Už aj v Strednej Ázii vedia, že anglosaská forma globalizácie zlyhala a budúcnosť sveta je v regionalizácii.
Pred pár dňami uskutočnené Štvrté konzultačné stretnutie prezidentov krajín Strednej Ázie (21. júna 2022) v kirgizskom letovisku Issyk-Kuľ možno jeho obsahom a rozsahom vnímať ako druhý historický summit na pôde Kirgizska.
Tým prvým zjavne bolo podujatie, ktoré organizoval dnes už legendárny spisovateľ a predstaviteľ magického realizmu Čingiz Ajtmatov pre niekoho v ďalekom roku 1986.
Inak sám Č. Ajtmatov neskôr zavesil spisovateľské pero na klinec a po ukončení existencie Sovietskeho zväzu po roku 1991 zastupoval – ako kolega veľvyslanec – Kirgizskú republiku v Belgickom kráľovstve, Luxembursku, Holandsku a potom aj pri NATO, EÚ a UNESCO.
História
Na osvieženie, resp. občerstvenie pamäti. Prvé Konzultačné stretnutie prezidentov krajín Strednej Ázie sa konalo (2018) v Nur-Sultane. Druhé v Taškente (2019).
Pôvodne plánované na rok 2020 v Biškeku sa kvôli nekonalo, ale v auguste 2021 sa v Turkmenistane – tretie – konzultačné stretnutie nakoniec uskutočnilo.
Turkménska a Uzbekistanu. Foto: www.president.kg
No a na základe dohody prezidentov budúce – piate – stretnutie sa uskutoční v zelenom meste, v hlavnom meste Tadžikistanu (najchudobnejšej, ale hrdej krajine Strednej Ázie), v Dušanbe v roku 2023. A opäť v lete, kedy je príroda v Tadžikistane najkrajšia.
Predtým (19. júla 2022) vo svojej rezidencii Čolpon-Ata (Чолпон-Атa) prijal prezident Kirgizska stredoázijských ministrov zahraničných vecí s výnimkou Turkménska, ktoré na stretnutí zastupoval mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec v Kirgizsku (a menovec ministra) Šadurdy Mederov (Шадурды Мередов). Ministrov navigoval na upevnenie regionálnej spolupráce.
Takže na brehu jazera Issyk-Kuľ, kde inak bola počas sovietskej éry aj tajná výskumno-vývojová základňa na projektovanie morských torpéd, o ktorej nevedeli ani americké ani britské tajné služby, ktoré dnes tak rady (dez)informujú svet svojimi nespočetnými scenármi o situácii na Ukrajine, sa stretli prezidenti Kazachstanu, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu, ktorých hostil prezident Kirgizska (čo možno vnímať, že Kirgizsko sa po pochybnostiach a koketovaní s kdekým stalo plnohodnotným regionálnym partnerom v rámci Strednej Ázie).
Na Issyk-Kule je vynikajúca voda, sú tam príjemné pláže, panenský vzduch, služby zatiaľ ako v Chorvátsku v roku 1991, ale ide nielen o podnikateľsky, inšpiratívny a inšpirujúci priestor, ktorý prezidenti aj využili.
Štvrté konzultačné stretnutie
Excelencie Kasym-Žomart Tokajev, Emomali Rachmon, Serdar Berdymuchamedov, Šavkat Mirzijojev a domáci Sadyr Žaparov sa v rámci diskusie zhodli, že:
1. rok 2022 bol zatiaľ v dôsledku snáh tretích krajín (žiaden z prezidentov ich nemenoval, ale je jasné, o koho ide, tak si dovolíme malé stotožnenie: USA, Veľká Británia, Turecko…), rokom, kedy bola spochybňovaná nezávislosť a štátnosť krajín v rámci Strednej Ázie prostredníctvom pokusov o zmenu politických režimov (január 2022 – Kazachstan, jar2022 – nepokoje v Horskom Balchaši v Tadžikistane, letné udalosti v Karakalpakstane v Uzbekistane, neustále zostrovanie situácie na hraniciach s Afganistanom…);
2. berúc do úvahy horeuvedené, prezidenti sa dohodli na zlepšení koordinácie reagovania na hrozby regionálnej bezpečnosti s cieľom zaistiť stabilné obchodno-ekonomické vzťahy v rámci regiónu a taktiež v sfére kultúrno-humanitárnej spolupráce;
3. je čas, a to je potrebné využiť, vypracovať spoločnú (koordinovanú) politiku Strednej Ázie – čo doteraz absentovalo – a aj touto cestou prekonávať miestne geografické a kultúrne diskrepancie neriešené od 90-tych rokov minulého storočia.
Celkovo je ešte potrebné akcentovať, že tento de facto summit prezidentov prezidentov krajín Strednej Ázie sa konal:
– bez ingerencie (a skrytej účasti) ktoréhokoľvek rozhodujúceho hráča v geopolitike Strednej Ázie, čo asi najviac zavzdušnilo rozpadajúcu sa Európsku úniu, s ktorou nepočíta, okrem Ukrajiny, nikto zo serióznych geopolitických aktérov, takže Brusel v panike ohlásil konferenciu EÚ – Stredná Ázia (Samarkand 17.-18. november 2022). Lenže predtým bude ešte v Uzbekistane summit Šanghajskej organizácie spolupráce. Táto bruselská panika je aj potvrdením postupného scvrkávania sa Západu vo svete, čo naši anglosaskí súdruhovia vo vedení a najmä zatiaľ vo vedení Slovenska a geriatria okolo J. Borella (nar. 24. apríla 1947), neradi počujú;
– diskusie, resp. posudzované dokumenty sa neodvolávali na záväzky, resp. spojenia s dokumentami napr.: Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) alebo výrazného integračného fenoménu – Eurázijskej ekonomickej únie (EEÚ). Nakoniec už koncom 90-tych rokov sa v regióne aktivizovali prvé integračné pokusy, ale Eurázijské ekonomické spoločenstvo sa pretavilo do EEÚ (už s participáciou Moskvy) a Organizácia stredoázijskej spolupráce zanikla úplne;
– rokovanie piatich prezidentov sa uskutočnilo v ruskom jazyku(!), čo len potvrdzuje, že ruský svet (русский мир) nie je na ústupe. Záleží len na tom, komu vyjadríte svoje sympatie, resp. pod akým propagandistickým tlakom sa rozhodujete.
V čom možno vidieť význam stretnutia?
Nezabúdajme, že tu je bezbrehým a nenažraným kapitalizmom spôsobená geopolitická turbulentnosť, krach projektu globalizácie, ekonomická a energetická kríza.
A nezabúdajme, že iní prezidenti viac rozumejú svojmu remeslu než v staručkej (so všetkým, čo z toho plynie) Európe a snažia sa spoločne hľadať riešenia stavu, ktorí nespôsobili a najmä – akceptujúc národnoštátne záujmy svojich krajín.
Nie týchto (tejto), ale svojich krajín, ktorými sú: Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan.
Preto možno vznikla Zmluva o družbe, dobrom susedstve a spolupráci s cieľom rozvoja Strednej Ázie v 21. storočí (Договоре о дружбе, добрососедстве и сотрудничестве в целях развития Средней Азии в XXI веке) [1], ktorú je potrebné vnímať ako historický moment v rámci strategickej pentagonály, ktorá sa formuje v Strednej Ázii.
K tej sa vrátime neskôr, pretože prezidenti podpísali nehľadiac na to, že summit má v krstnom liste zapísané „konzultačné stretnutie“, ešte niekoľko (päť) vážnych dokumentov, resp. rozhodnutí:
·rozhodnutie prezidentov – zriaďovateľov medzinárodného Fondu na záchranu Aralského mora (Фонд спасения Арала) o predĺžení splnomocnení pre Emomali Rachmona ako prezidenta Fondu…;
·spoločné vyhlásenie Konzultatívneho stretnutia prezidentov krajín Strednej Ázie;
·koncepciu vzájomnej spolupráce krajín regiónu v rámci mnohostranných formátov;
·regionálny koncept „Zelený program pre Strednú Áziu“;
·cestovnú mapu regionálnej spolupráce na roky 2022 – 2024.
Pred stretnutím v Kirgizsku sa najviac hovorilo o spomenutej Zmluve o družbe, dobrom susedstve a spolupráci s cieľom rozvoja Strednej Ázie v 21. storočí.
Prezident S. Žaparov sa vyjadroval, že zmluva bude mať kladný vplyv na ďalšie zblíženie, rozšírenie spolupráce a regionálnu integráciu. Samozrejme, pri akceptácii riešenia výziev a hrozieb súčasnosti: „… daná Zmluva… sa stane pevným základom ďalšieho prekvitania priestoru Strednej Ázie…“[2]
V podobnom duchu sa vyjadril aj K.-Ž. Tokajev: „… v tomto roku a na budúci rok budeme oslavovať tridsiate výročie našich diplomatických vzťahov. V minulých storočiach … sme spolu prekonali historické peripetie a dnes predstavujeme na svetovej politickej mape nezávislé a suverénne štáty. Aj dnes máme pred sebou historickú misiu – zabezpečiť celostnosť, bezpečnosť a rozvíjanie našich krajín…“[3]
Názory, názory…
Niektorí znalci stredoázijských politických pomerov (menšia časť) sú presvedčení, že tieto stredoázijské aktivity sú akýmsi vzopätím proti Moskve, a iná (ešte menšia) časť, že to je reakcia na narastanie dôvery medzi Ruskom, Tureckom a Iránom a že nedávne stretnutie lídrov týchto krajín v Teheráne je prazákladom novej antizápadnej aliancie (od východnej Európy po Juhočínske more) s Ruskom v centre.[4]
No a kam sa prikloní Stredná Ázia je (väčšej časti) jasné, len sa o tom v našich médiách nehovorí.
Takže regionálna integrácia v Strednej Ázii nie je založená na filozofii „integrovať sa proti Rusku“, alebo reakcia na špeciálnu operáciu na Ukrajine. Je to reakcia na fakt, že bezbrehá globalizácia – a to treba priznať a prízvukovať – zlyhala.
Ďalej nezabúdajme, že okrem K+K (Kazachstanu a Kirgizsko), ostatné krajiny priamo susedia s Afganistanom. Je to surová realita a tá si vyžaduje regionálnu reálpolitiku. V Afganistane totiž ostáva naďalej bezpečnostne zložitá situácia, čo nemôže nechať Strednú Áziu bez ostražitosti.
Okrem hore spomenutých piatich dokumentov teda – bol a nebol – podpísaný ten hlavný, nosný a rozhodujúci: Zmluva o družbe, dobrom susedstve a spolupráci s cieľom rozvoja Strednej Ázie v 21. storočí.
Prezidenti Kazachstanu, Uzbekistanu a Kirgizska ho podpísali na mieste. Prezidenti Tadžikistanu a Turkménska vyslovili súhlas s filozofiou a dikciou tejto Zmluvy, ale ju nepodpísali s odkazom na to, že vnútroštátne procedúry im to neumožňujú.[5]
Lenže Kazachstan je ekonomicky najposunutejšou krajinou, Uzbekistan je najľudnatejším subjektom, Kirgizsko sa vracia na politickú scénu, Turkménsko si stráži svoj štatút silnej neutrality a Tadžikistan je zasa najchudobnejšia a najnestabilnejšia krajina.
Nepodpísanie dokumentu sa tak dá pochopiť, ale rozumieť sa tomu nedá, najmä ak bola prípravná fáza stretnutia!
Keď niekto chápe a niekto nerozumie
Štvrté konzultatívne stretnutie prezidentov krajín Strednej Ázie je za nami a hlavné smerovanie regionálnej spolupráce bolo konsenzuálne (t.j. bez ruského /možno aj bez čínskeho/ a hlavne bez anglosaského vplyvu, čo je mimoriadne dôležité pre budúcnosť nielen Strednej Ázie, ale pre ľudstvo ako také) nalinkované.
Momentálna budúcnosť je zjavne v regionálnej spolupráci a regionálnej rozumnej integrácii. A regionálni lídri stredoázijských krajín, túto novú geopolitickú výzvu pochopili.
A naši – nič – veď je (vraj) čas do konca augusta.
Že by do 21. augusta?
Autor je vysokoškolský učiteľ
[1] Pozri: https://www.inform.kz/ru/dogovor-o-druzhbe-v-xxi-veke-primut-strany-central-noy-azii_a3957361
[2] События – Официальный сайт Президента Кыргызской Республики (president.kg)
[3] Выступление Токаева на IV Консультативной встрече глав государств Центральной Азии (kazpravda.kz)
[4] Putin forging alliance of pariah states that’ll be a graver threat to the West than the Soviet bloc | Daily Mail Online
[5] Интрига. Почему встреча глав стран региона в Чолпон-Ате может стать исторической – | 24.KG
