Tomáš Gális, Denisa Gura Doričová, Daniela Dvořáková: Stopy stredoveku | Rozhovory o ľuďoch temnej doby | Jean-Christophe Rufin: Král Sobol aneb putování Mórice Beňovského | Elena Lacková a Milena Hübschmannová: Narodila som sa pod šťastnou hviezdou | Henry Kissinger: Umění politické strategie | Kolektív autorov: Hommage à Marián Varga | Lukáš Perný, Marián Gešper (eds.): Clementis & Mináč | Vlastenci alebo „buržoázni nacionalisti“?| Magdaléna Rojo: Ženy, ktoré zostali
Tomáš Gális, Denisa Gura Doričová, Daniela Dvořáková: Stopy stredoveku | Rozhovory o ľuďoch temnej doby
Historička Daniela Dvořáková hovorí, že by nechcela žiť v stredoveku, možno práve preto, že vie o tomto období tak veľa. Rozhovory, ktoré s ňou viedli Denisa Gura Doričová a Tomáš Gális, sa zameriavajú na obdobie neskorého stredoveku na našom území – v Uhorsku –, teda na záver 14. storočia a 15. storočie, a viac než dejinami udalostí a vojen sa zaoberajú dejinami každodennosti a ľudských príbehov.
Kniha sprístupňuje život vtedajších ľudí z rozličných spoločenských vrstiev. Vystupujú v nej panovníci, duchovenstvo, mešťania, šľachta, vzdelanci, lekári, roľníci i poddaní. Muži, ženy i deti. Rozpráva o ich každodenných zvykoch a činnostiach, o zvieratách, ktoré im robili spoločnosť, o krajine, v ktorej plynuli ich dni, o hraniciach a mapách, o cestovaní, jedle, zdraví, výchove či o počasí. Vysvetľuje, prečo niektoré mýty o stredoveku nie sú pravdivé, pripomína jeho prínos, pomenúva nedostatky, ale aj porovnáva možnosti vtedajšej spoločnosti s dneškom. Prameňov z tohto obdobia je oproti predchádzajúcim storočiam viac a historička bádala v okolitých krajinách aj vo vatikánskych archívoch. Z fragmentov ľudských osudov poskladala čiastočne verný obraz, čiastočne jeho interpretáciu a napokon porozprávala aj o sebe a o tom, ako stredovek prirodzene i zázračne ovplyvňuje jej život a svetonázor.
N Press 2023, 240 strán
Jean-Christophe Rufin: Král Sobol aneb putování Mórice Beňovského
Rámec románu tvoří vyprávění hlavního hrdiny a jeho družky na návštěvě u Benjamina Franklina. Barvité líčení jejich životních osudů – od pohnutého dětství, účasti v polském boji proti ruské okupaci přes zajetí a pobyt v trestanecké kolonii na Sibiři až k útěku a strastiplné plavbě z Kamčatky kolem Číny až do Evropy – nakonec ústí k důvodu návštěvy: Poté co se usadili na Madagaskaru, Beňovský dokázal usmířit tamní obyvatele, a ti ho dokonce prohlásili za krále. Původně však na ostrov přijel z pověření francouzského panovníka, a ten trvá na tom, že si chce území podmanit a učinit z něho zásobárnu nerostů, a zejména otroků. Beňovský žádá Franklina o pomoc a podporu. Na Madagaskaru vidí reálnou možnost, jak uskutečnit osvícenské ideje, vyhnout se podrobení místních obyvatel, a naopak jim – a tak i sobě – dát svobodu…
Maraton 2023, 280 strán
Elena Lacková a Milena Hübschmannová: Narodila som sa pod šťastnou hviezdou
Elena Lacková (1921 – 2003) ako jedna z prvých začala hovoriť o rómskom holokauste – resp. o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny, a to takmer hneď po jeho konci. Už v roku 1949 napísala a so svojimi blízkymi z rómskej osady vo Veľkom Šariši naštudovala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor, s ktorou obišli takmer celé Československo a mali viac ako sto repríz. Kniha Narodila som sa pod šťastnou hviezdou sa nielen veľmi dobre číta, ale poskytuje jedinečný pohľad na rómsku kultúru, dejiny Rómov na Slovensku v 20. storočí, rómske tradície, myslenie, hodnoty či spôsob života. Ako vraví zostavovateľka knihy Milena Hübschmannová: „Jej meno pôsobilo ako hviezda nádeje, ktorá vyvedie rómsky ľud z nepochopenia medzi Rómami a gadži. Lacková napísala prvú rómsku hru, nacvičila ju so svojimi príbuznými v chatrči cigánskej osady; písalo sa o nej s obdivom v novinách, pozdvihla romipen z blata ignorantského opovrhnutia.“
Brak 2023, 344 strán
Henry Kissinger: Umění politické strategie
Světoznámý politolog, historik, poradce pěti amerických prezidentů a laureát Nobelovy ceny míru Henry Kissinger detailně analyzuje kariéru šesti legendárních státníků: Konrada Adenauera, jenž po druhé světové válce přivedl poražené Německo zpět do společenství národů. Charlese de Gaulla, díky němuž se Francie postavila po bok vítězných Spojenců. Richarda Nixona, který vyvedl USA z konfliktu ve Vietnamu a svou konstruktivní zahraniční politiku založil na rovnováze mezi velmocemi. Anvara Sádáta, jenž po čtvrtstoletí konfliktů přinesl na Blízký východ vizi míru. Li Kuang-jaa, který ze Singapuru vytvořil zajištěný, blahobytný a dobře řízený městský stát. A Margaret Thatcherovou, jíž se podařilo obnovit hrdost a mezinárodní postavení Velké Británie. Všichni se zformovali v období, kdy se v Evropě hroutily zavedené instituce, koloniální struktury ustupovaly nezávislým státům v Asii a Africe a ze zbytků starého mezinárodního řádu bylo třeba vytvořit nový.
Autor věnuje každé z šesti osobností jeden oddíl, kde podrobně představuje její politický styl i jedinečné charakterové rysy, které se vtiskly do konkrétní vůdcovské strategie. Čtenářům navíc dopřává autentické svědectví, neboť všechny vybrané vůdce, jež považuje za skutečně výjimečné, osobně poznal.
Politické strategie dokazují, že autorova dokonalá paměť a mnohaletá zkušenost představují nepostradatelné zdroje, potřebné pro pochopení moderní světové historie.
Český překlad vychází u příležitosti stých narozenin Henryho Kissingera.
Prostor 2023, 528 strán
Kolektív autorov: Hommage à Marián Varga
Limitovaná edícia s CD Marián Varga, jedinečný umelec, skladateľ, inštrumentalista, bohém a intelektuál, ktorý svojím životom a tvorbou ovplyvnil niekoľko generácií milovníkov a obdivovateľov beatovej hudby v Československu. Od konca 60. rokov minulého storočia až do roku 2017 patril k najvýraznejším osobnostiam slovenskej hudobnej scény. Jeho neobyčajná charizma, zjav, jazykový prejav a predovšetkým unikátny a nenapodobiteľný spôsob hry na klávesových nástrojoch, umocnený jedinečnou a nezameniteľnou melodikou, fascinoval všetkých, ktorí ho mali možnosť zažiť na koncertoch a vystúpeniach.
Kniha Hommage à Marián Varga predstavuje najikonickejšie fotografie Mariána Vargu od 75 českých a slovenských fotografov, ktoré boli vystavené v galérii Danubiana pri príležitosti jeho nedožitých 75. narodenín. Takmer 300 fotografií zachytáva Mariána Vargu od 60. rokov minulého storočia a sú doplnené jeho textami, citátmi z rozhovorov a jeho biografiou.
Marenčin PT 2023, 412 strán
Lukáš Perný, Marián Gešper (eds.): Clementis & Mináč | Vlastenci alebo „buržoázni nacionalisti“?
Kniha plná unikátnych štúdií, esejí, príhovorov, spomienok, komentárov, fotografií, citátov, malieb a ukážok z diela dvoch slovenských Vladimírov.
Na jej vzniku sa podieľali také zvučné mená ako Dalimír Hajko, Jozef Leikert, Martin Muránsky, Peter Holka, Peter Kerecman, Roman Michelko, Martin a Svetozár Krnovci, Gabriela Rothmayerová, Rado Žgrada, Zuzana Pavelcová, Ladislav Hohoš, Eduard Chmelár, Peter Weiss, Jana Schillerová-Horváthová, Vladimír Mináč ml., Maroš Smolec, Ján Seman, Jozef Lysý, Pavol Parenička, František Škvrnda st., Július Lomenčík. Do knihy sú zaradené aj archívne články z Nového slova od osobností ako Jozef Čertík, Jozef Špaček a ďalších.
Matica slovenská, Inštitút ASA 2023
Magdaléna Rojo: Ženy, ktoré zostali
Migrácia nie je len o odchode človeka za hranice. Neoddeliteľnou súčasťou tohto fenoménu sú aj ženy a deti, ktoré zostali v domovských krajinách po tom, ako odišli ich muži, otcovia či synovia. Čo je s nimi? Ako vyzerajú ich bežné dni od Mexika, cez Senegal, Etiópiu, Indiu, až po Rumunsko či Slovensko? A aké vedú životy zoči-voči globálnym výzvam, ktoré prinútili ich mužov k odchodu?
Kniha je o migrácii. No možno skôr o materstve? Alebo o detstve bez otcov? O živote bez manželov? O starnutí bez detí? Všetci tí anonymní presúvajúci sa majú svoje ľudské tváre a príbehy. Sú to príbehy, ktoré sa odohrávajú za chrbtom veľkého sveta. Slovenská reportérka Magdaléna Rojo sa na túto globálnu tému pozerá z opačnej strany – z krajín, kde sa problém rodí a cez optiku žien, ktoré zostali. Všade žijú rodiny, ktoré svojich členov vyprevádzajú na dlhšie či kratšie cesty, aby im zabezpečili dôstojné živobytie, všade zostali ženy a deti, ktoré musia ďalej žiť svoje životy. Magdaléna Rojo bola zvedavá, ako ich žijú, a preto sa tieto osudy rozhodla zbierať. Výsledkom je jej intímna zbierka reportáží.
Magdaléna Rojo sa približuje k svojim hrdinkám s citlivosťou skúmajúcej antropologičky a s trpezlivosťou reportérky, ktorá chce v kvapke vody ukázať celý vesmír. Odkrýva pred nami každodenný život rodín, z ktorého hmatateľne vytŕčajú obavy i neistota, ba dokonca napätie. Svet má mnoho farieb, no dôvody na migráciu sú viac-menej podobné. A podobné sú aj obrazy, ktoré dopady migrácie na rodiny sprevádzajú. Nedostavané domy. Tváre čoraz cudzejších mužov na displejoch smartfónov. A často každodenné pečenie chleba, ktorý je vždy ten istý, bez ohľadu na to, či sa volá čapátí, tortila, alebo indžera.
Absynt 2023, 384 strán
