Už dlhšiu dobu premýšľam nad tým, z čoho pramení podstata problémov západných mocností, resp. celého kolektívneho Západu z pohľadu úpadku ich vplyvu vo svete. Domnievam sa, že dôvody straty vplyvu sú najmä systémové a filozofické, než praktické, resp. spočívajúce v určitých konkrétnych ekonomických, vojenských či hospodárskych dôvodoch.
Za základné problémy západných mocností považujem najmä kombináciu nasledovných prvkov, typických pre ich politiku:
- malicherná namyslenosť vyplývajúca z niekdajších skutočne dosiahnutých úspechov a spolu s ňou aj predpoklad, že úspechy z minulosti sú automaticky aj zdrojom úspechov v budúcnosti,
- sebastrednosť pri pohľade na svet a jeho problémy,
- preceňovanie vlastného významu pre protistranu (bez ohľadu na konkrétnu oblasť – či už hospodársku, kultúrnu, morálnu či politickú),
- podceňovanie možností protistrany klásť odpor voči presadzovaniu západných záujmov,
- arogancia voči potenciálnym partnerom z iných častí sveta,
- politický konformizmus politických elít prejavujúci sa v neochote skutočne riešiť problémy spoločnosti z dôvodu neochoty ísť do konfliktu s tými, ktorí participujú na ustálenom status quo.
Výslednicou takéhoto prístupu je potom strata súdnosti, strata rešpektu k protistrane a z nich vyplývajúci sebaklam. Karel Kryl v jednom z rozhovorov konštatoval, že sebaklam je horší ako nepriateľ. A ako to už pri výrokoch Karla Kryla býva zvykom… aj v tomto mal – opäť raz – pravdu.
Ak sa k uvedeným negatívnym charakteristikám západných mocností pripojí aj pokrytectvo, imperializmus a účelové lži predkladané občanom západných štátov prostredníctvom spriaznených propagandistických médií, dostaneme sa do situácie, v ktorej sme dnes.
Množstvo západných politikov (a spolu s nimi aj občanov, na ktorých názory majú vplyv) tak môže svojim vlastným – realitu kriviacim alebo priam lživým – tvrdeniam uveriť a konať podľa nich. Niektorí politici (ako aj bežní ľudia) tak činia z vlastnej hlúposti, iní z dôvodov svojho oportunizmu (čiže z dôvodov očakávateľných výhod) alebo iba preto, aby si mohli bezstarostne žiť svoj život bez názorových konfliktov so svojím okolím a najmä s politicky aktivistickými médiami. Dôsledkom takéhoto prístupu však bude iba to, že konflikt sa iba odloží a vo vyhrotenej podobe sa objaví o niečo neskôr. Medzi takéto problémy, ktorým sa dalo predísť, radím napr. rozvrat bezpečnostnej architektúry v Európe, zavedenie samopoškodzujúcich sankcií proti Rusku na dovoz energetických nosičov, odpájanie atómových elektrární v Nemecku z ideologických dôvodov, podporu amerických imperialistických a nezákonných vojen a množstvo ďalších obdobných úkazov.
Aby som neostal iba v teoretickej rovine, uvediem zopár typických „názorových“ tvrdení, ktoré zahŕňajú všetky popisované prvky tak, ako som ich definoval vyššie:
- Rusko je len hlúpa a zaostalá krajina, ktorá je zhmotneím zla, bez západných trhov čoskoro skrachuje a jeho armáda je iba kopou zastaralého šrotu.
- Západ sa snaží ostatným krajinám pomáhať, civilizovať ich, podporuje demokraciu, slobodu a prosperitu pre všetkých a presadzuje „svet založený na pravidlách“.
- Dovolím si tvrdiť, že v ucelenej a od reality úplne odtrhnutej podobe boli všetky štandardné mýty Západu o sebe samom spísané v dvoch knihách – a to v Huntingtonovej knihe Stret civilizácií a vo Fukuyamovej knihe Koniec dejín. V týchto knihách nájdete naozaj všetky nezmysly, ktorým západné mocnosti tak radi uverili. Je v nich všetko, čo majú radi – od vlastnej výnimočnosti, cez kultúrnu a politickú nadradenosť až po propagandistický a vskutku lživý výklad dejín, resp. ich účelový výklad do podoby boja akýchsi hodnôt (náboženských či politických) namiesto schopnosti vnímať dejiny ako boj o moc, zdroje a záujmy.
Aby som neostal iba v rovine všeobecných tvrdení, pridám aj zopár citátov od konkrétnych ľudí:
I. John McCain /člen Kongresu Spojených štátov amerických – Senátu/ 26. 4. 2016
„Rusko je plynová stanica maskujúca sa za štát. Je to kleptokracia, korupcia a národ, ktorý je v skutočnosti ekonomicky závislý iba od plynu a ropy. A preto boli ekonomické sankcie veľmi dôležité. Poskytnúť určitú vojenskú podporu Ukrajincom, aby sa aspoň mohli brániť. Predpokladáme protiraketový systém v Českej republike a Poľsku. Pozrite sa na Moldavsko a Gruzínsko – ktoré boli obe okupované Rusmi tak ako sa tu bavíme… a ich cestu za členov NATO. Je tu množstvo krokov, ktoré môžeme urobiť a bude veľmi zaujímavé sledovať, do akej miery nás budú nasledovať Nemecko a Francúzsko.“
Odkaz na jeho citát: https://www.youtube.com/watch?v=r5LyDd4vQPk
- žiadna reflexia skutočnosti, že Rusko ako štát sa sformovalo niekedy v cca 10-tom storočí – čiže približne o 8 storočí pred vznikom Spojených štátov amerických;
- žiadna reflexia skutočnosti, že Rusko je najväčším štátom sveta s viac-menej nevyčerpateľnými zdrojmi vo všetkých kategóriách;
- žiadna reflexia skutočnosti, že Rusko je z pohľadu armádnych pomerov úplne rovnocenným protihráčom USA;
- žiadna reflexia skutočnosti, že Rusko je vedúcou politickou aj vojenskou silou plne odolávajúcou tlaku celého kolektívneho Západu a spolu s jeho spojencami a partnermi je hlavnou mocnosťou, ktorá predstavuje silu nielen blokovať americký imperializmus, ale ho aj zatláčať – čoho dôsledkom už je takzvaný multipolárny svet;
- a… mimochodom, za zrušenie plánu výstavby amerického radaru v ČR a rozmiestnenia rakiet, ktoré by navádzal v Poľsku – dostal neskorší americký prezident Barack Obama Nobelovú cenu mieru.
II. Josep Borrell /šéf zahraničnej politiky EÚ/ 13. 10. 2022:
„Európa (hoci tým myslel iba EÚ) je záhrada. Vytvorili sme záhradu. Všetko funguje. Je to najlepšia kombinácia politickej slobody, ekonomickej prosperity a sociálnej súdržnosti, ktorú ľudstvo bolo schopné vytvoriť. Tieto tri veci dokopy. … A zvyšok sveta nie je záhrada. Väčšina zvyšku sveta je džungľa. A džungľa by mohla vpadnúť do záhrady. A záhradníci by sa o ňu mali starať.“
Odkaz na jeho citát: https://www.youtube.com/watch?v=ufAHg6hN4OA
- žiaden náznak vnímania vlastných euro-unijných problémov – od sociálnych cez kultúrne až po politické;
- žiadna reflexia absurdných euro-unijných „rádoby-enviromentálnych“ politík, pri ktorých sa vypínajú jadrové elektrárne a namiesto nich sa spúšťajú elektrárne uhoľné;
- žiadna schopnosť vnímať obrovské a pretrvávajúce nerovnosti naprieč štátmi a regiónmi Európskej únie a z nich vyplývajúce problémy, ktoré sa prejavujú rastúcim odporom južných i východných krajín EÚ voči nemecko-francúzskemu jadru;
- žiadna schopnosť vnímať svet „tam vonku“, v ktorom Čína, India, Brazília, Saudská Arábia, Juhoafrická republika a mnohé ďalšie… prechádzajú obrovskou budovateľskou zmenou so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú;
- aká je pravdepodobnosť, že by takýto politik bol schopný vecne uchopiť a riešiť problémy, ktoré štáty a občanou EÚ trápia, keď nie je schopný ani len pripustiť, že vôbec existujú?
- dal by sa ešte lepšie zhmotniť prístup vedúci k takejto absurdnej miere sebaklamu, ako predviedol pán Borrell?
III. Joe Biden /prezident Spojených štátov amerických/ 24. 2. 2022
„Ruská armáda začala strašlivý útok proti ľuďom na Ukrajine. Bez provokácie, bez zdôvodnenia, bez nutnosti.“ … „(Vladimír Putin) zamietol všetku dobre myslenú snahu Spojených štátov amerických, našich spojencov a partnerov, ktorú učinili aby vyjadrili spoločnú bezpečnostnú obavu skrze dialóg predísť nepotrebnému konfliktu a zabrániť ľudskému utrpeniu.“ …
Odkaz na tento príhovor: https://www.youtube.com/watch?v=pK80IAM7Pgg
- žiadna reflexia vzájomných vzťahov medzi Spojenými štátmi americkými a Ruskou federáciou od doby rozpadu Sovietskeho zväzu,
- žiadna zmienka o americkej podpore štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014,
- žianda zmienka o nedodržiavaní Minských dohôd,
- žiadna zmienka o rozklade bezpečnostnej architektúry v regióne Európy v réžii Spojených štátov amerických,
- žiadna zmienka o rozširovaní NATO na východ k ruským hraniciam a dlhodobé ignorovanie verejne deklarovaných červených čiar ruskej diplomacie,
- žiadna zmienka o ruskou diplomaciou predloženej novej medzištátnej zmluve medzi RF a USA týkajúcej sa snahy o dohodu vo veci rozmiestňovania armádneho vybavenia a jednotiek v európskom regióne, ktorá predchádzala ruskému uznaniu „republík“ Luhanska a Donecka a následnému vojenskému útoku na Ukrajinu,
- žiadna zmienka o dlhodobom útlaku ruskej menšiny na Ukrajine vyhrotenej po štátnom prevrate zapojením ukrajinskej armády do boja proti nej,
- žiadna reflexia čohokoľvek skutočného… iba prázdne pokrytecké moralizovanie nad tým, k čomu pristúpilo ruské politické vedenie – a to napriek skutočnosti, že Spojené štáty americké, ich spojenci a partneri (čítaj satelity) presne to isté robia každým dňom už niekoľko desaťročí – a potom, čo sa americké politické elity rozhodnú svoje imperiálne ťaženia ukončiť, prídu ich štandardné vyhlásenia o tom, že misia bola zdarne ukončená, sloboda a demokracia zvíťazili a neostáva im iná možnosť, ako podujať sa slobodo-demokratizovať dáku ďalšiu krajinu (ideálne zo zoznamu, o ktorom hovoril Wesley Clarke už v roku 2007) – pozri odkaz v angličtine: https://www.youtube.com/watch?v=Eo6u9DpASp8 / – niekedy dokonca tieto americké politické elity pridajú aj posmutnelé konštatovania, že vojna bola problematická, viedli k nej nepresné informácie, no oni sa z danej chyby poučili a v budúcnosti sa jej už určite vyvarujú – inu, klasický scenár obohraný ako stará platňa.
Príklady najrôznejších vyjadrení, vyhlásení či oznámení kde-akých politikov západných mocností, ako som ich popísal vyššie – či už z pohľadu „systémových prvkov“ alebo citácií konkrétnych politikov – by sa dali spísať v rozsahu, že by z toho boli knihy. Ak by sme k týmto príkladom chceli písomne pridať aj tvrdenia a komentáre takýmto politikom a záujmovým skupinám spriaznených médií, prípadne aj autorov najrôznejších kníh, ktoré spĺňajú vyššie uvedené charakteristiky, bola by to práca na niekoľko ľudských životov.
Miera propagandy, ktorej sme vystavení od doby „plnej a ničím nevyprovokovanej ruskej invázie na Ukrajinu“ – použijúc terminológiu spĺňajúcu vyššie uvedené kritériá – je vskutku obrovská. Pravdou však je, že napriek jej rozšírenosti a relatívne vysokej účinnosti v krajinách tzv. „politického Západu“ sa propaganda pravdou nestáva a nikdy ani nestane. Ba čo viac, väčšina sveta túto propagandu nezdieľa, dokonca jej po novom celkom úspešne čelí. Nie náhodou tak začiatkom novembra 2024 podpísalo 33 štátov afrického kontinentu zmluvy o vojensko-technickej spolupráci s Ruskom, pričom ruská strana zdôraznila, že „úloha poskytovateľa bezpečnosti“ pre tieto africké krajiny je pre Ruskú federáciu „praktickou, životne dôležitou nevyhnutnosťou“. O bezpečnostnej a ekonomickej spolupráci krajín BRICS-u ani nehovoriac.
Dovolím si preto tvrdiť, že väčšina sveta má už takpovediac „plné zuby“ straty súdnosti krajín „kolektívneho Západu“. Miera pokryteckosti, neo-imperiálnych praktík ako aj dôsledkov „západného“ sebaklamu je podľa mňa najväčším hnacím dôvodom, prečo svet smeruje k poprave americkej hegemónie a nastolenu nového – snáď spravodlivejšieho, racionálnejšieho a kultúrne rozmanitejšieho sveta, ako je ten, ktorý sa snažili presadiť politicko-ekonomické elity upadajúceho (už v skutočnosti niekdajšieho) hegemóna svetovej politiky – Spojených štátov amerických.
Z pohľadu politického vedenia Európskej únie a samozrejme i z pohľadu vlády Slovenskej republiky by bolo nanajvýš vhodné začať sa na túto zmenu aktívne pripravovať. Je však zrejmé, že aktuálny politický vývoj k takémuto scenáru ešte stále ani len nesmeruje, nie že by boli činené konkrétne opatrenia za týmto účelom. Predpokladateľná zrážka s nastupujúcou realitou tak bude o to tvrdšia, o čo neskôr začneme vnímať realitu takú, aká skutočne je.
Potrebujeme – v štruktúrach EÚ i SR – preto urgentne odstaviť z vysokých politických funkcií ľudí, ako sú Josep Borell či pani Ursula von der Leyenová a im podobní. Takýchto funkcionárov potrebujeme nahradiť ľuďmi, ktorí by mali chuť a vôľu otočiť kormidlo celej EÚ ako aj SR opäť smerom na more namiesto na útesy.
Sedemdesiatsedemročný Josep Borell vo svojej „európskej rajskej záhrade“ určite už len dáko dožije – hoci aj iba ako dobre zabezpečený dôchodca. Otázkou však je, o koľko ho prežije projekt Európskej únie. Obzvlášť, ak tá sa z projektu mierového a kultúrne rozmanitého spoločenstva národných štátov samo-transformovala na projekt s militantným „mierovým fondom pre Ukrajinu“ (do ktorého ukladá zdroje na zbrane pre potreby ukrajinskej vládnej zostavy) a so snahou poslancov Európskeho parlamentu, ktorí vyzývajú na podporu vojny s Ruskom. Ak to takto pôjde ďalej, ani ten Josep Borell si nebude mať kde ani kedy užiť ten svoj dôchodok. Ak sa tak stane, zvyšok sveta si určite iba povie staré známe klišé „o mŕtvych len v dobrom“ a k tomu dodá „odpočívajte v pokoji“.
V izolácii dnes nie je Rusko či svet okolo nás. V izolácii sme dnes najmä my (EÚ) a zdá sa, že politické vedenie Spojených štátov amerických nás chce dotlačiť až do pozície turistického skanzenu – čo sa stane vo chvíli, keď sa podujmeme rozložiť aj obchodno-politickú spoluprácu s Čínou (po tom, čo sme tak „dobrovoľne“ učinili s Ruskom). Prečo to politici Spojených štátov amerických robia, to sa pochopiť dá – hája si svoje záujmy.
Prísť na to, prečo tak činia aj vrcholoví politici EÚ a prečo ich v tom mnohí ich občania aj naďalej podporujú… som sa snažil popísať v začiatku tohto článku. Ak sa v týchto dôvodoch mýlim, tak potom si myslím, že inú alternatívu by mohlo skúsiť spísať dáke odborne schopné konzílium psychiatrov. Lebo rozkladať si svoju vlastnú hospodársku základňu zvnútra, nakupovať drahé energie z ideologických dôvodov a chystať sa na veľkú vojnu s najväčšou jadrovou mocnosťou sveta je čosi, čo nikto psychicky zdravý nemôže vymyslieť, nieže myslieť vážne.
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
Jedna odpoveď
Milý pán Edo ml., veľmi dobré a kompetentné zhrnutie, ktoré by mali čítať všetci, ktorí ešte používajú svoju vlastnú hlavu na pochopenie toho, čo sa okolo nich deje. A nemyslím tým len čitateľov Slova.