Osobnosti svetovej vedy, ktoré sú priamo alebo cez svojich predkov spojené so Slovenskom
+ + +
Ľudovít Markušovský (1815 – 1893)
Prof. MUDr. Ľudovít Markušovský, narodený v Štrbe a zosnulý v chorvátskej Opatiji, bol významným lekárom, hygienikom, vládnym radcom pre zdravotníctvo v Uhorsku a publicistom. Pochovaný je v maďarskej obci Vasegerszeg, odkiaľ pochádzala jeho manželka a kde žil.
Ľudovít Markušovský pochádzal z rodiny slovenského evanjelického farára, kde dostal aj základné vzdelanie. Potom študoval na gymnáziách v Rožňave a Kežmarku a právo na Kráľovskej akadémii v Bratislave, ktoré však napriek dobrým výsledkom nedokončil, pretože sa rozhodol pre štúdium medicíny v Pešti. Štúdium ukončil v roku 1843; absolvoval ešte prednášky v Paríži a v roku 1844 získal titul MUDr. Prax začal ako štipendista na Chirurgickom ústave Viedenskej univerzity (1844 – 1846) a od roku 1847 riadne miesto v Pešti. Počas buržoáznej revolúcie v roku 1848 pracoval ako štábny lekár a osobný lekár veliteľa armády Artúra Görgeiho (neskôr ho nasledoval aj do vyhnanstva v rakúskom Klagenfurte). Za svoje „revolučné“ postoje zostal po návrate do Pešti v roku 1850 bez práce v zdravotných inštitúciách. Stal sa súkromným praktickým lekárom. Spolupodieľal sa na založení Štátnej zdravotníckej rady (1868), sformulovaní a presadení zdravotníckeho zákona (1876) a pomáhal pri zriaďovaní lekárskych katedier. Počas pôsobenia ministra Józsefa Eötvösa (1867 – 1871) pôsobil na ministerstve vzdelávania. Pomáhal zakladať Uhorské lekárske knižné vydavateľstvo (1863), redigoval lekársko-farmaceutický slovník (1862), organizoval lekárske kongresy. Ešte v roku 1857 založil lekársky týždenník Orvosi Hetilap a 32 rokov bol jeho hlavným redaktorom. Publikoval v ňom okolo 200 článkov zameraných na verejno-zdravotnícku problematiku. Bol členom Uhorskej akadémie vied (1863 korešpondent, 1888 čestný člen). V roku 1892 odišiel do dôchodku.
Bol priekopníkom rinológie; ako prvý používal pri vyšetrovaní nosovej dutiny nosové zrkadielko, vyhotovené podľa vlastného návrhu. Zaslúžil sa o založenie Lekárskej fakulty v Kluži (Sedmohradsko, dnešné Rumunsko), na peštianskej lekárskej fakulte založil odbor vojenskej chirurgie a aj katedru hygieny (bol jej prvým prednostom). Za mimoriadne zásluhy o rozvoj lekárskej vedy v Uhorsku bol vymenovaný za čestného profesora peštianskej a klužskej lekárskej fakulty.
Od roku 1955 pracuje v Maďarsku stála Markušovského komisia, ktorá každoročne vypisuje Markušovského vedecký konkurz a na lekárskej konferencii v župe Vas udeľuje Markušovského cenu za rozvoj maďarskej medicíny. Od roku 1956 je po ňom pomenovaná nemocnica v maďarskom meste Szombathely a krajská nemocnica v župe Vas. V Budapešti je po ňom pomenovaná ulica. Na Slovensku má od roku 1965 pamätnú tabuľu na rodnom dome v obci Štrba a takisto je po ňom pomenovaná ulica.
V Slovenských národných novinách vyšiel článok Jozef Schwarza, z ktorého vyberáme: „Objavil som v parčíku (v Opatiji) Markušovského lavičku a na priečelí hotela, v ktorom zomrel, dvojjazyčnú chorvátsko-maďarskú pamätnú tabuľu. V jej texte sa zdôrazňovala maďarskosť tejto osobnosti. A treba zdôrazniť, že v dnešnom Maďarsku si Markušovského neustále ctia a vážia. V Pešti je jeho busta i ulica, v Szombathely nesie jeho meno župná nemocnica. V Markušovského mene udeľujú aj odborné ocenenia. A v obci Vasegerszeg je pochovaný. Na našej slovenskej strane je to poslabšie. Zistil som, že existuje jediná pamätná tabuľa na jeho rodnom dome v Štrbe, aj tú osadila v roku 1965 Československá lekárska spoločnosť na popud Maďarskej lekárskej spoločnosti.“ Jozef Schwarz chcel pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Markušovského zabezpečiť dôstojnejšiu pamiatku na nášho rodáka na Slovensku. Apeloval na vládne inštitúcie, pripomínal túto osobnosť dôležitým činiteľom. Výsledok je neznámy…
Paulo Eduardo Stanga (1953)
Prof. Paulo Eduardo Stanga, narodený v Buenos Aires, je oftalmológom a vitreoretinálnym chirurgom v Manchester Royal Eye Hospital (MREH) a profesorom oftalmológie a regenerácie sietnice na University of Manchester. Jeho krstné meno napomína na Argentínu, kam jeho rodičia emigrovali po II. svetovej vojne.
Je priekopníkom nezávislého klinického a výskumného štipendijného programu na The Retina Clinic v Londýne. Je bývalým hlavným výskumníkom a chirurgom v štúdii génovej terapie v RP (RPGR); patrí mu prvá operácia génovej terapie v Spojenom kráľovstve v nezávislom sektore ako súčasť klinickej štúdie o geografickej atrofii pri suchej AMD (2020); tiež prvé služby súkromného skríningu diabetického oka a makulárnej degenerácie súvisiacej s vekom v Spojenom kráľovstve. Zaslúžil sa o priekopnícke multivlnné zobrazovanie a OCT zobrazovanie sklovca a laserová vitreolýza YAG na liečbu sklovca. Podpísal sa tiež pod prvé využitie umelej inteligencie aplikovanej na zobrazovanie sietnice v každodennej klinickej praxi vo Veľkej Británii. Je nositeľom mnohých prvenstiev.
Prof. Stanga je členom vedeckého výboru Kráľovskej akadémie oftalmológov a prezidentom Asociácie oftalmologického zobrazovania. Od roku 2004 zabezpečil ekvivalent celkovej sumy presahujúcej 1 700 000 GBP v príjmoch z výskumných grantov, platoch výskumných pracovníkov a koordinátorov pokusov a výskumných zariadeniach. Prof. Stanga založil Manchester Vision Regeneration Lab a nezávislý štipendijný program pre klinický výskum sietnice. Nadviazal spoluprácu okrem iného s University of Cornell, Heidelberg a Stanford, Dohenny Eye Institute-University of Southern California, Kings College Hospital, Moorfields Eye Hospital a University College London.
Prof. Stanga sa podieľa na pregraduálnej/postgraduálnej výučbe študentov medicíny, doktorandského štúdia a optometrie, sestier, ortoptistov, oftalmológie a zrakových vied. Z jeho ocenení možno vybrať: Cenu za výnimočný prínos k oftalmológii v Singapure (2006), Cenu za podporu a ďalekosiahly prínos v NGH Eye Institute (Singapur, 2008), Cenu Americkej akadémie oftalmológie za úspech (USA, 2011), Vynikajúca osobnosť vo vede mesta Buenos Aires (Argentína, 2012).
Jeho 125 publikácií dosiahlo 31 228 čítaní a až 5 900 citácií v prácach iných autorov.
Michaela Brchnelová (1997)
Dr. Michaela Brchnelová pochádza z Bratislavy a pôsobí v Belgicku. Už ako stredoškoláčka získala cenu CERN-u a dokonca je po nej pomenovaný aj asteroid. Volá sa 31462 Brchnelova.
Absolvovala bakalárske a magisterské štúdium leteckého a vesmírneho inžinierstva na Technickej univerzite v holandskom Delfte a doktorandské štúdium na univerzite v belgickom Leuvene. Je spolutvorkyňou matematických a fyzikálnych modelov na predpovede tzv. vesmírneho počasia a simuláciu hypersonických lietadiel. Ako prvá Slovenka vyhrala v roku 2020 cenu Amelie Earhart, v roku 2022 bola zvolená do kampane EU Women for Future Európskej komisie. Pracovala pre ESA, Nemeckú vesmírnu kanceláriu (DLR) a Kráľovský vyšší ústav pre obranu (RHID) v Bruseli. Venuje sa aj popularizácii vedy medzi študentmi európskych stredných škôl.
Sama o sebe hovorí: „Od roku 20015 študujem „aerospace engineering“ na Delft University of Technology. V minulosti som pracovala pre European Space Agency v ESTEC-u na optimizácii a analýze re-entry vozidiel a na simuláciach pohonu satelitov. Popri tom pracujem pre Delft Aerospace Rocket Engineering na simulácii, designe a stavbe rakiet. Okrem toho sa venujem Computational Flow Dynamics pre ďalšie tri projekty zamerané napr. optimalizáciu plazmových aktuátorov na krídlach lietadiel a na podmienky v plazmových vrtných hlaviciach. V minulosti som pomáhala s organizáciou súťaže Expedice Mars, a podieľala som sa na aktivitách Astronomického Klubu Bratislava a Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity. Čistej astronómii som sa venovala hlavne na strednej škole, keď som ako stredoškoláčka s projektom o magnetických poliach tzv. „supernova remnantov“ vyhrala zlatú medailu, cenu CERN-u a asteroid na najväčšej svetovej súťaži vedeckých projektov Intel ISEF.“
Snímky: www.wikipedia.sk, www.theretinacliniclondon.com, www.leaf.sk
Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net
