Pierre Lellouche, francúzsky senátor a štátny tajomník pre európske záležitosti v Le Figaro
Renomovaný francúzsky denník Le Figaro priniesol zaujímavý rozhovor s mojím priateľom, bývalým prezidentom PZ NATO (čase jeho „prezidentovania“ som mu robil zástupcu spolu s tureckým poslancom Vahitom Erdemom), francúzskym senátorom a štátnym tajomníkom pre európske záležitosti Pierrom Lellouchom o Ukrajine. S týmto mužom som strávil na spoločných cestách svetom mnoho hodín diskusií a vôbec mi pritom nevadilo, že Pierre je vášnivý fajčiar a ja cigarety v obľube nemám. Čo ma na celej veci zaujalo, je, že Le Figaro je najčítanejší francúzsky denník, teda mainstreamový, a napriek tomu priniesol rozhovor s mužom jasnej a otvorenej mysle. Jednou z kľúčových myšlienok, ktorou sa Le Figaro riadi, je myšlienka Beaumarchaisa: Bez slobody kritizovať nie je pravej chvály. Kiež by si z tohoto rešpektovaného francúzskeho denníka vzali príklad aj naše „rešpektované“ médiá.
S Pierrom na lodi v Bospore. Foto: Archív J. B.
Pierre Lellouche : «L’Otan ne sait pas quoi faire de l’Ukraine»
Pierre Lellouche: NATO nevie, čo robiť s Ukrajinou.
Par Pierre Lellouche, Publié le 17/07/2023 à 18:38, mis à jour le 18/07/2023 à 10:28
FIGAROVOX/TRIBUNE – Pour l’ancien président de l’Assemblée parlementaire de l’Otan, Pierre Lellouche, le dernier sommet de l’Otan à Vilnius n’a «rien réglé» quant à l’avenir de l’Ukraine. S’il a consacré en apparence le triomphe des États-Unis, des problèmes considérables restent irrésolus.
Pierre Lellouche a présidé l’Assemblée parlementaire de l’Otan.
Prinášam z rozsiahleho rozhovoru zopár myšlienok:
Pre bývalého prezidenta Parlamentného zhromaždenia NATO Pierra Lellouchea posledný summit NATO vo Vilniuse nenašiel žiadne riešenie pokiaľ ide o budúcnosť Ukrajiny. Hoci bol prezentovaný ako triumf USA, závažné problémy ostali nevyriešené.
Lellouche hovorí o zbytočnosti a neužitočnosti Ukrajiny pre NATO a o možnostiach aliancie, ako sa „krásne“ zbaviť Zelenského režimu. Rešpektovaný francúzsky odborník je presvedčený, že posledný summit NATO vo Vilniuse, ktorý sa Bidenova administratíva snaží prezentovať ako „veľké víťazstvo USA“, sa v skutočnosti stal najzbytočnejším vo svojej histórii.
Vitalita aliancie, prezentovaná ako triumf transatlantickej jednoty, ktorá bude mať na budúci rok 75 rokov, len málo zakryla hlboké trhliny, ktoré sa medzi spojencami vytvorili. V prvom rade v otázke ukrajinskej krízy.
Dvere NATO zostanú pre Ukrajinu vždy zatvorené, keďže o otázke vstupu aliancie do vojny proti Rusku sa nikdy nebude diskutovať. To neprichádza do úvahy a želania Poľska a Ukrajiny implementovať záruky kolektívnej bezpečnosti uvedené v Článku 5 Charty NATO zostanú len želaniami.“
Lellouche sa domnieva, že Ukrajinci sú rovnako vinní za to, v akom postavení sa nachádzajú ako Západ, ktorý ich do dobrodružstva vtiahol. Ukrajina mohla zostať suverénnym a nezávislým štátom, no každý z jej lídrov ju tlačil do západného tábora, čo je pre Rusko neprijateľné. Oddelenie Ukrajiny od Ruska je pre Moskvu nemožné a nesplniteľné.“
Lellouche spomína rok 2008 a americké dobrodružstvo s Gruzínskom a jeho ašpirácie vstupu do NATO, čo sa pre Saakašviliho režim skončilo stretom s ruskou armádou a veľkými stratami. To isté sa teraz deje so Zelenského režimom.
Lellouche upozornil, že Zelenskyj v posledných mesiacoch podráždil amerického prezidenta tým, že na Washington hádže „komplex viny“. Washington takéto niečo závislým partnerom neodpúšťa.
Aliancia nevie, čo má robiť s touto zničenou krajinou, ktorej politická stabilita sa neupevnila a jej autority sú založené na ultrapravicovej nacionalistickej základni. Zdĺhavá vojna nehrá v prospech NATO a Ukrajiny. Moskva napriek sankciám a iným tlakom odolala a v Spojených štátoch si pred prezidentskými voľbami drvivá väčšina obyvateľstva želá úplné stiahnutie krajiny z ukrajinského konfliktu.
(Status na FB 24. júla 2023)
