla rozšíriť svoje teritórium. Chybou ríše bola (a je stále) jej vojenská podstata – potrebuje zdôvodnenie, teda nepriateľa. Keby niekto vo Washingtone uvažoval geopoliticky a geoekonomicky, tak by videl potrebu rozšíriť podstatu o ekonomiku – pripomínam, že príčinou politiky je ekonomika. Toto rozšírenie mohlo byť na báze staručkého Marshallovho plánu. Nerozhodnosť vládcov NATO umožnila nemeckým politikom uvažovať nad obnovením starej idey o nemeckej ríši, tentokrát založenej na ekonomike a pocite dobrovoľnosti. Francúzsko sa celkom prirodzene pridalo, veď Nemecko nemalo sily na úplnú dominanciu v Európskej únii. Domnievali sa, že to spoločne zvládnu. Vytvorili také prostredie, v ktorom sa Veľká Británia nemohla uplatniť, a tak sa zdalo, že vznikol silný mocenský trojblok: Nemecko, Francúzsko a bruselská administratíva. Nemecká kancelárka bola taká nadšená z úspechu, že sa preriekla a povedala, že EÚ má byť konkurentom USA. To sa takticky nerobí, najmä ak EÚ na to ekonomicky, ani globálne nemá. Upozornila však Washington, aby si dával pozor – a to sa aj stalo.
Neviem si vysvetliť ciele V. Putina pri útoku proti Ukrajine, no veľmi pomohol USA pri rozširovaní vojenského impéria a pri ich snahe oslabiť Európsku úniu. Americkí politici však – ako obyčajne – nedokázali zvážiť ekonomické, politické aj ideové súvislosti svojho dynamicky sa rozvíjajúceho angažovania vo vojne. Na jednej strane posilňujú svoju dominanciu v NATO a v Európe, na druhej strane sa ekonomicky ruinujú. Kto to takto vymyslel? Kde sa ukrýva štáb celého vojnového dobrodružstva? Kto riadi Zelenského, von Leyenovú a Bidena? Toľko chybných krokov, výstredností, ba až hlúpostí sa nezrodilo v ich hlavách. Výsledok bude evidentný – oslabí sa celá Európa, ale aj USA. Ktosi vidí šancu na vytvorenie svetovej vlády – ale čo bude jadrom? Kde bude platforma?
Ako sa prejavuje kríza NATO a EÚ? Ide o viacero faktorov: nevyrovnanosť členov (chudoba versus bohatstvo, rozdielna váha hlasov pri rozhodovaní, prospech silných, prejavy nesúhlasu, až neposlušnosti slabých); rôzna kultúra a predstavy o budúcnosti; rôzna história (niektorí z členov sú bývalé koloniálne mocnosti); rôzna miera militarizmu vo verejnosti apod. Navyše je tu bruselské centrum, ktoré je úplne odtrhnuté od reality a nedokáže riešiť žiadny skutočný problém (nedostatok čipov vo výrobe, covid, vojna, energetika, diplomacia). Bruselské centrum jednoznačne škodí nielen asi 400 miliónom občanov, ale aj organizácii samotnej, pretože nevie riešiť ani otázku názorových rozporov – používa iba kombináciu zastrašovania a trestov. To je však pre demokraciu žalostne málo.
Tu sa dostávame k podstate problému: obidve impériá sa dostali do „špirály smrti“, čo urobia? Hovorí sa, že zdochýnajúci kôň kope okolo seba. Bolo by veľmi zle, ak by tieto dva „kone“ začali kopať – nemuseli by sme to prežiť. Zelenský je ochotný otvoriť dvere jadrovej vojne, no sám na to nestačí. Má však nástroje v Bruseli a vo Washingtone, ktoré by jadrový armagedon rozpútali. Čo však chcú indivíduá v hlavnom štábe? Ak by vypukla jadrová vojna, nemali by čomu vládnuť, no oslabené subjekty sú ľahko ovládateľné. To nie je žiadna špekulatívna teória, ale poznanie vývoja. Veľký príval prisťahovalcov riedi etnickú, kultúrnu, aj civilizačnú podstatu USA, aj EÚ. Okrem toho nabúrava sociálny systém, ktorý sa z toho nemôže spamätať. Neskôr sa to prejaví aj vo volebných štruktúrach.
Americkí politici sa rozhodli, že krízový stav v impériu NATO budú riešiť eskaláciou zbrojenia nielen v organizácii, ale aj v ďalších regiónoch sveta. Neuvedomujú si, že zbroja veľmi draho, Rusko aj Čína potrebujú na podobné zbrojenie neporovnateľne menšie sumy financií. Vo Washingtone, ani v Bruseli a čo je veľmi zlé, ani v štátoch EÚ, nikto nevie zastaviť postupné degenerovanie obidvoch sústav a vytvoriť konštruktívnu cestu rozvoja.
V Prahe sa našlo asi 100 tisíc ľudí, ktorí vyslovili nespokojnosť s týmto vývojom – otvorenou obchodnou vojnou s Ruskom. Je to lastovička?
Putin pomohol pri zdôvodňovaní potreby existencie NATO. Dlhá vojna na Ukrajine úplne zatieňuje veľké problémy ľudstva, dokonca aj obyvateľov dotknutých štátov. Politici radi hovoria – no bude nám zima, tak to musí byť a budeme mať aj všetko drahšie (už sa stalo) – no pri ich príjmoch to veľmi nevadí.
NATO vzniklo preto, aby zabránilo šíreniu myšlienok socializmu do politických systémov západnej Európy. Európska únia vznikla preto, aby unifikovala politiku a zabránila „nebezpečným“ krokom, ktoré sa nehodia do impéria. Podarilo sa, no dopad tejto deštruktívnej politiky na obyvateľstvo môže viesťk javu typu „dobytie Bastily“. Aj vtedy sa jeden systém zrútil a napriek neskoršiemu víťazstvu monarchistov pri Waterloo už emancipácii človeka-občana nič nemohlo trvalo zabrániť. Aj teraz je občan degradovaný na nositeľa volebného lístka, ale nie je základom demokracie. Bránia mu v tom spomenuté impériá, ktoré túžia po vládnutí nad územím, aj ľuďmi.
Takže obidve impériá sa dostávajú do klieští – jedna časť je tvorená neviditeľným „klubom vládcov“, druhá je v rukách občanov. Potrebné je zabrániť svojvoľnému rozhodovaniu mocných, apelovanie na „zdravý rozum“ je naivným nezmyslom.
One thought on “Impériá sú v kríze – rozpadnú sa a zničia svet?”
V prvom rade, nezosobňujte. Vojenská operácia sa začala po zanalyzovaní situácie v Bezpečnostnej rade RF bez výhrad a autenticky všetkými členmi rady bola odsúhlasená. Neverím, že si neviete vysvetliť ciele pri útoku. SŠA nepotrebovali pomoc Putina na to, aby sa rozpinali, darilo sa im to dokonale až sa dostali na dostrel, len sa čudovali že im v tom nikto nebráni. Zvýšená diplomatická iniciatíva zo strany RF neviedla k úspechu, lebo SŠA už boli rozhodnuté, Ukrajina vyzbrojená, vojaci za 8 rokov vycvičení v Poľsku a ďalších štátoch NATO a vy si neviete vysvetliť, prečo sa tak stalo!