Etela Farkašová: O tichu, pomalosti a iných hodnotách | Samuel Brečka: Výtečníci breznianski z druhej polovice 19. storočia | Leopold Moravčík: Posledný liptovský kuruc | Jozef Leikert, Mária Macková: Roman Kaliský – Cesta búrnym storočím | Pavel Vilikovský: Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch| Tvorba. Revue pre literatúru a kultúru
Etela Farkašová: O tichu, pomalosti a iných hodnotách
„Keď som dopisovala posledné strany Záchrany sveta, bolo mi už jasné, že aj moja myseľ podobne ako protagonistkina sa pod vplyvom rapídne sa zhoršujúcej ekologickej situácie nasmerovala k spomínaným problémom dostatočne silno na to, aby sa stali témami, ktoré ma budú v nasledujúcom období opäť lákať k počítaču, a ja sa k nim uvzato budem dennodenne navracať: možno sa mi podarí vypovedať o nich čosi viac ako v esejach napísaných pred vyše desaťročím.
Fenoménom ticha/stíšenia a pomalosti/spomalenia sa v našich dynamických, hektických časoch venuje ešte vždy nedostatočná pozornosť, hoci už sa v odbornom i verejnom diskurze postupne zjavujú iniciatívy, aby sa zásadne zmenil pohľad na ne, oba sa začínajú vnímať ako niečo, čo je ohrozované superrýchlou spoločnosťou a jej kultom/kultúrou rýchlosti: niečo, čo sa stráca zo života a čo v ňom čoraz väčšmi chýba ako predpoklad jeho skvalitnenia.“ Týmito slovami uvádza autorka Etela Farkašová svoju novú esejistickú knihu. K fenoménom ticha/stíšenia a pomalosti/spomalenia sa vracia ako k parciálnym kritériám na prehodnocovanie spôsobu života v zahlučnenej, hektickej nonstop spoločnosti. Názov knihy naznačuje, že autorkiným zámerom je spochybňovať predstavy o správnosti súčasného civilizačného smerovania, založeného na princípe nekonečného rastu. Emocionálna zaujatosť, s akou autorka pristupuje k daným témam, sa prelína s racionálnou argumentáciou, čím sa vyznačujú aj ostatné Farkašovej eseje. Spisovateľka sa vo svojich reflexiách opiera o myšlienky viacerých domácich i svetových osobností filozofie, špeciálnych vied i literatúry.
Aktuálnosť tém uchopených autorkiným charakteristickým štýlom vytvára dobrý predpoklad, že knižka O tichu, pomalosti a iných hodnotách nájde odozvu vnáročnejšom čitateľskom okruhu tých, čo sa zaujímajú o nastolené problémy.
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2022, 242 strán
Samuel Brečka: Výtečníci breznianski z druhej polovice 19. storočia
Kniha sa zaoberá dejinami Brezna od revolúcie 1848/49 po vznik Československej republiky v širšom (uhorskom) kontexte a, v druhej časti, významnými národovcami, ktorí v tomto období v meste pôsobili. V jednotlivých kapitolách prvej časti knihy popisuje obdobie revolúcie, roky memorandové a matičné, politiku v Uhorsku i politiku v Brezne. Rozsiahlejšie kapitoly sú venované vývoju obyvateľstva z hľadiska národnostného, cirkevného, školského a kultúrneho, ako aj vývoju hospodárstva v meste a jeho okolí.
Druhá časť knihy je venovaná sobnostiam mesta, ktoré svojím významom presiahli hranice mesta i regiónu a patrili k popredným slovenským národovcom. Autor sa však venuje aj ich potomkom, ktorí v niektorých prípadoch nadväzovali na odkaz svojich predkov, v iných ich dokonca predčili alebo sa tomuto odkazu spreneverili. Kniha je bohato ilustrovaná.
SLOVO publikovalo od januára do mája t.r. príbehov ôsmich národovcov, resp. ich rodov, o ktorých autor píše v 2. časti knihy Výtečníci breznianski z druhej polovice 19. storočia.
Vydavateľstvo Samuel Brečka, 2022, 208 strán
Leopold Moravčík: Posledný liptovský kuruc
Kniha Posledný liptovský kuruc sleduje málo známe, ale vzrušujúce obdobie po podpise Satmárskeho mieru medzi kurucmi a cisárskou armádou v roku 1711. Existuje dostatok dôkazov, že povstalci, vedení kniežaťom Rákocim, naďalej pokračovali v tajnej príprave na novú etapu povstania a že práve Liptov bol jedným z centier týchto príprav. Vyžadovalo si to dôkladné utajenie a maskovanie príprav napríklad vo forme zbojníckych aktivít a prechodu na iné, modernejšie formy odboja proti Viedni.
Generál cisárskych vojsk Ladislav Ebergéni sedel na koni uprostred jednotky vojakov, tiahnucich z Oravy do Liptova a díval sa na ruiny likavského hradu. Mal za sebou úspešnú výpravu, podarilo sa mu obsadiť Oravský hrad a následne posilniť pozíciu Viedne v celej stolici. Teraz konštatoval sám pre seba, že hrad Likava sa po toľkých bitkách a obliehaniach už nespamätá a bude sa ďalej rozpadať… V uplynulých rokoch prechádzal neustále z cisárskych rúk do kuruckých a naopak. Boje zapríčinili, že hrad ako sídlo kráľovskej komory už skončil, tá preniesla svoj úrad, spravujúci majetky v dolnom Liptove, do kaštieľa sv. Žofie v Ružomberku. Práve tam teraz generál smeroval, aby zistil, aké sú pomery v župe ešte skôr, ako potiahne ďalej na východ zlikvidovať zvyšky kurucov, kam už predtým vyslal skupinky jazdcov ako pátracie patroly.
Perfekt, 2022, 224 strán
Jozef Leikert, Mária Macková: Roman Kaliský – Cesta búrnym storočím
Na základe množstva archívnych dokumentov, autentických výpovedí a spomienok pamätníkov autori spracovali osud novinára a spisovateľa Romana Kaliského na pozadí turbulentných udalostí minulého storočia. Roman Kaliský dlhé roky pracoval v novinách, vo filme i v televízii, odkiaľ ho začiatkom normalizácie vyhodili a dvadsať rokov bol robotníkom. Predtým, ešte ako študent, sa zapojil do SNP a bol zranený. Po druhej svetovej vojne vstúpil do Strany slovenskej obrody, za ktorú bol dvanásť rokov poslancom Slovenskej národnej rady a Národného zhromaždenia. Viac rokov pracoval v legendárnom Kultúrnom živote. Po novembri 1989 sa stal nakrátko riaditeľom Slovenskej televízie a vrátil sa k novinárskemu povolaniu. Politicky sa už neangažoval, ale v roku 1993 sa výrazne pričinil o vznik samostatnej Slovenskej republiky. Pútavá monografia Roman Kaliský – Cesta búrnym storočím k nedožitej storočnici Romana Kaliského odhaľuje jeho životnú cestu, ktorá nebola vždy priamočiara.
Luna, máj 2022, 616 strán
Pavel Vilikovský: Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch
Ústrednou témou novely Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch je vzťah matky a syna počas jej psychického a fyzického odchádzania. Psychicky chorá matka stráca vedomie, pamäť a všetky mentálne schopnosti, ostáva už len telesne prítomná. Práve tento nesúlad medzi telom a dušou je pre jej syna, ktorý sa o ňu stará, nepochopiteľný a neprijateľný. Pavel Vilikovský uvažuje o živote a smrti ako o nepochopiteľných paradoxoch.
Slovart, 2022, 112 strán
Tvorba. Revue pre literatúru a kultúru
Trochu nezvyčajne v tejto rubrike dávame do pozornosti časopis, jeho dvojčíslo 1 – 2/2022. Keďže v tejto neprajnej dobe skutočným hodnotám „zodpovední“ za prideľovanie finančnej podpory neprajú, zaslúži si aspoň podporu kultúrnej verejnosti. Tvorbu založil Emil B. Lukáč v roku 1940, v roku 1944 ju zakázali. Obnovil ju v roku 1946, po februári 1948 opäť prestala vychádzať. Tvorbu sa podarilo obnoviť v roku 1991, no v roku 2021 prišla aj o skromný príspevok z Fondu pre umenie. Toto dvojčíslo vyšlo len vďaka odhodlaniu redakcie, autorského kolektívu a podpore „donora“. Z jeho obsahu dávame do pozornosti stať Ivana Čičmanca Výrečný prológ k poézii Janka Kráľa, ako aj Kráľov Predhovor k vojne a báseň Zverbovaný; úvahu Jozefa Ádamaťa Na margo dnešnej infantilizácie; básne Dany Podrackej Neutečieš; uvedenie Ľudovíta Petraška do bájok Gottholda Ephraima Lessinga a spomienku Ľubomíra Feldeka na amerického básnika Daniela Šimka. V 88-stranovom čísle nájdete, samozrejme, aj ďalšie články, pripomenutie výročí a jubileí, recenzie a dokumenty.
Vydáva: Spoločnosť pre Tvorbu
