Každá generácia vnáša do literárnej situácie a vývoja na Slovensku určité špecifikum, v ktorom možno nájsť spätosť so spoločenskou situáciou a dajú sa v nej vybadať aj nadväznosti a umelecké úsilia týkajúce sa súčasnosti aj minulosti.
Bolo by dosť zavádzajúce tvrdiť, že existuje len jeden odrazový mostík, či jeden pohľad na občiansku skúsenosť. Je ich omnoho viac. Jednou z nich, ktorá mapuje a umelecky presvedčivo stvárňuje život v jeho zložitosti a protirečeniach, je aj román Štefana Patrika Kováča so silným mierotvorným posolstvom.
Štefan Patrik Kováč: Zápisky nevojaka,
Jakubova studňa 2022, 557 strán
Dostojevskij rozlišoval dva druhy románopiscov: románopisca filozofa a románopisca beletristu.
Kam zaradiť autora románovej spoločenskej epopeje „Zápisky nevojaka? Jednoznačne medzi románopiscov filozofov, pre ktorých je na prvom mieste duchovno. Veď dokazuje to aj doterajšou literárnou orientáciou, kladúcou dôraz na náboženský rozmer. Autor študoval na katolíckej teologickej fakulte UK Komenského. Je absolventom postgraduálneho štúdia teológie na katedre biblických vied.
Na začiatku svojho literárneho snaženia sa orientoval na písanie poviedok. Debutoval zbierkou poviedok „Život nie je ľahký“, 2017. Jeho poviedkovú tvorbu poznajú aj v USA a v Kanade, kde publikoval časopisecky. Okrem poviedkovej knihy napísal aj cestopis „Toto je skutočná Afrika“ inšpirovaný pobytom v Ugande. Ďalším cestopisom je „Život kresťana u moslimov v Ázii“ a potom viaceré diela s náboženskou tematikou „Sviatky Boha 1“, Život v Božom požehnaní…
O čom pojednáva jeho román „Zápisky nevojaka“? Autor denníkovou formou zobrazuje atmosféru vo vojenskom útvare, do ktorého sa dostávajú na určitý čas absolventi vysokých škôl, ale aj iní „nevojaci“. Medzi nimi aj hlavný protagonista románu Jakub Ján Ragal. Privyknutý na domáce pohodlie a láskavé jednanie v rodine je zrazu vystavený drsnému prostrediu v mestečku Siberia /analógia s ruskou Sibírou/. Stáva sa súčasťou vojenskej mašinérie v dobe po nežnej revolúcii.
V tých časoch ešte bola u nás povinná vojenská služba a aj po ukončení vysokej školy.
Tu sa stretáva s mnohými negatívami. Nevie sa zmieriť so šikanovaním mladších staršími, s prostredím, nezmyselnými rozkazmi nadriadených. Cíti, že na vojne neplatí spravodlivosť, ale právo silnejšieho. Ani po prestupe do iného mesta do inej vojenskej posádky, kde nastupuje do poddôstojníckej školy, to nie je ružové. Citujem: „Čo si odborníci v tejto skupine dobre nacvičia, je manipulácia ľudí. Naučia sa narábať s blížnymi tak, aby ich dostali tam, kam chcú. Vedia slovami a psychológiou či filozofiou obaliť pravdu o sebe.“ Ani jeho spolubývajúci Milan Felina, Ignác Leporis, Ján Benček, Anton Lelák a Rudo Jakubík, s ktorými nás autor v rôznych situáciách zoznamuje, nie sú pre Ragala tými, od ktorých by očakával zhodu s jeho myšlienkovými pochodmi. Jakubíka neznepokojuje, kam smeruje človek a aký je zmysel jeho života. Stačí mu monotónna práca, aby bol spokojný s dianím a okolím. A vydržal by takto až do konca života. Ignác Leporis, chvastúň a pôžitkár nebol pre Jána Jakuba vhodným partnerom na zdieľanie jeho pocitov a výmenu názorov. Ani duševnou oporou. Milan Felina? Bol flegmatik a Anton Lelák so zakrpatenými citmi? Jediný nevojak Benček, aj keď nemal vzdelanie, mal v sebe zakódovaný morálny kódex a ochotu rozdeliť sa so všetkým, čo mal. Pocit osamenia medzi ľuďmi autor vylíčil v románe miestami až dojímavo No aj atmosféru doby s náporom na telo a dušu. Tresty a šikanovanie boli len zdaním, že sa týmto sformujú charaktery mladých mužov vo vojenskom tvrdom výcviku. Ani v novej vojenskej základni v Trame, kde boli nevojaci presunutí, kontakty s nadriadenými neprinášajú pre hlavného hrdinu to, čo by očakával.
Dej románu je obohatený, hlavne jeho druhá časť, o listy od Emílie, študentky univerzity, s Jánom Ragalom. Ten obstál nielen na skúškach v poddôstojníckej škole, ale aj v tých životných. V románe prevládajú filozofické úvahy, národnostná problematika a spoločensko-kritické motívy Jána Jakuba, ktorý napísal ostrý článok doplnený o skúsenosti tunajších ľudí o správaní českých vojakov na prelome rokov 1992/1993 a o českej otázke v Slovenskej armáde. Nejdeme prezrádzať dohru, akú tento článok vyvolal. Autor vylíčil aj túžbu nevojakov po domove, nevynechal ani stresové situácie a absurdity.
Autor románu príťažlivou formou opísal nielen vonkajšie okolnosti, s ktorými zápasia protagonisti, ale sústredil pozornosť hlavne na ich vnútorné založenie, duchovno, a to, čo človeka má robiť človekom. Treba oceniť, že v popredí tejto hodnotnej knihy cez autorove vnímanie zostávajú predovšetkým ľudské hodnoty a humanizmus. No aj spoločensko-kritická tematika. Nielen hlavná postava Jakub Ján Ragal, ale aj vedľajšie postavy, si uvedomujú možné následky vojnových konfliktov. Román je napísaný majstrovsky, zrozumiteľne a pôsobivo. Aj preto sa ho oplatí čítať, pretože nás, čitateľov, osloví cez rôzne situácie a priblíži nám artefakty, s ktorými sa v iných knihách tak vierohodne zobrazenými, nestretneme.
