Slovenské národné povstanie z roku 1944 patrí k najvýznamnejším udalostiam moderných slovenských dejín. Aj keď ho zasiahla vojenská porážka od podstatne lepšie vyzbrojených okupantov, hlboko zasiahla naše historické vedomie, ktoré pomohlo k vytvoreniu modernej demokratickej štátnosti.
Rastúci podiel spriaznencov
Na rozdiel od iných, tiež dôležitých míľnikov histórie, má SNP vysoký a od prelomu tisícročí rastúci podiel spriaznencov medzi všetkými generáciami a vzdelanostnými skupinami, a to dokonca aj medzi politickými stranami, o ktorých by sme to nepredpokladali. Podľa agentúry FOCUS 13. – 24. júla 2017 s výrokom: „SNP bolo výrazom odporu Slovákov proti fašizmu a preto by sme naň mali byť hrdí“ súhlasilo 46 % respondentov a skôr súhlasilo 39 %.
Neprekvapuje preto, že sa na pultoch objavila koncom minulého roka rozsiahla publikácia Matice slovenskej Bojovali za našu vlasť (Koňariková, Katarína a kol.: Bojovali za našu slobodu. Matičiari, kultúrnici a umelci v protifašistickom odboji na Slovensku a v zahraničí. Bratislava: Matica slovenská 2024, 576 strán). Ide o zborník venovaný 80. výročiu SNP a 110. výročiu narodenia významného slovenského dôstojníka letectva, povstaleckého organizátora a veliteľa partizánskych jednotiek na severovýchodnom Slovensku Ľudovíta Kukorelliho.
Široký kolektív autorov
Dvadsaťtričlenný pracovný kolektív autorov koordinovala Katarína Koňariková. Pestrý tím pokryl problematiku protifašistických odbojárskych aktivít matičiarov, pôsobiacich na území nielen Slovenska, ale aj, čo je tiež veľmi prospešné, v ďalších troch európskych štátoch, ako sú Maďarsko, Juhoslávia (Vojvodina) a Bulharsko.
Ako poznamenal predseda MS a jeden z autorov Marián Gešper, ide o publikáciu prvú svojho druhu, ktorá „systematicky spracováva kontext zapojenia matičiarov, kultúrnikov a umelcov zo Slovenského národného povstania doma i za hranicami.“ (s. 12). V rozsiahlej štúdii o Turci konštatoval, že dlhoročná aktivita pokrokových dejateľov v tomto regióne sa zákonite prejavila aj počas SNP.
Zaujmú dlhšie i kratšie štúdie
Najdlhšia štúdia pochádza z pera Pavla Pareničku, ktorý podrobne zmapoval odbojársku činnosť mnohých matičiarov na Slovensku, medzi ktorými bol aj tajomník MS Ján Matrák.
Vojvodinské prostredie opísali štyria autori (Samuel Jovankovič, Anna Horváthová, Ján Tkáč a Oľga Glóziková-Jonášová). Prvý z menovaných, zahraničný autor, načrtáva osudy ôsmich odbojárov, ktorí „boli v najkrajších rokoch… a … snili o krajšom, slobodnejšom a človeku v dôstojnejšom živote. Najstarší mal 28 rokov a najmladší sotva 17.“ (s. 91). V ďalšej rozsiahlej štúdii Viliam Komora zachytil životné osudy legendárneho hlásateľa Slobodného vysielača Ladislava Sáru.
Ale aj počtom strán menšie kapitoly stoja za prečítanie. Tri príspevky (Pavol Ján Beňo, Michal Hrivnák a Adam Antal) sa dotýkajú maďarského prostredia. Katarína Koňariková si všíma odbojárov – matičiarov v Bulharsku.
Ladislav Skrak predstavil výtvarníčky, Ján Seman a Marcela Macharáčková Ľudovíta Kukorelliho, Lukáš Perný Laca Novomeského a Vladimíra Mináča, Peter Schwantner Alexandra Hirnera, Radoslav Žgrada Vilama Žingoru, Dominik Blanár Jozefa Matulu, Erik Germuška Vavra Šrobára a Milana Hodžu. Peter Šofranko opísal situáciu na Zemplíne a v Šariši, Jaroslav Durec v kraji pod Javorníkom a Rastislav Zacher pod Tatrami.
Búranie mediálnych stereotypov
Uverejnené kapitoly spĺňajú požiadavky na odbornú publikáciu. Text je vecný, faktografický a objektívny. Autori sa odvolávajú na relevantnú literatúru, ich citovanie zodpovedá zaužívaným normám. Publikácia dokresľuje pohyby národných dejín, pôsobenie MS v neľahkej, prelomovej dobe doma i v zahraničí. Pomáha búrať mediálne mainstreamové stereotypy o ideovej orientácii matičiarov.
Publikácia môže byť dobrou pomôckou pri formovaní historického povedomia. Iste si nájde čitateľov medzi členmi MS a tej časti verejnosti, ktorej naše osudy nie sú ľahostajné, u časti študujúcej mládeži, ktorá nemá problémy čítať s porozumením, a dúfam, že aj aspoň u niektorých pracovníkov masmédií.
Vari po piatich rokoch sa autorský kolektív pustí do mapovania ďalších povstaleckých matičiarov u nás aj v zahraničí vrátane ďalších, ešte nespracovaných štátov.
Autor, prof. Svetozár Krno, je vysokoškolským pedagógom na UKF v Nitre
