Zygmunt Bauman: Vedlejší škody. Sociální nerovnosti v globálním věku | Peter Takáč: Už len nejaké MY nás môže zachrániť. Eseje o marxizme a marxistoch | Štefan Luby: Štyridsať výstupov na Olymp | Dalimír Hajko: Umenie recenzie | Adam Kucharski: Pravidla nákazy. Jak se šíří – a proč končí | Amália Sirotková: Zabudnuté rozprávky
Zygmunt Bauman: Vedlejší škody. Sociální nerovnosti v globálním věku
Vedlejší škody, sousloví známé především z vojenské terminologie, užívá sociolog Zygmunt Bauman, když se zamýšlí nad narůstající sociální nerovností a marginalizací lidského utrpení, jež dosahují stále větších rozměrů.
Chudoba je běžně vnímána jako problém neschopnosti vydělat peníze a je v zásadě kriminalizována.
Nejnižší vrstva společnosti je v postavení, kdy by se jí ostatní nejraději zbavili. Takovéto chápání chudoby zakrývá sociální kořeny nerovnosti, které spočívají v kombinaci konzumní životní filozofie propagované a vštěpované spotřebitelsky orientovanou ekonomikou a úbytkem životních šancí dostupných chudým. V našem současném, tekutém a moderním světě jsou chudí vedlejší škodou společnosti orientované na zisk. Jsou to cizinci uvnitř, kteří jsou zbaveni práv, jimž se těší ostatní členové společenského řádu. Vydáním knihy Vedlejší škody s podtitulem Sociální nerovnosti v globálním věku navazujeme na předešlé Baumanovy tituly (Tekuté zlo, Tekutý život, Tekutý strach a Morální slepota).
Pulchra, 2024, 256 strán
Peter Takáč: Už len nejaké MY nás môže zachrániť. Eseje o marxizme a marxistoch
„V 90. rokoch niekto na sochu Marxa a Engelsa v Berlíne nasprejoval nápis – Wir sind unschuldig/My sme nevinní. Chcel tým zrejme povedať, že teoretici komunizmu nie sú zodpovední za zločiny režimu, ktorý sa nimi inšpiroval.“
Čo všetko sa udialo v mene Marxa? Na pozadí historických udalostí, intelektuálnych dejín 20. storočia a vybraných filozofov autor ukazuje, čo z marxizmu bolo zodpovedné za krach marxizmu, ale tiež ako sa vždy nanovo a revolučne pokúša rehabilitovať nielen ako metóda, ale aj spoločenská prax pri stále sofistikovanejších formách útlaku. V závere ponúka nový pohľad na to, prečo je MY dnes, v ére fosílnej ekonomiky a klimatickej krízy, opäť potrebné.
Horská lucerna, 2024, 100 strán
Štefan Luby: Štyridsať výstupov na Olymp
Dr. h. c. prof. Štefan Luby, DrSc., slovenský fyzik, sa už dvadsať rokov venuje literatúre faktu. Napísal 17 kníh o vedeckých osobnostiach, cestách za vedou, vydal zbierky aforizmov, bonmotov a esejí. Začal trilógiou Moji intelektuáli o významných vedeckých osobnostiach zo Slovenska i zo zahraničia. Nadviazal na ňu knihou Legendy a inšpirácie a uvedený žáner završuje zväzkom Štyridsať výstupov na Olymp. Venuje sa v ňom desiatim laureátom Nobelovej ceny, ktorí majú korene na Slovensku. Sú to napríklad D. C. Gajdusek, R. Furchgott, D. D. Osheroff a i. V knihe sú aj portréty laureátov, ktorých autor osobne poznal a na dielo ktorých v SAV nadviazali, ako P. Kapica, J. Rotblat, K. von Klitzing alebo A. Zeilinger. Pokračuje príbehmi vedcov, ktorí sú nemenej známi, aj keď najvyššiu vedeckú poctu nezískali. Veď na Slovensku mali predkov iniciátori konštrukcie jadrových zbraní L. Szilard a E. Teller. Poslednou kategóriou sú slovenské osobnosti medzinárodného formátu, ako pars pro toto spomeňme S. Pastorekovú, P. Povinca alebo P. Bieleho. Jednotlivé portréty majú formalizovanú štruktúru, začínajú encyklopedickým heslom, nasleduje spravidla dramatický životný príbeh, po ňom vedecké výsledky, spomienky súčasníkov, výroky portrétovanej osobnosti alebo výroky o nej. Kniha prináša mnoho doteraz nepublikovaných faktov.
VEDA, 2024, 328 strán
Dalimír Hajko: Umenie recenzie
Recenzia nie je iba kritické zhodnotenie umeleckého či vedeckého diela po jeho publikovaní. Pre bežného prijímateľa umenia môže byť kompasom, ktorý ho nasmeruje za dobrým filmom, knihou, výtvarným dielom. Pre umelca môže byť nastavením zrkadla, ktorý ho zorientuje v jeho snažení, hoci nie každý je schopný sebareflexie. Erudovaný a empatický kritik zhodnotí dielo so znalosťou kontextu, s porozumením pre autora ako tvorcu a prípadná diskusia je vítaným bonusom.
Slovenský literárny vedec, kritik, autor a filozof prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc. sa vo svojej knihe Umenie recenzie ako kritika existujúceho a inšpirácia pre budúce zameral primárne na recenzovanie literárneho diela, prozaického a básnického, iba miestami prekračuje toto obmedzenie a načrtáva aj širokospektrálnejšie možnosti vnímania umeleckého diela všeobecne. Okrem teoretickej časti kniha obsahuje predovšetkým osemnásť autorových recenzií (diela Alexandra Halvoníka, Bystríka Šikulu, Etely Farkašovej, Alberta Marenčina, Rút Lichnerovej, Erika Jakuba Grocha, Jána Tazberíka, Jána Švantnera, Dany Podrackej a ďalších), ktoré viac ako teória našepkávajú, ako sa má robiť kvalitná umelecká recenzia.
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2024, 126 strán
Adam Kucharski: Pravidla nákazy. Jak se šíří – a proč končí
Proč finanční bubliny propukají tak rychle? Proč se některá videa na internetu stávají „virálními“ a některé dezinformační kampaně jsou tak efektivní? Proč je tak náročné vyrovnat se s šířením nových onemocnění, jako je SARS nebo covid-19? A přenášejí se některé formy chování, jako je kouření, násilí či jednání vedoucí k obezitě, podobným způsobem jako nakažlivé choroby? Rozsáhlé epidemie – virů, módních vln či idejí – se dnes šíří rychleji než kdy dřív. Jakými pravidly se řídí a co nám říkají o naší společnosti? Britský epidemiolog a matematik Adam Kucharski zkoumá široké spektrum nákaz – od nemocí, finančních krizí, násilí, manipulací na internetu či počítačových virů přes populární myšlenky a politické postoje až po lidové pohádky – a přesvědčivě dokládá, že pochopit fenomén nákazy je klíčem k porozumění modernímu světu.
Argo/Dokořán, 2024, 254 strán
Amália Sirotková: Zabudnuté rozprávky
Amália Sirotková (1813 – 1892) je najstaršia známa slovenská rozprávkarka. Medzi inými našimi rozprávkarmi (P. Dobšinský, A. H. Škultéty, S. Reuss, J. F. Rimavský) zaujíma výnimočné miesto nielen preto, že ide o ženu, ale najmä preto, že zapísala viacero rozprávok, ktoré iní zberatelia nezaznamenali.
Zbierka Zabudnuté rozprávky je súbor 17 rozprávok obohatených čarovnými ilustráciami Zsolta Lukácsa. Verejnosť si ich môže v úprave Jany Piroščákovej prečítať vôbec po prvýkrát.
Sirotková sa v niektorých aspektoch odkláňa od rozprávkovej tradície, ako ju poznáme z iných zbierok. Dianie sústreďuje viac do reálneho priestoru, ktorý jej je dôverne známy, často do miest. Jej ženské hrdinky sú aktívne a odvážne, hrdinovia ľudskejší, skutočnejší. Rozprávkarka priam vystupuje z tieňa autority čarovného sveta rozprávok Pavla Dobšinského a vo svojich rozprávkach prináša jedinečné posolstvo – nepatrným umenšením toho zázračného približuje postavy ku každodennému životu „smrteľníkov“. V Zabudnutých rozprávkach sú viaceré veľké činy dosiahnuteľné s pomocou ľudských vlastností.
34.90 €Tatran, 18. októbra 2024
