RYSY 70

Jubilejný ročník – veru už riadne seniorský

Počasie vo Vysokých Tatrách zaskočilo studenou vlnou turistov i tohto roku. Nie všetkých. Domáci Tatranci a veteráni tradičného medzinárodného výstupu na náš najvyšší hraničný priechod aj najvyšší vrchol Poľska vedia o jeho vrtochoch uprostred letných prázdnin svoje. Napriek tomu sa od 05.00 h od Popradského plesa vydala na 22 kilometrov dlhú túru s prevýšením 1 500 m k vrcholu Rysov (2 503 m. n. m.) trinásťčlenná skupinka s dvoma Jaroslavami: Jenerálom a Havlom. Na ramenách spolu s ruksakmi usmievaví Pražáci niesli aj svojich osem krížikov. A veru, ich mená ostali v šesťčlennej vrcholovej skupinke, ktorá postála na skalách, znamenajúcich víťazstvo nad sebou samým. Ďalšími, ktorí si zaslúžia obdiv boli: Jiří Cepák z Dačic, Milan Pažout z Rudníka u Vrchlabí, Lukáš Cinko s Petrom Chňoupkom (obaja z Prahy). Do Sedla Váhy vystúpil Luděk Květák z Jeseníka. K Chate pod Rysmi sa dostali turisti z Rudníka u Vrchlabí: Marcela a Zdenka Pažoutové, Olga Caputová i Eda Stebel. Česť slovenských horských turistov zachraňoval Roman Hrušovský zo Spišskej Novej Vsi. Zděnek Boudný z Prahy sa dostal len po Žabie plesá.

V doterajšej histórii organizovaných výstupov mládeže na Rysy od roku 1956 boli veru i dva prípady, keď Horská služba musela vystupujúce stovky nadšencov zavrátiť v Sedle Váha alebo už pri troch Žabích plesách v Mengusovskej doline. Hmla, ľadová námraza na skalách, sneh… Najobľúbenejší cieľ tatranských turistických výstupov – deviaty najvyšší štít Slovenska by im svoje výhľady veru neposkytol. Kronika Medzinárodného výstupu mládeže na Rysy (MVMR), ktorú opatruje a od X. ročníka osobne tvorí už šesť dekád neúnavný – napriek bielym vlasom i briadke – večne mladý Popradčan Ján Pavlovčin (80 r.) eviduje a popisuje tiež tisíce ďalších situácií, príbehov, zvláštností i rekordov. Napríklad, že prvý ročník výstupu chystal predstaviteľ popradskej mládeže Jaroslav Prisuda s druhmi zo Zväzu roľníckej mládeže v Novom Targu pôvodne na Gerlach (vtedy Stalinov štít). Chceli na ňom zapáliť vatru, vztýčiť vlajky a poslať pozdrav svetovému festivalu v Moskve. Napokon sa ale rozhodli pre výstup Čechov, Slovákov, Poliakov, Nemcov, Rusov, Francúzov a Maďarov na Rysy z poľskej i zo slovenskej strany. Na prvý ročník prišlo 400 účastníkov, na druhý už 3 tisíc a v roku 1961 dokonca 12 000! Také množstvo účastníkov museli ubytovať až v 43 táboriskách našich veľhôr. Pri listovaní v kronike mimoriadne zaujme poznámka, že najvyššie položenú vysokohorskú chatu vo Vysokých Tatrách, okolo ktorej sa pod Sedlom Váha vystupuje až k trom vrcholkom Rysov, postavili v roku 1932 len za 93 dní! Kamennú chatu niekoľkokrát zmietla lavína, mnohokrát ju opravovali, trikrát prestavali a napokon pridali aj poschodie. Vystupujúcim k vrcholu sa však na chatu – tentoraz už bez legendárneho chatára Viktora Beránka – naskytol len smutný pohľad na opustenú, bezduchú stavbu so slávnou minulosťou…    

Počas prvého polčasu doterajšej histórie viackrát menilo miesto i vybavenie aj táborisko účastníkov najväčšieho čs. turisticko-športového stretnutia mladých: Jakubkova lúka v Novom Smokovci, Tatranské Matliare, Stará Lesná, Gerlachovské lúky, Štrbské lúky a potom – až do roku 1990 Šport kemp či Eurocamp pod Tatranskou Lomnicou. Nasledujúcich 36 rokov faktickej ilegality a zanedbateľného verejného záujmu sa organizátori stretnutí uspokojili so skromnými, reálnymi možnosťami najoddanejších Tatrancov.     

Každý má svoj notes…

Prvý raz na Rysoch.

Na vrchole.

V časoch najväčšej slávy nás nebolo málo! Štatistika uvádza 350 000 účastníkov MVMR. Moja prvá účasť na tomto podujatí sa spája sa s nezabudnuteľným zážitkom čerstvého gymnazistu z roku 1970, so stretnutím s prezidentom ČSSR, armádnym generálom Ludvíkom Svobodom. Vtedy v táborisku na Štrbských lúkach trom tisíckam účastníkov varili v poľných stanoch 120-ti vojenskí kuchári Československej ľudovej armády. Celkove som na vrchol Rysov vystúpil 10 krát, no magické výhľady na kamenné štíty (aj rodnú vlasť pod nimi) som si nenechal ujsť ani z ostatných tatranských štítov v turistickej TOP 10.

„Rysy“ boli vždy o priateľstve, o výzvach, o humore i zábave, o beťárstvach či o športe. Ale tiež o ochrane prírody. Dlhé roky boli všetky moje pracovné návštevy Vysokých Tatier spojené s kameramanom Jurajom Weinczillerom, na snímke hore vľavo. Vzácny priateľ a kolega, člen Horskej služby i desiatok čs. horolezeckých výprav na svetové osemtisícovky alebo iné dovtedy nezdolané štíty a odľahlé body zemegule. „Najlepší kameraman medzi horolezcami a najlepší horolezec medzi kameramanmi“… Tohto roku – pri 70. výročí MVMR – mi, spolu s Ľubomírom Dičom z TANAP-u (ktorý nás opustil len pred mesiacom), veľmi chýbali. No o to väčšiu radosť som mal, keď mi predstavili jeho syna Petra Diču, nového náčelníka Oblastného strediska Horskej služby Vysoké Tatry. A najcennejšie boli stretnutia so žijúcimi kamarátmi. Ak ste ich nevideli 37 rokov a spoznáte ich na prvý pohľad, máte dobré oči aj pamäť! Stále plný energie je popradský „Pafko“ (Jano Pavlovčin), milovník hviezd, tatranský astronóm Ľubo Klocok, mládežnícki funkcionári a organizátori desiatok stretnutí mladých pod Tatrami: Maroš Parkányi, Jano Kovár, Laco Havlík, Láďa Pravda s ďalšími členmi pražského Klubu přátel Vysokých Tater.

Potešil som sa po dlhých rokoch i stretnutiu so Zdenom Kožuchom. Ten nás všetkých 75 účastníkov prichýlil pred silnou tatranskou búrkou s lejakom pod strechou hotela Tatranec, v ktorom sa výročné stretnutie kúsok pod Tatranskou Lomnicou konalo. O kultúrny zážitok s goralskými pesničkami aj tancom sa postaral folklórny súbor Lomničan.

Súčasťou stretnutia boli najmä živé debaty dávnych priateľov – plné spomienok, veľkorysý raut i odovzdanie pamätných listov, výročných tričiek a tradičného odznaku MVMR. Doteraz sme taký vždy dostávali až úplne hore – ako zaslúžený bonus za výstup. Časy sa menia, šediny pribúdajú, sily ubúdajú…

Kreativita má stále energiu

O modernom, virtuálnom svete sociálnych sietí a o schopnostiach umelej inteligencie nás vyškolil Jozef Oklamčák. Na bývalého šéfa tlačového strediska sme spomínali v súvislosti s prvou prednovembrovou súťažou kráľovnej krásy v táborisku, zaplnenom 5-timi tisíckami účastníkov. Zvíťazila vtedy v roku 1988 a titul „Rysuľka“ získala mladučká Prešovčanka, folkloristka Ivana Christová. Oklamčáka to po prevrate nasmerovalo k profesionálnej dráhe ,krasológa‘. Tentoraz osobne nedorazil. No na Instagrame už obratom uverejnil chýr aj s obrázkom o tom, že na výročnom stretnutí Rysákov v Tatrách dostal tričko v jeho obľúbenej červenej farbe aj s pamätným listom, ktorý mu Jano Kovár zaslal e-mailom… Tak sa dnes robí PR!!!

Inak – Medzinárodný výstup mládeže na Rysy odštartoval PR, popularitu a profesionálnu kariéru tiež viacerým hviezdam a umelcom. Z tých najznámejších spomeniem skupiny Elán či Lojzo, zo spevákov Petra Nagya alebo Darinku Rolincovú. Zdravicu stretnutiu starých pamätníkov poslali aj niekoľkí ospravedlnení zo zdravotných dôvodov. Veršované slová prileteli na krídlach fantázie od našich literárnych druhov spoza rieky Moravy: od 83-ročného básnika, prozaika, dramatika i žurnalistu Jaroslava Čejku, ktorý sa často a rád podpisuje ako „Čejkoslovák“. Aj od Zdeňka Pospíšila. Pafko si ich veršované spomienky, myšlienky a odkazy uložil do tučnej rysáckej kroniky. Verejnoprávne médiá sa ani tentoraz nedostavili… Nedalo mi preto, a na spiatočnej ceste som si za volantom (popri Liptovskej Mare) zaveršoval tiež, hoci v opačnej línii – mainstreamového záujmu:

Nad Tatrou i pod Tatrou
sa blýska,
Petr Pavel na Pohode
Čaputovú stíska.

Foto: Autor a archív autora