V mediálnej záplave denných udalostí strácame nadhľad a neodlišujeme efemérne javy od podstatných. Preto je užitočné pripomínať si myšlienky múdrych ľudí, ktorí ten nadhľad majú.
Takým je aj Noam Chomsky (96), filozof, kognitívny vedec, politický aktivista. Video kanál Wise Daily Reflections (Múdre úvahy na každý deň) uviedol výber jeho myšlienok v súlade so svojím mottom: „Filozofia v službách ľudí“.

„Byť dobre prispôsobený hlboko chorej spoločnosti nie je znakom zdravia.“ Tento postreh Jiddu Krishnamurtiho dokonale opisuje situáciu, ktorej dnes ľudstvo čelí. Rozhodnutia robené v súčasnosti určujú nielen budúcnosť ďalších generácií, ale samotné prežitie organizovaného ľudstva. Žijeme v kritickej fáze histórie, keď kolektívne vedomie a konkrétne činy môžu znamenať rozdiel medzi kolapsom a prežitím.
V tejto súvislosti sú osožné myšlienky, analýzy a návrhy Noama Chomského, jedného z najvplyvnejších hlasov súčasnej filozofie. Narodil sa vo Philadelphii, USA, v roku 1928. Ovplyvnil nielen modernú lingvistiku, ale dal podnet ku kritickým úvahám o moci v spoločnosti či ľudskej nadradenosti. Odsúdil dynamiku riadenia politických a ekonomických inštitúcií a zároveň ponúkol nástroje na pochopenie a riešenie problémov súčasnosti. Aj v pokročilom veku je ústrednou postavou globálnych diskusií.
Zmena klímy je jednou z najvážnejších kríz v histórii ľudstva. Podľa Chomského problém nespočíva len v závažnosti environmentálnych škôd, ale predovšetkým v úlohe, ktorú zohrávajú politické a ekonomické inštitúcie pri neriešení a posilňovaní krízy. Priemysel fosílnych palív so svojím obrovským vplyvom roky organizoval cielené kampane na popieranie alebo bagatelizovanie naliehavosti klimatickej zmeny. Vyvíjal tlak na vlády a financoval dezinformačné stratégie pre skupiny v prvej línii. Tieto organizácie vybudovali systém, ktorý uprednostňuje súkromné zisky pred zdravím planéty a blahobytom ľudského spoločenstva. Systém je podporovaný mocenskými štruktúrami, ktoré aktívne spolupracujú s energetickým priemyslom.
V tejto súvislosti Chomsky upozorňuje aj na pôsobenie NATO – organizácie, ktorá po studenej vojne prevzala úlohu ochrany prepravných trás ropy a plynu, čím sa stala spoluvinníkom systematického ničenia životného prostredia.
Transformácia politiky spôsobila, že inštitucionálna moc sa priklonila k záujmom priemyslu fosílnych palív, ktorý má hlavnú zodpovednosť za globálne otepľovanie. Dôsledky týchto procesov sú obrovské. Nielenže urýchľujú degradáciu životného prostredia, ale zároveň blokujú aj akékoľvek pokusy obmedziť ničivé účinky zmeny klímy. Nedávny nárast ceny plynu, ktorá vystrelila nahor v dôsledku konfliktu na Ukrajine, poskytol ďalšiu zámienku pre priemysel fosílnych palív, aby zvýšil produkciu, pričom sa úplne ignoruje potreba prechodu na udržateľnú energiu. Táto dynamika, poháňaná zotrvačnosťou politických inštitúcií, prispieva k tomu, čo Chomsky označuje ako „plánovaný projekt deštrukcie organizovaného ľudského života na Zemi“.
Chomsky sa však neobmedzuje len na kritiku. Ako uvádzame ďalej, ponúka aj riešenia. Jeho filozofické úvahy upozorňujú na hlboký rozpor, ktorý charakterizuje ľudské dejiny. Je to priepasť medzi nadobudnutými mimoriadnymi technickými schopnosťami a neschopnosťou rozvinúť kolektívnu morálku, ktorá by dokázala riadiť technosféru. Prostredníctvom vedy a techniky ľudia dosiahli ciele, ktoré sa zdali nemysliteľné. Pokrok však nebol sprevádzaný rovnakým rozvojom morálnej zodpovednosti a uvedomenia si dôsledkov. Chomsky nazýva tento rozpor morálnou priepasťou. Tento pojem označuje neschopnosť využívať technologický pokrok pre spoločné dobro – namiesto toho sa uprednostňujú činy vedúce k deštrukcii. Takýto prístup bol obzvlášť výrazný v atómovom veku, keď ľudstvo nadobudlo schopnosť sebazničenia. Zhodenie atómovej bomby na Hirošimu otvorilo temnú kapitolu histórie. Podľa Chomského tento deň predstavuje nielen tragickú vojnovú udalosť, ale aj varovanie pred tým, čo sú ľudia schopní urobiť, ak technický pokrok nie je korigovaný múdrou morálkou. Atómový vek ukázal, že ľudstvo je schopné vytvárať nástroje ničenia v planetárnom rozsahu.
Morálna priepasť sa však neobmedzuje len na jadrové riziko. Ďalším dramatickým príkladom je postupné ničenie životného prostredia. Ukazuje sa, že človek vybavený prostriedkami na nezvratnú zmenu prirodzenej rovnováhy Zeme, nie je schopný ovládať chamtivosť a honbu za ziskom, ktoré vedú k ekologickému kolapsu. Podľa Chomského problém nie je len technický alebo vedecký, ale najmä hlboko etický. Už nejde o to, či má ľudstvo silu zničiť planétu, ale či má múdrosť a odvahu zastaviť sa skôr, než bude neskoro. Tá neschopnosť nie je náhodná, ale má korene v sociálnych a ekonomických štruktúrach, ktoré dominujú súčasnému svetu. Rozhodnutia sa neprijímajú na základe toho, čo je dobré pre spoločnosť, ale pod tlakom politických a ekonomických záujmov jednotlivcov, ktorí ignorujú dlhodobé dôsledky.
Podľa Chomského je ľudstvo na križovatke. Buď bude pokračovať na ceste sebazničenia, alebo rozvinie nové vedomie, ktoré kladie prežitie a zdravie planéty do centra rozhodnutí.
Aké sú teda možnosti, ktoré stále existujú na riešenie tejto krízy a preklenutie morálnej priepasti. Je ich viacero. Jednou z najvýznamnejších je transformácia produkcie fosílnych palív na verejnoprospešné podniky. Chomsky tvrdí, že súčasné koncerny, zodpovedné za veľkú časť degradácie životného prostredia, by mali prevziať vlády, aby fungovali pre spoločné dobro. To nie je utópia, ale návrh podporený ekonomickými štúdiami, ktoré dokazujú, že tento prechod je nielen uskutočniteľný, ale aj potrebný na zabezpečenie udržateľnej budúcnosti. Verejné riadenie týchto odvetví by znížilo ich deštruktívny vplyv a nasmerovalo zdroje na udržateľné riešenia.
Ďalej varuje, že toto všetko si vyžaduje radikálnu zmenu politických a spoločenských priorít. Je potrebné skoncovať s dominantným ekonomickým modelom, ktorý uprednostňuje krátkodobý zisk pred zdravím planéty a kvalitou života ľudí.
Ďalším dôležitým aspektom je úloha techniky. Chomsky uznáva, že ak sa používa rozumne, môže byť nástrojom na riešenie mnohých globálnych problémov. Technologický pokrok však vo svojej podstate nie je ani pozitívny, ani negatívny. Jeho hodnota závisí od spôsobu použitia. Na to je potrebná zmena uhla pohľadu. Skutočný pokrok podľa Chomského nespočíva len vo vynájdení nových nástrojov, ale v schopnosti ich použiť na zlepšenie života všetkých, bez poškodzovania životného prostredia alebo ohrozenia budúcnosti ďalších generácií.
Chomského odkaz je jasný – skutočný problém nie je v technike, ale v morálke, v duchovnom nastavení. Prežitie ľudstva závisí od schopnosti rozpoznať chyby minulosti a osvojiť si etický a zodpovedný prístup k pokroku. Potrebná je zmena kolektívnej mentality, ktorá sa zameria na spoluprácu a solidaritu a odmietne súťaživosť a chamtivosť. Morálnu priepasť možno preklenúť iba spoločným úsilím vybudovať spravodlivejší a udržateľnejší svet.
Ako povedal Albert Einstein – naše problémy nemôžeme vyriešiť rovnakým spôsobom myslenia, akým sme ich vytvorili. Táto myšlienka nás vyzýva pozrieť sa za hranice bežných riešení a prehodnotiť spôsob, akým je spoločnosť organizovaná. Chomsky varuje, že času máme málo, ale riešenia existujú a sú na dosah. Ak budeme ochotní konať, bude možné zvrátiť hrozivý trend a zabezpečiť lepšiu budúcnosť.
Preložil: Augustín Rosa Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=nphuPGERejQ
2 Odpovede
Absolútne súhlasím s Chomského názorom, že skutočný problém ľudstva v súčasnosti „nie je v technike, ale v morálke, v duchovnom nastavení“, duchovné nastavenie by sa, pochopiteľne, malo týkať celej spoločnosti, na to by však bolo nevyhnutné zmeniť nielen jej sociálne, ekonomické a politické štruktúry, ale aj jej vízie ďalšieho vývoja, pokiaľ bude svet ovládať vízia ekonomizmu a nekonečného rastu, k riešeniu onoho problému ani nemôže dôjsť.
Dobrý deň.
Ľudstvo je na križovatkách od doby, keď sa predchodca človeka rozhodoval či zostane na strome, alebo z neho zlezie.
Vtedy však bola jeho perspektíva pomerne sľubná.Na rozdiel od súčastnosti, keď veľmocenský boj o zdroje vo svete takmer
s istotou smeruje k jeho neperspektíve.
Všetky náboženstvá sveta, humanistické ideológie a iné reformácie nedokázali ani tisícročiami vyhnať z človeka egoizmus, chamtivosť, rasizmus, atď.
Nech je mi odpustená skepsa, ale obdoba Potopy by azda mala nádej na úspech v pretvorení a polepšení ľudstva (česť mierumilovným, tichým a svätým).