Priepustka na slobodu

Trochu netradične uverejňujeme text autora knižky z poličky. Keďže aj u vydavateľa chýbala jej anotácia, oslovili sme ho, či by ju napísal. To, čo poslal, si zaslúži uverejniť celé. Vlastne je to malá literárna drobnokresba o dobe a ľuďoch v nej..
Redakcia

Poviedka sa v skutočnosti skladá z príbehov troch mužov. Prvým je brat Tomáš a pravdivý je po situáciu, keď ho väzni vysunuli nohami dopredu z vagóna, ale práve v tej chvíli sa ozvala streľba, Nemci zrejme prišli na to, čo sa deje a začali strieľať po mužovi, ktorý vyskočil pred ním. Vtiahli ho dnu a skončil v tábore Puppen (severne od mesta Linz v súčasnom Rakúsku). Ostal tam do konca vojny a oslobodili ho Američania. Únikom z vagóna sa začína príbeh ďalšieho Lúčana, ktorý sa vrátil domov a do konca vojny sa ukrýval v akejsi diere pod sypárňou. Naňho nadväzuje príbeh ďalšieho účastníka SNP, bol to letecký mechanik, po sa potlačení povstania ukrýval doma, ale uvedomoval si, že pred príchodom frontu Nemci sprísnia kontroly, preto odišiel k partizánom, ktorí sa nachádzali v dolinke Hlbokô.

Leopold Moravčík: Priepustka na slobodu
Perfekt 2021, 56 strán

Možno teda povedať, že udalosti sa zakladajú na skutočnostiach. Rodina si nemohla dovoliť, aby brat navštevoval riadne gymnázium, preto študoval diaľkovo a popri tom pracoval. Štúdium prispelo k tomu, že sa ako študent mohol zamestnať na notárskom úrade v Lúčkach v pozícii notársky pisár.

Ešte pred povstaním nadviazal s ním kontakty veliteľ partizánov Gríša, ktorý nechodil do dediny len do krčmy, ale aj za frajerkou. Zhodou okolností bola tá dievčina Anna (prezývaná Babula) dcérou obchodníka Česáka, ktorý mal svoj obchod, reštauráciu a šenk priamo v areáli kúpeľov, kde chodili po potraviny aj partizáni. Tam istý čas pracovala aj moja mama ako kuchárka. Všetko teda so všetkým súvisí.

Po potlačení povstania vznikla zložitá situácia, ľudia utekali od Bystrice, ale keď moc prevzali Nemci, kontroly sa sprísnili. Ak niekto chcel cestovať alebo sa presunúť na iné miesto, potreboval tzv. passierschein, teda priepustku, ale tú dostali iba na základe platného preukazu vydávaného úradmi v mieste trvalého bydliska. Mnohí by sa k takému preukazu nedostali, lebo boli veľmi ďaleko od trvalého bydliska, skrývali sa, alebo boli na úteku.

Brat mi hovoril, že to bola zúfalá situácia. Cez obec prechádzali denne desiatky ľudí a prosili o nejaký doklad. Brat to robil rafinovane. Vypisoval im preukazy na osoby existujúce v obci, bolo to niečo ako duplikát. Tak sa k preukazom dostali aj partizáni.

Tento podvod fungoval dovtedy, kým Nemci nezabili jedného partizána, ktorý chcel prerušiť pomocou výbušniny železničnú trať. Keďže našli u neho preukaz, na jeho základe prišli do Lúčok, do príslušného domu a prekvapení zistili, že dotyčný muž existuje a je príliš živý. Ich nasledujúca cesta viedla na notársky úrad. Notár vyhlásil, že on o ničom nevie, že to všetko Tomáš. Bol odvlečený do Ružomberka a hrozil mu trest smrti. (Našli u neho aj zbraň.)

Pravdivý je aj príbeh židovskej rodiny, ktorej našiel úkryt u gazdu Zachara prezývaného Kolimázy. Príbeh mi rozpovedala moja sestra, ktorá mala vtedy 11 rokov a chodievala sa tam hrať s dievčaťom. Stalo sa to tak, ako je uvedené v poviedke. Brat mi tento príbeh nerozpovedal, ale raz som našiel v otcovej pozostalosti veľmi kvalitný pudilár. Brat mi povedal, že ten mu dal jeden Žid ako odmenu za doklady a nájdené ubytovanie na okraji dediny blízko lesa. Bol to teda ďalší utečenec, nie Kraus spomínaný v poviedke.

Niečo pravdy je aj na pasáži o učiteľovej dcére. Brat s ňou naozaj paktoval, bola to vychýrená krásavica a jej mama, keď ma stretla (mal som asi päť rokov), sa ma pýtala, kde je Tomáš. Bol vtedy na vojne, preto chcela vedieť, či dcére chodia listy aj od neho. Boli zrejme rozhodnutí, že obaja pôjdu študovať medicínu, brata už na štúdium aj prijali, ale vtedy si ho zavolali na okresný výbor KSČ a povedali mu, že rodná strana potrebuje mladých a vzdelaných dôstojníkov, aby nahradili tých z prvej republiky, ako aj tie rýchlokvašky, ktorí mali skúsenosti len z bojov, ale žiadne školy. Preto brat skončil na akadémii v Hraniciach a neskôr aj na vojenskej akadémii v Leningrade. To znamenalo koniec vzťahu s jeho Alžbetou. Zaujímavé je, že obaja mali sobáš v tom istom roku. Brat v júli v Kroměříži, lekárka Alžbeta Červenková v septembri v Košiciach.

Pravdivé sú aj pasáže venované miestnemu horárovi. Spolupracoval s Nemcami, má na svedomí dokonca životy niekoľkých Lúčanov, ktorí sa rozhodli skrývať v horách (neboli to partizáni), ale Nemci ich našli. Aj to, že Nemci podpálili všetky senníky, ktoré boli až za dolinou, sa zakladá na pravde. V archíve v L. Mikuláši som našiel žiadosti o odškodnenie adresované štátnym úradom.

Aj ten romantický príbeh o pílkach ukrytých v chlebe je pravdivý. Mama to naozaj urobila a prešlo jej to. Zamiešal som do toho aj udalosť v bazéne. Mládenci pred asentírkou sa chceli ísť okúpať, ale majiteľ kúpeľov im to nedovolil. Preto vnikli večer cez okno a urobili tam taký hurhaj, že to skončilo až na súde.

(Celkovo 262 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter