Nervózny „kolektívny“ Západ prijal so značným dešpektom návštevu čínskeho vodcu Si Ťin- pchinga, ktorý bol 10. marca t.r. zvolený na tretie obdobie do funkcie prezidenta. Jeho prvá zahraničná cesta v tejto pozícii smerovala do Moskvy, čo sa stalo už tradíciou rusko-čínskych vzťahov (aj ruský prezident Vladimir V. Putin po znovuzvoleniach išiel na prvú zahraničnú návštevu do Číny).
Súvislosti návštevy so súčasnou globálnou situáciou
Návšteva poznačila protirečivosť súčasnej globálnej politickej, bezpečnostnej a ekonomickej situácie. V médiách západného hlavného prúdu, ktorý je pesýtený manipulatívnou zmesou klamstva, špekulácií, vyhrážania a strašenia, návšteva vyvolala novú jedovatú vlnu sinofóbie a rusofóbie.
Západné médiá hlavného prúdu sa hneď potom, ako sa oficiálne zverejnilo, že k návšteve dôjde, predháňali v maľovaní čertov na stenu. Politicko-mediálnym šlágrom sa už predtým stali rôzne varovania so skrytými vyhrážkami na adresu Pekingu, aby sa neopovážil Moskve poskytnúť nijakú vojenskú pomoc. Okrem toho Západ kritizoval aj dokument „Pozícia Číny pri politickom riešení ukrajinskej krízy“, ktorý bol uverejnený 24. februára krátko po publikovaní pekinskej Globálnej bezpečnostnej iniciatívy. USA a ich spojenci aj v tomto prípade znovu ukázali, že nie sú ochotní pripustiť nijaký iný návrh na riešenie problémov sveta ani ukrajinskej krízy, ako svoje vlastné.
V súvislosti s ukrajinskou krízou zopakujeme, že Rusko sa inváziou na Ukrajinu dopustilo porušenia medzinárodného práva. K tomuto kroku pristúpilo po dlhotrvajúcich útokoch ukrajinskej moci voči Rusom na odštiepeneckých územiach na Donbase. Predtým Moskva Západ (najmä NATO a USA) opakovane dôrazne upozorňovala, že sa vzhľadom na to, čo sa deje na Ukrajine (za silnej podpory Západu), vážne obáva o svoju bezpečnosť. Veľmi chabým tvrdením je preto oficiálna línia „kolektívneho“ Západu vedeného agresívnou Bidenovou washingtonskou administratívou, že ruská invázia nebola ničím vyprovokovaná a že všetka vina za krízu ide len na vrub „zlého“ Ruska.
Poskytnutie politickej podpory, humanitárnej i inej pomoci v primeranej miere Ukrajine po ruskej invázii bolo v medzinárodných vzťahoch štandardným krokom. USA však už neštandardne k veľkej (kolosálnej) vojenskej podpore donútila aj „spojencov“. Samozrejme, sú medzi nimi aj viaceré štáty s rusofóbnymi vládami, ktoré sa k nej pridali s „radosťou“ a aj na vlastnú škodu. A ako sa ukazuje, o potrebe hľadať cestu mierového riešenia konfliktu nikto z nich neuvažuje.
Ukrajinská kríza sa stala v širších súvislostiach zástupnou vojnou USA proti RF. Nepeknú rolu v tejto akcii zohráva EÚ, ktorá sa úplne vzdala v minulosti proklamovanej politiky civilnej, mierovej veľmoci. V „dojemnej“ zhode s USA a NATO robí všetko preto, aby konflikt pokračoval, aj keď si tým ekonomicky škodí. Únia slovo mier zo svojho aktuálneho politického slovníka vypustila.
Treba sa však opýtať, čo oprávňuje predstaviteľov USA, ale aj „zacykleného“ a zrejme i unaveného generálneho tajomníka NATO, ktorý v rôznych variáciách opakuje už len tri či štyri ošúchané frázy (ostatných „papagájov“ necháme bokom) o tom, aby Číne bránili vo vojenskej spolupráci s Ruskom. USA už desaťročia, napriek tomu, že formálne prezentujú postoj, ktorý uznáva politiku jednej Číny, predávajú haldy zbraní (aj moderných, aj letálnych) Taiwanu. Západ pritom zhruba od roku 2014 (teda pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie Ruska) dodával na Ukrajinu zbrane a poskytoval jej rôznu vojenskú pomoc. Kalkuloval pritom aj s tým, že skôr či neskôr konflikt vypukne.
Možno to doplniť aj podivným chápaním diplomacie okolo Ukrajiny. Ináč ako hanebným pokrytectvom nemožno nazvať vyjadrenia bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a bývalého francúzskeho prezidenta Françoisa Hollandea o tom, že o plnení Minských dohôd neuvažovali, ale videli ich len ako nástroj na získanie času pre Ukrajinu a jej posilnenie. A to necháme bokom, ako si predstavuje diplomaciu Ukrajina, urážajúca štáty a ich predstaviteľov, ktoré jej nechcú poskytnúť to, čo arogantne žiada, pričom vytvára falošný mýtus, že tento konflikt je najväčším, ak nie jediným problémom sveta.
Spomenieme aj sankcie, ktoré nie sú v súlade s medzinárodným právom. USA a ich spojenci ich vo veľkom hádžu nielen na Rusko, ale USA aj na Čínu. Sankcie voči Číne majú spravidla „pachuť“ ekonomickej vojny, lebo USA sa nimi snažia zjavne oslabiť jej hospodárstvo. Komické je aj úsilie niektorých malých postsocialistických štátov zavďačiť sa USA tým, že provokujú rôznymi oficiálnymi návštevami Taiwanu a inými krokmi Čínu („svetlým“ príkladom je aj susedná ČR). Vo vzťahu k sankciám EÚ voči Rusku možno poukázať na takmer komediálny prvok, keď je balík sankcií prijatý už nie priamo proti Rusku, ale proti tým subjektom, ktoré sa ich snažia obchádzať.
Niektoré zdroje v širších súvislostiach s touto návštevou videli aj načasovanie podivného rozhodnutia Medzinárodného trestného súdu v Haagu o vydaní zatykača na V. V. Putina. Objavili sa aj úplne scestné správy, ktoré zo zabitia deviatich Číňanov pracujúcich v zlatej bani v Stredoafrickej republike 19. marca bez akýchkoľvek dôkazov obvinili súkromnú vojenskú spoločnosť „vagnerovcov“.
Paradoxné je, že Západ sa bojí čínsko-ruskej spolupráce a snaží sa ju všelijako oslabiť a prekaziť. V záujme toho robí mnohé nepochopiteľné i zúfalé kroky, ale v konečnom dôsledku spupná politika USA i mnohých štátov EÚ Čínu a Rusko „vháňa“ do rozvíjania spolupráce.
Mediálne akcie pred uskutočnením návštevy
Pred návštevou došlo k mediálnej udalosti, ktorá pripomína socialistickú minulosť. V deň začiatku návštevy 20. marca denník Rossijskaja gazeta uverejnil článok Si Ťin-pchinga „Vytrvalo napredovať k novým perspektívam priateľstva, spolupráce a spoločného rozvoja Číny a Ruska (Упорно двигаться вперед, к новым перспективам дружбы, сотрудничества и совместного развития Китая и России)“. Okrem úvah o smeroch a oblastiach rozvoja čínsko-ruskej spolupráce v ňom poukázal aj na vytváranie multipolarity ako nezvratnej tendencie vývoja súčasného sveta. Zaoberal sa aj ukrajinskou krízou, pričom spomenul aj čínsky pohľad na jej politické riešenie.
A v Číne 19. marca v Žen-min ž‘-pao (v preklade Ľudový denník), ktorý je oficiálnym denníkom KS Číny, vyšiel článok Vladimira Putina „Rusko a Čína – partnerstvo zamerané do budúcnosti (Россия и Китай — партнерство, устремленное в будуще)“. Uviedol v ňom, že návšteva je významnou udalosťou a potvrdzuje osobitný charakter rusko-čínskeho partnerstva, ktoré sa vždy vytváralo na vzájomnej dôvere a priateľskej úcte k suverenite a záujmom. Poukázal aj na to, že s prezidentom Si Ťin-pchingom sa stretli už zhruba 40-krát. Spomenul i potrebu riešenia problémov globálneho charakteru i ukrajinskej krízy. Práve rusko-čínske vzťahy sú dôležitým pilierom regionálnej a globálnej bezpečosti a podnecujú aj ekonomický rast.
Program návštevy
Návšteva sa uskutočnila v dňoch 20. – 22. marca. Si Ťin-pching priletel na letisko Vnukovo-2 okolo poludnia (podľa médií jeho let online sledovalo okolo 100 000 osôb). Privítal ho podpredseda vlády RF Dmitrij Černyšenko. Si Ťin-pching urobil niekoľko krátkych vyhlásení pre novinárov, z ktorých zarezonovalo najmä: „Čína spolu s Ruskom sú pripravené stáť na stráži svetového poriadku založeného na medzinárodnom práve. Návšteva dodá impulz rozvoju rusko-čínskych vzťahov a spoločnému strategickému pôsobeniu. S Vladimírom Putinom prerokujeme medzinárodné témy a načrtneme plán spoločného strategického pôsobenia. V nepokojnom svete je Čína pripravená s Ruskom rozhodne presadzovať multilaterálny medzinárodný systém.“
Po oficiálnom privítaní s vojenskými poctami Si Ťin-pching odišiel do Kremľa, kde mal po obede 4,5-hodinový neoficiálny rozhovor s V. Putinom. Ubytovaný bol v prezidentskom apartmáne v Solux hoteli (otvorenom v roku 2022), ktorý je v areáli čínskeho obchodného centra. Ku komplexu patrí aj symbolický čínsky park Chua-min.
Druhý deň návšteva pokračovala stretnutím s predsedom vlády Michailom Mišustinom, ktorý ho očakával pred budovou. Na stretnutí sa zúčastnili prvý podpredseda vlády a viacero jej podpredsedov, ako aj ministrov najmä z ekonomickej a technologickej oblasti. Rozhovory prebiehali asi dve hodiny.
Nasledovali ďalšie – oficiálne – rozhovory s V. Putinom v Kremli. Najprv boli medzi štyrmi očami (len za účasti tlmočníkov), ale uskutočnili sa aj v širšom kruhu. Z ruskej strany sa na nich zúčastnili zástupca predsedu Rady bezpečnosti RF Dmitrij Medvedev, minister obrany Sergej Šojgu, minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, pomocníci prezidenta Maxim Oreškin a Jurij Ušakov, predsedníčka Ústrednej banky RF Elvíra Nabiullinová a viacerí podpredsedovia vlády, ministri a šéfovia ústredných úradov. Rozhovory trvali do noci.
Si Ťin-pching odletel z Moskvy dopoludnia 22. marca; V. Putina i M. Mišustina pozval na návštevu Pekingu.
Výsledky návštevy
Mnohé komentáre poukazujú na to, že išlo o najdlhšie stretnutie Si Ťin-pchinga s V. Putinom a okrem toho rokoval aj s predsedom ruskej vlády. Niektoré zdroje dodávajú, že detaily stretnutia sa budú dostávať na verejnosť len postupne a dlhý čas.
Počas návštevy bolo 21. marca podpísaných 14 dokumentov. Z nich dva majú širší charakter. Ide o „Spoločné vyhlásenie Ruskej federácie a Čínskej ľudovej republiky o prehĺbení vzťahov všestranného partnerstva a spoločného strategického pôsobenia vstupujúcich do novej epochy“ a „Spoločné vyhlásenie Ruskej federácie a Čínskej ľudovej republiky o pláne rozvoja kľúčových smerov rusko-čínskej spolupráce do roku 2030. Ostatné dokumenty (7 memoránd, 2 protokoly, 2 dohody a 1 program) majú rezortný a špecifický charakter.
Najrozsiahlejším z prijatých dokumentov je spoločné vyhlásenie o prehĺbení vzťahov. Pozostáva z 9 častí, ktoré majú viac ako 25 strán. Dôraz sa v ňom kladie na charakteristiku a hodnotenie súčasnej medzinárodnej situácie a smery a úlohy rozvoja rusko-čínskych vzťahov v politickej a bezpečnostnej oblasti v týchto podmienkach. Vyberieme len pasáže z dvoch častí, ktoré ukazujú na duch vyhlásenia.
V prvej časti sa zdôrazňuje, že rusko-čínske vzťahy nie sú vojensko-politickým spojenectvom, podobajúcim sa na časy studenej vojny, nemajú blokový ani konfrontačný charakter a nie sú zamerané proti tretím stranám. Poukazuje sa na uponáhľaný charakter zmien vo svete, hlbokú transformáciu medzinárodnej bezpečnosti a nezvratnosť takých historických tendencií ako sú mier, rozvoj, spolupráca a vzájomná výhodnosť. Rusko a Čína konštatujú urýchlenie vytvárania mnohopolárneho svetového poriadku, upevnenie postavenia štátov s rozvíjajúcou sa ekonomikou, rast počtu regionálnych veľmocí s vplyvom na globálny vývoj, ktoré bránia svoje národné záujmy. Spolu s tým sú však ešte rozšírené prejavy hegemonizmu, unilateralizmu a protekcionizmu. Neprípustné sú pokusy nahrádzať všeobecne uznávané princípy a normy medzinárodného práva „poriadkom založeným na pravidlách“. Životaschopnosť mnohopolárneho modelu a zabezpečenie stáleho rozvoja závisia od univerzálnej otvorenosti a zohľadnenia záujmov všetkých štátov na inkluzívnom a nediskriminačnom základe. Rusko a Čína vyzývajú všetky štáty k presadzovaniu takých všeľudských hodnôt, ako sú mier, rozvoj, spravodlivosť, demokracia a sloboda, k dialógu, k tomu, aby nevstupovali do konfrontácie, ale uplatňovali inkluzívny prístup, spolunažívali v mieri, uskutočňovali vzájomne výhodnú spoluprácu a podporovali mierový rozvoj sveta.
Na začiatku druhej časti sa uvádza, že každý štát má vlastné historické, kultúrne a národné zvláštnosti a má právo samostatne si vyberať cestu svojho rozvoja. Neexistuje „vyššia demokracia“. Rusko a Čína vystupujú proti tomu, aby jeden štát vnucoval svoje hodnoty inému štátu. Sú proti vytváraniu ideologických línií, vytváraniu lživých naratívov o takzvanom protirečení medzi demokraciou a autokraciou, využívania demokracie a slobody v podobe zámienky a politického nástroja na vyvíjanie tlaku na iné štáty. Rusko zdôraznilo aj veľký význam Globálnej civilizačnej iniciatívy Číny a záujem zaoberať sa ňou.
Spoločné vyhlásenie o rozvoji spolupráce má konkrétny charakter a vytyčuje osem kľúčových smerov:
– zvýšenie rozsahu a optimalizácie štruktúry obchodu s využitím elektronického obchodovania a iných inovačných nástrojov,
– rozvoj prepojeného logistického systému,
– zvýšenie úrovne finančnej kooperácie,
– upevnenie partnerstva v energetickej sfére,
– zaistenie koordinácie pri vzájomne výhodnom zásobovaní základnými výrobkami a minerálnymi zdrojmi,
– aktivizácia výmeny a kvalitatívne rozšírenie spolupráce v oblasti technológií a inovácií s cieľom dosiahnuť technologické prvenstvo,
– zvýšenie úrovne priemyselnej kooperácie,
– zvýšenie úrovne spolupráce v poľnohospodárstve s cieľom zaistiť potravinovú bezpečnosť.
Hodnotenie návštevy vo svete
Z množstva hodnotení, venovaných návšteve, možno hovoriť o ich troch podobách.
Prvá je domáca (teda ruská a čínska), ktorou sa nebudeme zaoberať. Poukážeme len na to, že v niektorých ruských médiách sa objavili aj kritické náznaky v dvoch smeroch. Niektoré nacionalisticky zamerané kruhy sa boja toho, že Čína ekonomicky môže ovládnuť časť ruského hospodárstva a vyzývajú na zvýšenú opatrnosť. Neoliberálne kruhy, ktoré majú stále silnú pozíciu v ruskej ekonomike, rôzne poukazujú na to, že realita je iná, ako sa hovorí v dokumentoch a že ciele a úlohy, ktoré sú v nich vytýčené, sa nebudú dať splniť.
Druhá skupina hodnotení je reálna, objektívna a objavuje sa najmä v „nezápadnom“ svete. Poukazujú pri tom často na to, že situácia vo svete je dlhodobo napätá a Západ, vedený USA, nemá síl ani schopnosti riešiť existujúce problémy. Kritizujú pri tom používanie dvojakého metra zo strany Západu, čo v niektorých prípadoch vyvoláva aj nové prvky konfrontácie. V pohľade Ruska a Číny na medzinárodné vzťahy a riešenie problémov v nich vidia možnú cestu zlepšenia ťažkej situácie vo svete.
Tretia skupina názorov bola prezentovaná v západnom hlavnom mediálno-politickom prúde. Na ilustráciu uvedieme názor Simony McCarthyovej zo CNN, ktorá vidí 5 nedostatkov výsledkov stretnutia. Ide o to, že sa nevytvorila nijaká zmysluplná cesta vpred na Ukrajine, preferuje sa nový svetový poriadok a vyrovnanie sa s USA, vytvára sa „vojenská vzájomná dôvera“ a obranné väzby, zvyšuje sa ekonomická a energetická spolupráca a rozdeľuje sa svet. Podobných negatívnych hodnotení aj s inými západnými výhradami sú plné aj ďalšie médiá, pričom ich „trápia“ najmä čínske vojenské dodávky do Ruska, ktoré zatiaľ neboli nijako dokázané a neochota Číny pridať sa k západnému hodnoteniu situácie na Ukrajine.
Okrem toho sa objavilo niekoľkokrát mediálno-politické „prianie“, aby Čína donútila Rusko k ukončeniu vojenských aktivít na Ukrajine. Ako však v tejto súvislosti hodnotiť arogantné zdôvodnenie provokatívnych britských dodávok munície s ochudobneným uránom na Ukrajinu – je to tiež súčasť fungovania medzinárodného poriadku založeného na pravidlách? Prezident USA Joe Biden sa vyjadril, že vzťahy Si Ťin-pchinga a V. Putina po stretnutí neberie na ľahkú váhu. Dodal, že Čína neposkytla Rusku žiadne zbrane. Média uvádzajú, že Si Ťin-pching ignoruje úsilie J. Bidena o telefonický rozhovor, čo pripisujú najmä čínskej nevôli po zostrelení balónu vo februári.
Vyjadrenia Rishiho Sunaka, Olafa Scholza či Emmanula Macrona nikoho príliš nezaujímajú. Hoci sa voči Rusku úplne podriaďujú washingtonskému ukrajinskému diktátu, vo vzťahu k Číne sú opatrnejší. No a zdá sa, že pri E. Macronovi po jeho pohŕdaní Francúzmi začala horieť zápalná šnúra a otázka je len v tom, aký veľký bude náboj, ktorý delo vystrelí a aké škody spôsobí.
Záver
V súvislosti s návštevou sa poukazuje na to, že rokovania počas nej boli nezvykle dlhé. K dvoch niekoľkohodinovým rozhovorom oboch prezidentov pribudol aj rozhovor s predsedom ruskej vlády. Zaujímavé je, že v dokumentoch sa hovorí o partnerstve, a nie o spojenectve.
Až po čase sa ukáže, ako sa podarí Číne a Rusku v súčasnom zložitom svete napĺňať ciele, ktoré sa dohodli na stretnutí. V každom prípade však Západ veľmi znepokojuje, že Rusko sa mu nedarí izolovať tak, ako si to naivne predstavoval (a aj chystal) už pred začiatkom invázie na Ukrajinu.
A najmä v USA rastie strach z Číny. V spolupráci s Ruskom je Čína objektívne tá „väčšia“. Napriek tomu však aj Rusko má okrem vojenskej dimenzie aj určitý ekonomický i vedecko-technický potenciál, ktorý môže pomôcť Číne. A ak sa k tomu prirátajú aj štáty, ktoré s Pekingom a Moskvou začali intenzívnejšie spolupracovať, Západ sa nemá na čo tešiť. Ktovie, kedy príde k poznaniu, že časy jeho dominancie vo svete sa definitívne stratili. Zatiaľ totiž z hrôzy zo straty moci, ale najmä bohatstva, začal Západ škodiť nielen sebe samému (posledný príklad je dvíhajúca sa banková kríza), ale aj ľudstvu a prekáža mu pri riešení jeho akútnych problémov.
Snímky: www.kremlin.ru
