Osobnosti svetovej vedy, ktoré sú priamo alebo cez svojich predkov spojené so Slovenskom
+ + +
Štefan Romer (1788 – 1842)
Štefan Romer, magister farmácie, chemik a vynálezca; najúspešnejší výrobca zápaliek v Rakúsko-Uhorsku, tzv. zápalkový kráľ, pochádzal z Veľkého Šariša.
Už v chlapčenských rokoch sa zaujímal o prírodné vedy, najmä o chémiu. Ako 14-ročného poslal otec Štefana zaúčať sa do lekárne v Sátoraljaújhely a v Košiciach. Od roku 1808 sa uchytil ako lekárnický praktikant a chemik vo Viedni, kde neskôr navštevoval prednášky v Cisársko-kráľovskom polytechnickom inštitúte.
Hoci sa mladý lekárnik dobre oženil s majetnou baronesou von Langen, jeho túžba mať v Pešti či vo Viedni vlastnú lekáreň stroskotala. Preto niekoľko rokov pôsobil v armáde ako vojenský lekárnik. Napriek tomu, že prišiel o celý majetok, podarilo sa mu napokon namiesto vysnívanej lekárne založiť chemickú továreň. V roku 1821 v nej začal experimentálne vyrábať rôzne chemikálie, najmä zlúčeniny chlóru. Finančná situácia Štefana Romera sa začala obracať k lepšiemu, keď sa chlorid vápenatý z jeho fabriky ukázal ako výborný dezinfekčný prostriedok počas veľkej cholerovej epidémie. V dobrej finančnej situácii začína Romer v roku 1832 vyrábať aj škrtacie zápalky, ktoré vymyslel istý anglický generál.
Prvé zápalky, takzvané namáčacie, ktoré nahradili dovtedy používané kresadlá, vynašiel Christoph Luis Chancel z Paríža v roku 1805. Konce dlhých drevených paličiek boli pokryté roztopenou sírou, zmesou cukru a chlorečnanu draselného. Na ich vznietenie však bola potrebná aj fľaštička s kyselinou sírovou, do ktorej sa zápalky ponorili. Vo veľkom sa začali vyrábať po roku 1812. Nové poznatky z oblasti chémie viedli v európskych štátoch k výrobe prvých fosforových zápaliek. V Anglicku pri ich výrobe ho ako prvý použil v roku 1827 lekárnik a chemik John Walker. Na trh v Rakúsku ich uviedol chemik a magister farmácie Štefan Romer.
Od roku 1834 začal Š. Romer ako prvý vo Viedni hromadnú priemyslovú výrobu škrtacích zápaliek. Neskôr sa však ukázalo, že sú dosť nebezpečné, pretože často samovoľne explodovali. Postupne ich v Európe zakázali.
Nový, bezpečnejší druh zápaliek, kde síru nahradil fosforom, vynašiel 19-ročný študent Viedenskej technickej akadémie János Irinyi, rodák z Debrecína. Romer tento vynález v roku 1836 kúpil, zápalky si dal patentovať a začal s ich výrobou. Keďže bol používaný biely, zdraviu škodlivý fosfor, pri práci s ním dochádzalo k tzv. fosforizmu, ktorý sa prejavoval demineralizáciou kosti. Negatívnym účinkom fosforových výparov u mnohých pracovníkov v továrni bola nekróza (odumretie) čeľuste, ktorá sa veľakrát skončila znetvorením tváre i smrťou.
Až keď v roku 1848 profesor Anton Shrotter z Olomouca objavil nejedovatý červený fosfor, zachránil priemyselnú výrobu zápaliek pred zánikom. Na európskom trhu ich presadili švédski priemyselníci pod názvom švédske bezpečnostné zápalky.
Štefan Romer mal schválených približne 20 rôznych patentov a vynálezov. Vyvinul špeciálny hoblík na zápalky i stroj, ktorý ich denne vyrobil 400-tisíc. V roku 1834 bol ocenený najvyšším rakúskym vyznamenaním pre najúspešnejších vynálezcov.
František Baluška (1957)
Profesor František Baluška, ktorý sa na univerzite v Bonne venuje neurobiológii rastlín, pochádza zo Slovenska.
Na stránke univerzity o sebe píše: „Prednášam a som výskumník na Ústave bunkovej a molekulárnej botaniky na Bonnskej univerzite v Nemecku. Titul riadny profesor som získal na Univerzite Komenského v Bratislave (Slovensko) v roku 2008. Mojím hlavným záujmom je biológia rastlinných buniek, najmä koreňových vrcholov, v súvislosti s cytoskeletom, endocytózou, transportom vezikúl a polaritou. Koreňové vrcholy skúmam viac ako dvadsať rokov. Pôvodne som prispel k organizácii koreňového vrcholu objavom prechodovej zóny interpolovanej medzi apikálnym meristémom a oblasťou rýchleho predlžovania buniek. Zaujímam sa aj o reakciu koreňov na faktory prostredia, ako je gravitácia, ako aj o novovznikajúcu oblasť neurobiológie rastlín. Zaujíma ma koncepčná analýza bunkovej teórie. Publikoval som viac ako osemdesiat výskumných prác a editoval niekoľko kníh. V roku 2005 som sa podieľal na iniciácii Spoločnosti pre neurobiológiu rastlín, ktorá každoročne organizuje medzinárodné sympóziá o neurobiológii rastlín. Založil som a pôsobím ako šéfredaktor pre dva časopisy: Plant Signaling & Behavior a Communication & Integrative Biology.“
Vedecká práca F. Balušku má pre jeho neobvyklé myšlienky neobvykle veľký ohlas aj v bežnej tlači (plus7dni): „Vo vede trvá desaťročia, niekedy dokonca aj sto rokov, kým sa všeobecne akceptuje nová myšlienka. Napríklad ešte Charles Darwin povedal, že koreňové špičky rastlín sú niečo ako mozog nižších živočíchov. Klasickí botanici to však nechceli prijať. Ich predstava bola, že rastliny sú len také poloautomaty a nie aktívne organizmy. Za posledných dvadsať rokov sa však potvrdilo veľa našich téz. Napríklad termín „plant behavior“, správanie rastlín, sa už bežne používa. No slovné spojenie neurobiológia rastlín sa vedeckej komunite zatiaľ až tak nepozdáva. Hoci slovo neurón má etymologický pôvod v rastlinnej bunke a znamená rastlinné vlákno.“
Baluška sa iste inšpiroval aj dielom prof. Bohumila Němca (rektora Univerzity Karlovy) a jeho pozoruhodnou knihou „Duše rostlin“ (1937). Napriek tomu, že nemá rekordný počet publikácií, ich ohlas mu vyniesol v roku 2021 až 6. miesto zo 155 slovenských vedcov s najväčším dosahom vo svete.
Marek Sýkora (1977)
Marek Sýkora vyštudoval humánnu medicínu na Univerzite Komenského v Bratislave a Vrije Universiteit Brussels v Belgicku. Absolvoval odbornú prípravu (neurológia a neurointenzívna starostlivosť) a habilitoval sa na Katedre neurológie Univerzity v Heidelbergu v Nemecku. Je držiteľom titulu PhD. z neurovedy a titulu MSc z európskeho programu Master of Stroke Medicine. Vedecké štipendiá zahŕňali pobyty v Brain Physics Lab na Univerzite v Cambridge vo Veľkej Británii.
Jeho vedecké záujmy sú autonómny nervový systém, intracerebrálne krvácanie, multimodálny neuromonitoring a cievna mozgová príhoda. Od roku 2013 pôsobí ako riaditeľ Komplexného centra neurointenzívnej starostlivosti v nemocnici Milosrdných bratov vo Viedni v Rakúsku.
V roku 2016 bol Marek Sýkora vymenovaný za profesora neurointenzívnej medicíny na lekárskej fakulte privátnej Univerzity Sigmundaa Freud vo Viedni a v roku 2023 ho prezidentka SR Z. Čaputová vymenovala za profesora v odbore neurológia aj na Slovensku.
Doteraz publikoval 117 vedeckých prác s dosahom 10 487 čítaní a 2 327 citácií v prácach iných autorov, H-index 32.
Snímky: www.wikimedia.commons, www.plantbehavior.org, www.sfu.ac.at
Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net
