Chce ešte niekto mier na Ukrajine?

Náš civilizačný okruh je nesmierne bojovo naladený. Zdá sa, že zostali už iba dvaja politici, ktorí by chceli mier na Ukrajine: generálny tajomník OSN Guterres, ten to má v popise práce, a pápež František. No ich slovo vo svete nemá podstatnú váhu, mocní si, žiaľ, z nich nič nerobia.

Ako je to s vojnovými štváčmi a vojnovými nadšencami?

Ruský prezident V. Putin vojnu začal, takže ju akceptuje ako vhodný politický inštrument. Nejaký zámer má, časť z neho vysvetlil, no časť zostáva v hmle. Nechce mať americkú armádu na jednoduchý dostrel od Moskvy, ani ich elektronické zariadenia, ktoré by boli rozmiestnené na Ukrajine, prípadne po úspešnom prevrate aj v Bielorusku.

Čo prezident napadnutej Ukrajiny? No, logické by bolo, aby chcel pre svoju krajinu mier. Zatiaľ však neustále vyzýva k vojne proti Rusku. Spočiatku iba žobral o peniaze, humanitárny materiál a zbrane. Teraz však už chce vojenskú porážku Ruska a nepriamo navodzuje situáciu pre jadrovú vojnu. Ako inak chápať porážku Ruska – to je možné iba jeho kapituláciou, čiže obsadením Moskvy. Okrem toho chce, aby svet zaviedol totálnu izoláciu Ruska – teda absolútnu hospodársku vojnu. Dokonca by chcel, aby EÚ nevpustila na svoje územie žiadneho občana Ruskej federácie. No takéto opatrenia sa robia pred masovým vojenským útokom!

Nagasaki, hodiny, ktoré sa zastavili o 11.02 v čase výbuchu atómovej bomby 9. augusta 1945. Foto: Ted McGrath / Flickr

Americkí politici sa vyjadrujú dosť okľukou – minister zahraničia by bojoval ako drak, ostatní sú umiernenejší. Na tvrdé slová majú Európsku komisiu a mnoho politikov členských štátov. Európska únia je v podstate vo vojne s Ruskom – hlboko porušila medzinárodné zvyklosti blokovaním majetku cudzích štátnych príslušníkov bez rozhodnutia súdov a zaviedla sankcie, čo môže zavádzať v takom rozsahu iba Bezpečnostná rada OSN. Navyše dodáva zbrane dokonca aj dobrovoľníkov jednej strane konfliktu.

Konkrétne by sme mohli spomenúť aspoň zopár „bojovníkov“ na diaľku: Zelenskyj, Kaczyňski, von Leyenová a Naď. Čaputová a Heger okato fandia, púšťajú silácke reči, no bez efektu, no a minister Korčok zostáva za oponou – prečo? Veď on by mal smerovať zahraničnú politiku, takže akoby ho pripravovali na ďalšiu misiu.

Väčšine sveta je Ukrajina „ukradnutá“ tak, ako sa Európa nezaujíma o vojny v centrálnej Afrike či na Cejlóne. Ozvú sa vtedy, keď sa ich konflikt dotýka, no nefandia, neodsudzujú, nesankcionujú a pod. Napokon všetky relevantné štáty Európskej únie mali v Afrike či v Ázii svoje kolónie, ktoré usilovne zdierali. Slovne sa občas niekto akoby ospravedlnil, ale žeby bolo ospravedlnenie podložené majetkovým vyjadrením – to tu chýba. No aj Spojené štáty sa ekonomicky rozvíjali vďaka dovezeným čiernym otrokom.

Štáty nášho civilizačného okruhu sa neslávne uvádzali vojnami v Kórei, vo Vietname, v Afganistane, v arabskom svete, aj v strednej Afrike. Nuž čo – nech sa teda vzájomne ničíme.

Militaristické úvahy pochybných politikov sú však nebezpečné – môžu vyvolať veľký konflikt. Keď ruskí lídri varovali pred nukleárnou vojnou slovami, že by nemala víťaza, tak americký minister Blinken odpovedal, že ide iba o strašenie. Akoby povedal: My tú vojnu vyhráme!

Deficit demokracie či mocenské pohŕdanie demokraciou sa prejavuje najmä v postoji politikov, ktorí sa ani v najmenšom nepýtajú vlastných občanov na názor na vojnu a účasť v nej. Netuším, akoby to dopadlo v jednotlivých krajinách, no na to sú prieskumy verejnej mienky – prečo ich nevidno? Mocní sa opäť boja verejnosti!

Pravdepodobne je to tak, že Európska únia má niekoľko stoviek vládcov (v rôznych úrovniach moci) a 400 miliónov poddaných. Ako sa také polo impérium označuje? Kde sú občianske združenia volajúce po hlase ľudu? Dostali snáď nejaký groš od vlády, aby driemali v pokoji?

Nepríjemné je aj to, že politické strany sa k otázkam vojny a mieru a účasti Slovenskej republiky vôbec nevyjadrujú. Jednoducho im stačí vzájomné nadávanie – a hotovo. Otázka zachovania ľudského rodu a teda aj národa nepatrí do sféry ich myslenia. Asi z toho nič nemajú, no zrejme ani nechcú nahnevať strýčka Sama – všetci sa mu chcú klaňať.

Slovenský ľud by sa už mohol pomaly zviechať, nemusí čakať na totálny kolaps. Prídu zlé časy (zima a jar), ktoré sú zapríčinené aj vojnou o Ukrajinu. Maďarský premiér má dosť chýb, no k vojne sa postavil ako politik odborne, politicky aj národne dostatočne pripravený na svoju funkciu – aj preto si v posledných voľbách ešte posilnil postavenie a teda dôveru ľudu.

Európski národní politici sa správajú pomerne obozretne – odmietajú vojnu, no nenavrhujú riešenia, neaktivujú diplomaciu. Vojna je pre nich pomerne ďaleko a niektorí z nej môžu profitovať.

Kde sú slovenskí politici? Iba poklonkujú a hovoria to, čo im niekto cudzí prikáže. To je cesta do veľkej priepasti. V už klasickom filme Kdyby tisíc klarinetů na konci deja prehovorila socha veľkého Bacha, keď vyzvala utečeneckého vojaka: Bráň sa! Môžem tiež odporučiť pozrieť posledný verš francúzskej hymny.

(Celkovo 604 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

2 thoughts on “Chce ešte niekto mier na Ukrajine?

  • 20. augusta 2022 at 18:19
    Permalink

    Nové slovo sledujem od jeho vzniku, resp. obnovenia. Vážim si prácu súčasnej redakcie, ktorá dokázala okolo seba sústrediť mnohé špičkové osobnosti z rôznych oblastí spoločenského, kultúrneho i hospodárskeho života Slovenska. Na rozdiel od primitívnej propagandy a častého vedomého zavádzania verejnosti „novinárskymi hviezdami mainstreamu“, tieto skutočné osobnosti predkladajú svoje názory a pohľady na svet podložené svojimi odbornými vedomosťami, pevným charakterom, životnými skúsenosťami a zodpovednosťou voči spoločnosti. Nehovoriac už o tom, že ich jedinou odmenou je pocit dobre vykonanej práce a uznanie múdrej i zodpovednej časti verejnosti…
    Veľká vďaka za vynikajúcu prácu a veľa úspechov! S pozdravom PhDr. Miloš Bača, Nitra.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter