Peter Weiss: Máme republiku! Eseje o slovenskej štátnosti | Albert Marenčin: Kto som. Zápisky – myšlienky – úvahy 1973-1996 | Peter Chorvát, Martin Posch a kol.: Československé légie – Slováci – Slovensko | Anton Hruboň: Mýtus a kult Jozefa Tisa | Fjodor Michajlovič Dostojevskij: Zločin a trest | Jaromír Slušný: Šílení střelci
Peter Weiss: Máme republiku! Eseje o slovenskej štátnosti
Peter Weiss sa vo svojej knihe venuje politickým peripetiám naplnenia štátoprávneho odkazu SNP po 24 rokoch ako aj osamostatnenia slovenskej štátnosti 1. januára 1993. Ako priamy politický aktér vývoja v 90. rokoch vyvracia viaceré mýty, ktoré sa spájajú so zánikom ČSFR, a poskytuje čitateľovi pohľad aj na dramatické obdobie zápasu o vytvorenie podmienok pre prekonanie medzinárodnej izolácie SR a jej integráciu do EÚ.
Druhá časť publikácie sa zaoberá tradíciami slovenskej štátnosti. Ponúka osobnou skúsenosťou podložený príbeh zápasu o schválenie 29. augusta za štátny sviatok, ako aj úvahy o potrebe chrániť a rozvíjať odkaz SNP a politické dedičstvo Alexandra Dubčeka.
Tretia kapitola pozostáva z esejí, ktoré ukazujú zložitosti utvárania vzťahu samostatnej Slovenskej republiky s Maďarskom. Na základe dokumentov, ale aj osobnej autorovej politickej a veľvyslaneckej skúsenosti s maďarskou otázkou načrtáva hlavné tendencie a charakteristické črty maďarského revizionistického politického myslenia a jeho prejavov v politickej praxi.
DiXit, vyjde v januári 2023, 192 strán
(Autor bude knihu prezentovať v Klube Nového slova, termín oznámime)
Albert Marenčin: Kto som. Zápisky – myšlienky – úvahy 1973-1996
V zápisníku z pozostalosti Alberta Marenčina sú denné záznamy datované od roku 1973 do roku 1996. Dominujú v nich úvahy o tvorbe, slobode, fantázii. „… dielo nie je jediným, ani hlavným zmyslom tvorby tak ako testament či pozostalosť nie sú hlavným zmyslom života…“ Často sa v textoch vyskytujú najbližší priatelia a ľudia s podobným osudom – Juraj Špitzer, Dominik Tatarka, Marian Váross, Alexander Matuška, Juraj Mojžiš a ďalší, s ktorými vedie dialóg, polemizuje s nimi, s ich názormi. Texty zachytávajú obdobie normalizácie, kedy bol Marenčin vylúčený zo strany a vyhodený zo Slovenského filmu. Píše o svojich umeleckých názoroch, vracia do rodiska, k vzťahu s matkou a opakovane si kladie otázku „kto som?“. „… Bol som ďaleko od domova u strýka, kde ma nik nepoznal. Spýtali sa ma. Kto si? Odkiaľ si? – a ja som musel vysvetľovať, kto som a odkiaľ som a vysvetľujúc to iným vysvetľoval som to aj sebe samému. Predstavoval som sa, niečo zavše zamlčal, niečo prikrášlil… Za niečo sa hanbil, na niečo bol hrdý. Čo všetko som zakrýval, zatajoval! Svoju lásku k mame, svoju nostalgiu – zatajoval som, že sa mi strašne cnie za domovom, že plačem za mamou, že peniaze, ktoré mi dala na utrácanie, som si schovával ako vzácnu pamiatku, že doma hovoríme iným dialektom a niekedy aj po maďarsky…“
Albert Marenčin (1922 – 2019), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Narodil sa v Bystrom nad Topľou. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.
Marenčin PT, 21. novembra 2022, 256 strán
Peter Chorvát, Martin Posch a kol.: Československé légie – Slováci – Slovensko
Historiograficky a čitateľsky stále aktuálna a príťažlivá téma čs. légií je predmetom kolektívnej monografie od dvadsiatich šiestich slovenských i zahraničných historikov. Pôsobenie čs. zahraničného vojska prezentujú vzhľadom na jeho slovenský aspekt – predovšetkým prostredníctvom individuálnych príbehov vybraných osobností a regionálnych súvislostí. Reflektujú tiež účasť legionárov v bojoch na Slovensku v roku 1919, pôsobenie v 1. ČSR i v druhom domácom a zahraničnom čs. odboji. Štúdie k osobnosti M. R. Štefánika sa zaoberajú zahraničným kontextom jeho pôsobenia, kolektívnou pamäťou čs. légií, reflexiou v umeleckej tvorbe medzivojnového obdobia, odrazom kultu Štefánika v legionárskej tradícii a pietnej komemorácii. Nechýba ani presah jeho osobnosti v didaktickej a muzeologickej rovine. Publikáciu dopĺňa obrazová príloha a výberový menný i miestny register. Aj niektoré štúdie sprevádzajú portrétové či skupinové fotografie. Tematická rôznorodosť daného súboru štúdií predstavuje zaujímavú mozaiku existencie a odkazu jedinečného fenoménu v novodobých dejinách akým sú nepochybne čs. légie.
Autori: Peter Vítek, Stanislav V. Chytka, Milena Balcová, Juraj Krištofík, Bohumila Ferenčuhová, Jana Zaťková, Peter Chorvát, Slavomír Michálek, Matej Hanula, Miroslav Hrdina, Jaroslav Valent, Susumu Nagayo, Michal Kšiňan, Elena P. Serapionova, Sergio Tazzer, Pavel Kreisinger, Ľudovít Hallon, Eva Škorvanková, Lukáš Krajčír, Juraj Babják, Martin Posch, Marian Uhrin, Miroslav Kmeť, Juraj Šimko, Viera Jurková, Miloslav Čaplovič.
Vojenský historický ústav, 2022, 435 strán
Anton Hruboň: Mýtus a kult Jozefa Tisa
Nebyť výkonu rozsudku smrti na nádvorí bratislavského Justičného paláca v skoré ráno 18. apríla 1947, táto kniha by možno vôbec nevznikla. Poprava bývalého prezidenta Slovenského štátu ukončila jeho fyzickú existenciu, no súčasne bola impulzom zrodu posmrtného, „druhého“ života.
Publikácia nechce byť ďalším z radu životopisov Jozefa Tisa, aspoň nie v štandardnom chápaní. Je predovšetkým históriou predstáv, ktoré sa o ňom vytvorili za uplynulé storočie v rôznych spoločenských podmienkach a režimoch. Tie viedli k sformovaniu mýtov a ich ritualizovanie k vymodelovaniu do dnešných dní pretrvávajúceho Tisovho svetsko-sakrálneho kultu. Rozprávanie historika Antona Hruboňa tak nevyhnutne prekračuje Rubikon prachom zapadnutých dejín a stáva sa aj výpoveďou o súčasnej slovenskej spoločnosti, jej kultúrnych mantrách, konfliktoch a (ne)schopnosti narúšať vlastné archimedovské kruhy…
Paradigma Publishing, 5. decembra 2022, 224
Fjodor Michajlovič Dostojevskij: Zločin a trest
Bohatě ilustrované vydání stěžejního díla světové literatury a zároveň nejslavnější detektivky všech dob, v níž autor rozkrývá nejtemnější zákoutí a záhyby duše vraha, chudého petrohradského studenta práv, který promyslel, naplánoval a spáchal vraždu staré lichvářky, a to nikoli z čistě sobeckých, zištných pohnutek ani v afektu, nýbrž z přesvědčení, z pocitu nadřazenosti a intelektuální pýchy, je doplněno více než sedmdesáti původními obrazy a kresbami proslulého anglického malíře a ilustrátora Davea McKeana.
Rybka Publishers, 2022, 560 strán
Jaromír Slušný: Šílení střelci
Hromadná střelba do nevinných obětí je jedním z nejděsivějších zločinů, jaké známe. Tyto střelby na amerických školách jsou obecně známé a lidé po celém světě z nich byli zděšeni. Málokdo už ale ví, kdo byli oni vrazi, jaký byl jejich životní příběh a co je dovedlo až k jejich hrůznému činu. Jaromír Slušný precizně dokumentuje fenomén šílených střelců a nejznámější případy nejen v Americe, ale i po Evropě nebo v Rusku.
Nakladatelství XYZ, 1. decembra 2022, 328 strán
