Etela Farkašová: Jesenná záhrada naspamäť | Pavel Dvořák: Ťažké časy v Číne. A ako ma vyhnali z vlastného domu | Barbora Dvořáková Hatráková: Aby to tak nebolelo. Príbeh(y) slovenskej paliatívnej medicíny | Jozef M. Laugo: Scenáre z lampárne | Henry Sanderson: Zelená horečka | Jiří Šubrt, Jiří Vinopal, Martin Vávra: Když se řekne veřejné mínění
Etela Farkašová: Jesenná záhrada naspamäť
Významná prozaička, esejistka, poetka a filozofka Etela Farkašová (1943), nositeľka prestížnych ocenení ( napr. Anasoft, Krištáľové krídlo), ktorá vstupovala do literatúry pred viac ako štyrmi desaťročiami poviedkovými textami a medzičasom sa venovala novele, eseji, románu aj poézii, sa v staronových textoch vracia k svojmu pôvodnému žánru – poviedke, tá je tu v porovnaní s pôvodnými podobami vo väčšej miere pretkaná filozofickými reflexiami. Sujetové línie poviedok v tomto výbere sú rozličné, v pozadí však nachádzame spoločné východisko pre rozvíjanie epických oblúkov, a tým je ženský pohľad na svet a skúsenosť ženského subjektu v ňom. Je to pohľad modernej ženy, intelektuálky, umelkyne, ktorá vníma znásobené ohrozeniami integrity súčasného človeka i jeho medziľudských vzťahov a reaguje na ne. V textoch cítime prítomnosť autobiografického (autofiktívneho) subjektu, nechýba im silný emociálny náboj ani určitá miera lyrickosti.
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2024, 255 strán
Pavel Dvořák: Ťažké časy v Číne. A ako ma vyhnali z vlastného domu
Pavel Dvořák berie čitateľa naspäť do Číny, tentoraz však v období, keď cudzinci neboli v krajine vítaní. Druhá autorova kniha je o hľadaní domova, o ceste za poznaním komplikovanej krajiny, ako aj o pochopení sveta v čase krízy. Hoci autor nadväzuje na svoju prvotinu vážnejšími témami, ponechal si ľahkosť pera, ktorú jeho čitatelia už poznajú, a opäť nešetril cestovateľskými fotografiami ani doplňujúcimi videami, ktoré čitateľ nájde na okraji strán vo forme QR kódov.
Ťažké časy v Číne je úprimná a ľudská kniha, plná zaujímavých ľudí a skutočných príbehov. Nevyhýba sa náročným ani kontroverzným témam, traumatickým zážitkom ani komediálnej absurdite či trápnym udalostiam, ktoré by mnohí autori na papier nedali. Niektoré kapitoly šokujú, iné poučia a pri niektorých sa nebudete vedieť prestať smiať. Je to skrátka príbeh, aký napísal sám život. A život píše tie najlepšie príbehy.
Pavel Dvořák (1988) vyštudoval sinológiu, od roku 2009 žije v Číne, kde viac ako desať rokov pracoval ako tlmočník čínštiny; založil cestovnú kanceláriu, ktorá organizovala cestovateľské zájazdy do netradičných destinácií Číny; dnes sa živí nakrúcaním krátkych filmov, ktoré publikuje na youtubovom kanáli Pavel Dvořák – Cesty Čínou, a pre Rozhlas a televíziu Slovenska nakrútil a spracoval dvadsaťštyridielny cestovateľsko-dokumentárny seriál o Číne. Jeho knižnú prvotinu Moja čínska dekáda vybralo kníhkupectvo Martinus ako knihu roka 2022, zaradila sa medzi najpredávanejšie knihy na Slovensku, bola nominovaná na ceny René a Najkrajšie knihy Slovenska a vyšla aj v češtine.
Vydavateľstvo Rak júl 2024, 264 strán
Barbora Dvořáková Hatráková: Aby to tak nebolelo. Príbeh(y) slovenskej paliatívnej medicíny
Kniha voľne nadväzuje na titul Tatove odkryté dejiny, v ktorom autorka spracovala príbeh otca, historika Pavla Dvořáka a svojho brata Jakuba, úspešného fotografa. Keď po bratovom náhlom smrteľnom ochorení najbližší už vyčerpali všetky možnosti na jeho záchranu, spoznala zblízka jeden z najobávanejších medicínskych odborov, s ktorým sa spája najviac predsudkov. Presvedčila sa, že paliatívna medicína ani zďaleka nie je len o smrti a umieraní. Výsledkom je pútavá knižka, neraz dojímavá, no určite nie depresívna, a zároveň priekopnícka. Obávanú tému podáva prostredníctvom príbehov vlastnej rodiny a priateľov. Dôverne približuje aj medicínske prostredie, prácu lekárov a sestier, ktorí sa snažili a snažia, aby paliatívnu starostlivosť dostal každý, kto ju potrebuje. Na Slovensku to zatiaľ nie je samozrejmosť.
Slovart 2024, 160 strán
Jozef M. Laugo: Scenáre z lampárne
Dnešné audiovizuálne prostriedky si nevieme predstaviť bez diskusných relácií. Väčšina z nich je zameraná na politickú situáciu doma i vo svete, ekonomiku či rôzne ,,utláčané“ menšiny. Nevyhýbam sa ani problematike, ktoré preferujú mienkotvorné i alternatívne médiá Pozornosť venujem hlavne neopozeraným, prehliadaným, možno aj malicherným témam. Za každou z vyše štyridsiatich glos(scenárov) – ich počet avizuje predná strana obálky, si predstavme nielen fakty, ale aj atmosféru televíznej debaty. Búrlivú ale slušnú a najmä konštruktívnu diskusiu medzi odborníkmi, do ktorej môže byť zapojená aj laická verejnosť. Vzhľadom na pestrý výber netradičných tém, čitateľ knihy sa určite nudiť nebude. Bolo by dobré, keby takto perspektívne dopadol aj televízny divák.
Pre lepšiu predstavu uveďme názvy niekoľko scenárov, ktoré dúfajme, neskončia niekde v koši alebo na lampárni. Znásilnené priezviská, Športový rasizmus, Feudálne prežitky, Týranie hlasom, Automobilové inovácie, Hymnické piesne, Inakosť a zákony prírody, Značky – modly moderného človeka…
Ak by sme parafrázovali známeho, dnes však nepopulárneho klasika, pri čítaní tejto knihy je najdôležitejšie hlavne premýšľať, premýšľať, premýšľať.
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2024, 166 strán
Henry Sanderson: Zelená horečka
Naši závislost na fosilních palivech by měla vyřešit elektrifikace všeho. Bude však spravedlivá? Lidská civilizace, pokrok i náš životní standard se zásadně odvíjí od energetiky. Zdrojů energie je přitom jen málo — a některé z nich se navíc ukazují být pro civilizaci smrtící. V posledních letech jsme proto svědky obrovského tlaku na přechod od fosilních paliv k udržitelným a zeleným variantám: slunečnímu záření, větru, vodní síle, někdy v budoucnu možná i k jaderné fúzi. S těmito zdroji však přichází nová výzva: Jak takovou energii uchovávat a distribuovat, jak ji plně využít? Symbolem zelené transformace se možná právě proto staly elektromobily. Baterie však mají v budoucnu sloužit i jinde než v dopravě. Vypukl proto neúprosný závod o to, kdo dokáže nejefektivněji těžit nezbytné vzácné kovy a minerály, zpracovávat je, uspokojit výrobou celý svět a zároveň si uchovat tajemství a přízeň vlád. Novinář Henry Sanderson v knize Zelená horečka cestuje od Chile přes Kongo až po Čínu, navštěvuje doly, laboratoře a obrovské továrny, zpovídá spekulanty, vědce i miliardáře a snaží se zahlédnout budoucnost, kterou má zelená energie přinést.
Host 2024, 352 strán
Jiří Šubrt, Jiří Vinopal, Martin Vávra: Když se řekne veřejné mínění
Kniha přináší komplexní pohled na problematiku veřejného mínění. Pojednává o něm jako o mnohovrstevnatém jevu, jehož percepce se neustále proměňuje. To ilustrují příklady z dávné i nedávné historie, které autorský kolektiv uvádí společně s úvahami od řady významných myslitelů, aby ukázal, že je důležité nevnímat veřejné mínění pouze jako čísla produkovaná dotazníkovými průzkumy. V prvé řadě to je totiž významný politický aktér, který hraje důležitou roli v politickém procesu. Jako takový se vyskytuje v různých společnostech a politických systémech, kde plní různé funkce a získává odlišné významy, podle toho, co si o něm myslí odborná veřejnost, ostatní političtí aktéři a samotná veřejnost.
Kniha je určena těm, kteří mají zájem dobře porozumět politickému procesu i místu a možnostem veřejného mínění v něm. Její součástí jsou relativně samostatné bloky, jež se tematicky prolínají, doplňují a jako celek přinášejí plastický pohled na problematiku veřejného mínění v kontextu moderních demokratických společností.
Představení samotného jevu se věnují úvodní části knihy, které pojednávají o původu, podobách, pojetích a funkcích veřejného mínění na základě historických reálií a dobových reflexí jejich povahy. Společně s tím jsou nastíněny možné směry dalšího vývoje veřejného mínění související zejména s proměnami komunikace a online prostředí. V podobné logice je poté zpracována druhá část knihy, v níž se autoři zabývají zkoumáním veřejného mínění, jeho historií, metodami a postupy empirického výzkumu. Při tom názorně představují těsné provázání teoretických reflexí, empirického zkoumání a reálných společenských úloh veřejného mínění.
Slon – studijní texty, jún 2024, 140 strán
