Podľa Globálneho mierového indexu (GPI) za rok 2022 sa svet stal menej mierumilovným už jedenásty raz za posledných 14 rokov, pričom priemerná úroveň mierumilovnosti krajín sa za posledný rok zhoršila o 0,3 %. Celkovo sa mierumilovnosť zlepšila v 90 krajinách a zhoršila v 71 krajinách, čo poukazuje na to, že krajiny majú tendenciu zhoršovať sa v GPI oveľa rýchlejšie ako sa zlepšovať a že pokles mierovosti je vo všeobecnosti rýchlejší ako jeho zvýšenie.
GPI hodnotí 163 nezávislých štátov a území podľa úrovne ich mierumilovnosti. Už 16. vydanie správy GPI vypracoval Inštitút pre ekonomiku a mier (Institute for Economics & Peace – IEP) a je hlavným svetovým meradlom globálnej mierumilovnosti. Predstavuje najkomplexnejšie údaje založené na trendoch v oblasti mieru, jeho ekonomickej hodnote a o tom, ako rozvíjať mierové spoločnosti.
Hlavné výsledky správy
V roku 2022 mierumilovnosť klesla na najnižšiu úroveň za posledných 15 rokov, k čomu prispela ekonomická neistota po skončení pandémie COVID-19 a konflikt na Ukrajine. Najmierumilovnejšou krajinou na svete zostáva Island, túto pozíciu si drží od roku 2008. Na vrchole rebríčka sa k nemu pridali Nový Zéland, Írsko, Dánsko a Rakúsko.
Afganistan je už piaty rok po sebe najmenej mierumilovnou krajinou na svete, za ním nasledujú Jemen, Sýria, Rusko a Južný Sudán. Všetky tieto krajiny boli medzi desiatimi najmenej mierovými krajinami za posledné tri roky.
Nie je prekvapením, že dve z piatich krajín s najväčším zhoršením mierumilovnosti boli Rusko a Ukrajina, k nim sa pridali Guinea, Burkina Faso a Haiti. Všetky tieto zhoršenia boli spôsobené prebiehajúcimi konfliktmi.
Najpokojnejším regiónom na svete je Európa, kde sa nachádza sedem z desiatich najmierumilovnejších krajín.
Najväčší pokles mierumilovnosti v jednotlivých regiónoch zaznamenali podľa očakávania Rusko a Eurázia, za ktorými nasledovala Severná Amerika. Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou viedol k veľkému nárastu počtu obetí konfliktov, ako aj k prudkému zhoršeniu ukazovateľov, ako sú utečenci a vnútorne vysídlené osoby, politická nestabilita a politický teror. Konflikt na Ukrajine mal bezprostredné dôsledky mimo regiónu Ruska a Eurázie, najmä pre ukazovateľ vzťahov so susednými krajinami, ktorý zaznamenal prudké zhoršenie.
Hlavné zistenia
– Priemerná úroveň globálneho mieru sa v globálnom mierovom indexe za rok 2022 zhoršila o 0,3 %. Hoci je toto zhoršenie malé, pokračuje v dlhodobom trende, keď sa index GPI zhoršil v jedenástich z posledných 14 rokov.
– V minulom roku zaznamenalo zlepšenie 90 krajín, zatiaľ čo 71 krajín zaznamenalo zhoršenie indexu mierumilovnosti. Tri krajiny nezaznamenali žiadnu zmenu svojho celkového skóre.
– Z 23 ukazovateľov GPI 10 zaznamenalo zlepšenie a 13 zhoršenie.
– Najväčšie zhoršenie bolo zaznamenané na stupnici politického teroru, vzťahov so susednými krajinami, intenzity vnútorného konfliktu, počtu utečencov a vnútorne vysídlených osôb a politickej nestability.
– Výrazné medziročné zlepšenie zaznamenalo niekoľko ukazovateľov vrátane vplyvu terorizmu, jadrových a ťažkých zbraní, úmrtí v dôsledku vnútorného konfliktu, vojenských výdavkov, miery uväznenia a vnímania kriminality. Počet úmrtí v dôsledku terorizmu za posledných sedem rokov klesá.
– Región Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA) zostal najmenej mierovým regiónom na svete. Nachádzajú sa v ňom dve z piatich najmenej mierových krajín sveta. V uplynulom roku však zaznamenal druhé najväčšie regionálne zlepšenie.
– Európa zostáva najmierumilovnejším regiónom na svete. V tomto regióne sa nachádzajú štyri z piatich najmierumilovnejších krajín a len jedna európska krajina sa umiestnila mimo prvej polovice indexu.
– Najmierovejšou krajinou je Island, ktorý si túto pozíciu drží od začiatku zostavovania indexu. Afganistan zostáva najmenej mierumilovnou krajinou; túto pozíciu si drží už päť rokov.
Slovensko je v prvej dvadsiatke najmierumilovnejších krajín sveta
V tabuľke nižšie nájdete prvú dvadsiatku najmierumilovnejších krajín sveta, ktorú uzatvára Slovensko (oproti minulému roku sme si polepšili o 5 miest).
Zdroj: GPI-2022-web.pdf (visionofhumanity.org)
Vplyv vojny na Ukrajine na mierumilovnosť
Vypuknutie vojny na Ukrajine ovplyvnilo globálny mier viacerými spôsobmi, z ktorých mnohé budú zachytené v budúcoročnom indexe GPI. Ak krajiny NATO splnia svoje nové záväzky týkajúce sa vojenských výdavkov, ich výdavky sa v nasledujúcich rokoch zvýšia o 7 %, čo bude mať negatívny vplyv na ich skóre. Vojna podčiarkla význam technológií pri formovaní vedenia konfliktov, pričom zdôraznila, ako mobilné technológie piatej generácie (5G), revolúcia v sociálnych médiách, umelá inteligencia a väčšia cenová dostupnosť bezpilotných lietadiel zmenili vedenie vojny. Konflikt poukázal na prechod od statických spravodajských informácií k zhromažďovaniu informácií v reálnom čase prostredníctvom sociálnych médií.
V prognóze Správy GPI sa predpokladá, že konflikt na Ukrajine ešte viac prehĺbi už aj tak nestabilné podmienky – urýchli globálnu infláciu, pričom západné sankcie ešte viac prispejú k nedostatku a nárastu cien. Tieto vplyvy boli v indexe GPI na rok 2022 zachytené len čiastočne. Krátkodobé dôsledky konfliktu na globálny mier môžu viesť k zhoršeniu potravinovej bezpečnosti, zvýšeniu militarizácie a vojenských výdavkov v Európe a k väčšej pravdepodobnosti politickej nestability a násilných demonštrácií.
Vplyvy vojny na Ukrajine – zistenia
– Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý sa začal vo februári 2022, už vyvolal zásadné zmeny v obranných postojoch a politikách, dodávateľských reťazcoch a potravinovej bezpečnosti.
– Inflácia sa zvýšila na celom svete a začiatkom roka 2022 dosiahla v USA 8 % ročne a v Európe 7 %. Prebiehajúci konflikt na Ukrajine bude mať pravdepodobne za následok ďalšiu infláciu.
– Globálne vojenské výdavky, ktoré od roku 2014 rástli miernym tempom, dostali v roku 2022 nový impulz. Mnohé krajiny NATO sa zaviazali, že do roku 2024 zvýšia svoje rozpočty na obranu na úroveň bližšiu alebo vyššiu, ako sú odporúčané 2 % HDP.
– Ak budú všetci členovia dodržiavať minimálne obranné požiadavky aliancie, obranný rozpočet NATO by sa mohol v blízkej budúcnosti zvýšiť o 7 %.
– Štáty ako Nemecko, Taliansko, Dánsko, Belgicko, Španielsko, Nórsko a ďalšie sa dohodli, že v nasledujúcich rokoch zvýšia svoje obranné rozpočty smerom k odporúčanému minimu NATO.
– Francúzsko a Poľsko prisľúbili ďalšie zvýšenie financovania obrany výrazne nad úroveň 2 %, zatiaľ čo USA zvýšia výdavky na 813 miliárd dolárov alebo 3,8 % HDP.
– Čína oznámila zvýšenie vojenských výdavkov – na rok 2022 sa plánuje nárast o 7,1 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Zdá sa však, že to nesúvisí priamo s vypuknutím vojny v Európe, ale skôr s medzinárodnou a regionálnou geopolitikou.
– 25 krajín v Európe zvýšilo svoje výdavky v pomere k HDP v rokoch 2020 a 2021 v porovnaní s 11 krajinami, ktoré výdavky znížili.
– Sociálne médiá menia spôsob zhromažďovania spravodajských informácií, napríklad Ukrajinci používajú spoločnosť Meta na hromadné získavanie údajov o pohybe ruských vojsk. Spravodajské informácie sa tiež zdieľajú okamžite, v „surovom“ stave a s nízkou mierou analýzy.
– Vojna a medzinárodné sankcie uvalené na Rusko vyvolali ďalší tlak na ceny potravín, keďže Rusko aj Ukrajina sú veľkými vývozcami poľnohospodárskych komodít. Obe krajiny vyvážajú aj zemný plyn – dôležitú zložku pri výrobe hnojív.
– Niektoré krajiny subsaharskej Afriky, ktoré už zápasia s potravinovou neistotou a podvýživou, boli v minulosti veľmi závislé od dodávok obilia z Ruska a Ukrajiny.
– V ukrajinskom konflikte mobilné technológie piatej generácie (5G), revolúcia sociálnych médií, umelá inteligencia a väčšia cenová dostupnosť bezpilotných lietadiel, zmenili spôsob vedenia vojny.
Z hľadiska ďalšieho vývoja ukazuje GPI na rok 2022 taký svet, v ktorom sa mnohé krajiny začali spamätávať zo šoku spôsobeného pandémiou COVID-19. Mnohé dôsledky lockdownov však pretrvávajú, vrátane narušenia a oneskorenia dodávateľského reťazca, nedostatku výrobkov, vyšších cien energií a potravín. Svet tiež trpí rastúcou infláciou, ktorá je v niektorých krajinách najvyššia za posledných 40 rokov a zlepšenie je v nedohľadne. Nárast cien potravín a pohonných hmôt zvýšil potravinovú neistotu a politickú nestabilitu na celom svete, ale najmä v regiónoch s nízkou odolnosťou, ako je subsaharská Afrika, južná Ázia a Blízky východ a Afrika.
Kritika: Čo meria a čo nemeria globálny mierový index
David Swanson z protivojnovej organizácie World BEYOND War ponúka zaujímavú kritickú analýzu Globálneho mierového indexu Inštitútu pre ekonomiku a mier. GPI je niečo, čo mnohí z mierotvorcov používajú alebo sa naň odvolávajú, takže je dôležité pochopiť, čo obsahuje a čo nie, aby sme ho mohli používať či nepoužívať vhodným spôsobom.
V článku pod názvom „Čo meria a nemeria globálny mierový index“ (What the Global Peace Index Does and Does Not Measure) David Swanson poukazuje na to, že mnohé západné krajiny sú v indexe hodnotené ako najmierovejšie národy, zatiaľčo sú hlavnými vývozcami zbraní, hlavnými účastníkmi vojen inde vo svete a hlavnou príčinou systémových zlyhaní, ktoré vedú k nedostatku mieru v iných krajinách. Mapuje ukazovatele použité v indexe, kritizuje spôsob ich váženia a uvádza množstvo podstatných ukazovateľov, ktoré sú v indexe vynechané, vrátane vojenských základní a jednotiek v cudzích krajinách, zahraničných atentátov a prevratov a členstva vo vojenských alianciách či medzinárodných organizáciách, ktoré zabraňujú vojnovým konfliktom. Na základe GPI sa napr. porovnáva mierumilovnosť na základe miery vrážd v krajinách, pričom sa nezmieňuje o vývoze zbraní ani o podpore vojen v zahraničí.
Ako príklad poukazuje na Európsku úniu, ktorá získala Nobelovu cenu za mier za to, že je mierovým miestom pre život, bez ohľadu na to, že je jedným z hlavným vývozcov zbraní, významným účastníkom vojen v iných krajinách a hlavnou príčinou systémových zlyhaní, ktoré vedú k nedostatku mieru v iných krajinách. Napriek tomu sa európske krajiny umiestňujú v indexe GPI na popredných priečkach.
Index GPI meria 23 faktorov, ktoré používa na výpočet dvoch aspektov: 1. stav vnútorného mieru krajiny a 2. stav vonkajšieho mieru v krajine (stav mieru mimo jej hraníc). Následne GPI priraďuje jednotlivým faktorom váhy (skóre). Samozrejme, štáty, akými sú napr. Spojené štáty americké, získavajú z veľkej časti podporu, keďže ich vojny sa zvyčajne nevedú proti susedom, úmrtia v týchto vojnách nie sú zvyčajne úmrtiami občanov USA, pomoc utečencom je financovaná veľmi skromne, financujú však vojakov OSN atď.
Iné dôležité opatrenia nie sú v GPI zahrnuté vôbec, ako napríklad:
– vojenské základne a jednotky v zahraničí
– zahraničné základne prijaté v danej krajine
– zahraničné atentáty
– zahraničné prevraty
– zbrane vo vzduchu, vo vesmíre a na mori
– vojenský výcvik a údržba vojenských zbraní poskytovaná cudzím krajinám
– členstvo vo vojenských alianciách
– členstvo v medzinárodných orgánoch, súdoch a zmluvách o odzbrojení, mieri a ľudských právach
– investície do plánov neozbrojenej civilnej ochrany
– investície do mierového vzdelávania
– investície do vojnovej výchovy, osláv a glorifikácie militarizmu
– ukladanie hospodárskych sankcií a ostatných zaťažení iným krajinám.
Takže ak očakávame, že sa GPI zameria na vojnu a jej vyvolávanie, celkový rebríček GPI je problematický. Spojené štáty sú na 129., nie na 163. mieste. Palestína a Izrael sú vedľa seba na 133. a 134. mieste. Kostarika sa nedostala do prvej tridsiatky. Päť z desiatich najmierumilovnejších krajín na planéte sú členmi NATO. Preto presnejším hodnotením, najmä z pohľadu zamerania sa na vojnu, je Mapovanie militarizmu.
Hodnota GPI spočíva však v prehľadnom globálnom rebríčku jednotlivých faktorov alebo súborov faktorov. Môžeme polemizovať s výberom údajov alebo s tým, ako sa aplikujú na rebríčky, ale celkovo je GPI, rozdelený na jednotlivé faktory, veľmi dobrým východiskovým bodom. Tu napr. vidíme, ktoré krajiny dosahujú zlé výsledky v niektorých faktoroch, ale dobré v iných, a ktoré sú priemerné vo všetkých oblastiach. Umožňujú nám tiež hľadať korelácie medzi jednotlivými faktormi a zvážiť súvislosti – kultúrne, aj keď nie štatistické – medzi jednotlivými faktormi.
GPI je tiež užitočný pri zhromažďovaní ekonomických nákladov rôznych druhov násilia: „V roku 2021 predstavoval globálny vplyv násilia na hospodárstvo 16,5 bilióna USD v stálych amerických dolároch v roku 2021 v parite kúpnej sily (PPP). To zodpovedá 10,9 % celosvetového HDP alebo 2 117 USD na osobu. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide o nárast o 12,4 %, teda o 1,82 bilióna USD,“ píše sa v Správe.
S určitou rezervou treba brať aj odporúčania, ktoré GPI vypracúva pod hlavičkou tzv. pozitívneho mieru. Jeho návrhy zahŕňajú zlepšenie v týchto oblastiach: „dobre fungujúca vláda, zdravé podnikateľské prostredie, akceptovanie práv iných, dobré vzťahy so susedmi, voľný tok informácií, vysoká úroveň ľudského kapitálu, nízka miera korupcie a spravodlivé rozdelenie zdrojov.“ Je zrejmé, že 100 % z nich sú dobré veci, ale 0 % sa priamo týka vzdialených zahraničných vojen.
(Autorka je predsedníčkou Správnej rady OZ Zjednotení za mier; článok bol publikovaný na stránke občianskeho združenia 17. júla. 2022.)
