Osobnosti svetovej vedy, ktoré sú priamo alebo cez svojich predkov spojené so Slovenskom
+ + +
Ján Šmok (1921 – 1997)
Profesor Ján Šmok, narodený v Lučenci a zosnulý v Prahe, teoretik všeobecnej komunikácie, špecializovaný teoretik filmového a televízneho obrazu aj fotografie a vysokoškolský pedagóg pracujúci s vlastnými, veľmi premyslenými výukovými metódami. Spočiatku bol aj kameramanom, neskôr vytváral fotografie na pedagogické účely.
Do roku 1939 žil s rodičmi na Slovensku, navštevoval všeobecnú školu v Levoči, gymnázium v Kežmarku a v Bratislave. Na začiatku II. svetovej vojny sa presťahovali do Prahy, kde študoval odbor knižná väzba na Štátnej grafickej škole. Na konci vojny bol zamestnancom spoločnosti PragFilm.
V rokoch 1946 –1951 študoval na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. V roku 1951 sa stal jej kmeňovým zamestnancom, tajomníkom Katedry filmovej fotografie a techniky, neskôr bol menovaný za prodekana (1957). V roku 1958 sa habilitoval ako docent v odbore kamera, roku 1975 bol menovaný za profesora. V rokoch 1973 – 1976 bol prorektorom AMU. Šmokovou zásluhou bolo v tejto súvislosti aj presadenie modernej teórie komunikácie do výučby všetkých odborov školy (hoci len dočasné).
Šmok sa zasadzoval aj o vzdelávanie neprofesionálnych fotografov a rozvoj výučby fotografie v základnom umeleckom školstve. S tým súvisela aj jeho funkcia predsedu Zväzu českých fotografov v 80. a 90. rokoch 20. storočia. Založil galériu fotografie a podporil kvalitný rozvoj zbierky fotografií, ktorá bola neskôr uložená v Národnom archíve.
Ako pedagóg bol autorom mnohých publikácií a učebníc o komunikácii, filme, televízii a fotografii. Boli preložené aj do angličtiny a francúzštiny a slúžili na výučbu aj na zahraničných školách (napr. v Chicagu, USA).
Ján Šmok sa ku svojmu rodisku po celý život hrdo hlásil, pravidelne sa vracal so svojimi študentami na Spiš a spolupracoval so slovenskými inštitúciami. Katedra fotografie pražskej FAMU, ktorú viedol, bola do roku 1990 jediným miestom možného vysokoškolského štúdia fotografie pro slovenských záujemcov. Profesor Ján Šmok bol pre nich významnou oporou. Medzi jeho žiakov patril aj významný slovenský fotograf Tibor Huszár, ktorý na svojho učiteľa s úctou spomínal.
V roku 1960 vznikla z iniciatívy J. Šmoka na Katedre filmového a televízneho obrazu FAMU fotografická špecializácia. Ide o prvé a na dlhú dobu jediné miesto, kde bolo možné vo východnej Európe študovať fotografiu ako umelecký odbor na úrovni vysokej školy. V roku 1975 presadil založenie samostatnej Katedry fotografie na rovnakej škole, ktorú viedol až do roku 1987. Od tohto roku až do svojej smrti bol radovým pedagógom FAMU, od roku 1991 vyučoval aj na Inštitúte tvorivej fotografie Sliezskej univerzity v Opave.
Vedecký prínos Jána Šmoka spočíval spočiatku (50. – 60. roky 20. storočia) najmä vo výskume v odbore senzitometrie. O tejto téme publikoval množstvo článkov i učebníc a využil ho ako súčasť svojich publikácií o fotografii. Následne sa začal zaoberať špeciálnou teóriou fotografie postavenou na princípe komunikácie (teória oznamovania), ktorú rozšíril na všeobecnú teóriu komunikácie. Ako teoretik sa Ján Šmok podieľal tiež na odbornom rozvoji Inštitútu informačného designu.
Po smrti Jána Šmoka vydala roku 2000 Katedra fotografie FAMU v pražskom nakladateľstve Kant monografiu, venovanú jeho životu a dielu. Tomáš Fassati následne zredigoval jeho teoretické práce a postaral sa o súborné vydanie jeho nosných textov vizuálnej komunikácie. Zhromaždil aj fotografickú a filmovú dokumentáciu, vzťahujúcu sa na jeho život, na DVD určenom pre odborné knižnice a archívy. V krajskom meste Jihlava bola v roku 2002 vytvorená Galéria Jána Šmoka a Múzeum umenia a dizajnu Benešov mu v roku 1999 venovalo prvú tuzemskú stálu expozíciu histórie českej a slovenskej fotografickej tvorby (fungovala však len do roku 2017).
Juraj Nemec (1960)
Prof. Ing. Juraj Nemec, CSc., začal svoju kariéru štúdiom na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave (dnes Ekonomická univerzita), pokračoval na Masarykovej univerzite v Brne, kde získal titul docenta a profesorom sa stal na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Na tejto univerzite pôsobil aj ako dekan Ekonomickej fakulty, v súčasnosti na nej pôsobí na čiastočný úväzok.
J. Nemec stojí za viac ako 50 projektmi (EÚ, GAČR, APVV atď.) Krátkodobé stáže absolvoval napr. vo Veľkej Británii, Holandsku či Nemecku.
V roku 2016 bol zvolený za prezidenta Siete inštitútov a škôl verejnej správy v strednej a východnej Európe (NISPAcee). Je členom Výboru expertov pre verejnú správu pri OSN od roku 2018, v rokoch 2010 – 2017 pôsobil ako regionálny viceprezident Medzinárodnej výskumnej spoločnosti pre verejný manažment a do roku 2015 ako člen akreditačného výboru Európskej asociácie pre akreditáciu verejnej správy (teraz je členom predstavenstva EAPAA). Je zástupcom Slovenskej republiky v Skupine nezávislých expertov pre Európsku chartu miestnej samosprávy (dokument Rady Európy).
Juraj Nemec má tiež rozsiahle poradenské a konzultačné skúsenosti v rôznych transformujúcich sa krajinách. V Albánsku, Bosne a Hercegovine, Gruzínsku, Kazachstane, Kosove, Macedónsku, Moldavsku, Čiernej Hore, Rumunsku, Srbsku a na Ukrajine zabezpečoval aktivity v oblasti verejného obstarávania, ako aj pomoc pri budovaní a rozvoji inštitúcií. Ako kľúčový poradca vlád Slovenskej a Českej republiky podporoval všetky úrovne verejnej správy v oblastiach reformy verejnej správy, reformy zdravotníctva a zlepšovania systémov verejného obstarávania pred aj po ich vstupe do Európskej únie. V tejto pozícii sa podieľal na tvorbe prvého zákona o verejnom obstarávaní na Slovensku.
Je nositeľom viacerých medzinárodných ocenení.
Ivan Rektor (1948)
Prof. MUDr. Ivan Rektor, CSc. z Levoče je klinický neurofyziológ; od roku 1992 bol prednostom I. neurologickej kliniky Fakultnej nemocnice u sv. Anny v Brne a Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity. Kliniku viedol do roku 2012. Zaoberal sa okrem iného tým, ako mozog vníma hudbu. V rokoch 2006 – 2011 bol prorektorom Masarykovej univerzity pre rozvoj, od r. 2007 pôsobí v Stredoeurópskom technologickom inštitúte – CEITEC (vedúci výskumnej skupiny Molekulárne a funkčné neurozobrazovanie).
Jeho profesionalita bola ocenená radom cien, získal napr. titul Veľvyslanec pre epilepsiu, čo je najvyššie ocenenie Medzinárodnej ligy proti epilepsii, a ako prvý český vedec bol zvolený za člena korešpondenta Americkej neurologickej asociácie. Je medzinárodne uznávaný vďaka svojmu neurologickému výskumu preživších holokaustu. K bádania ho inšpiroval rodinný príbeh – jeho rodičia boli počas II. svetovej vojny partizánmi na Slovensku, starí rodičia z otcovej strany aj časť rodiny zahynuli v koncentračnom tábore. Prvé výsledky dlhoročnej štúdie ukázali, že fyzické následky holokaustu zostávajú prítomné v mozgu tých, ktorí prežili, a zároveň by mohli ovplyvniť duševné zdravie najmenej troch generácií tej istej rodiny. Ivan Rektor je citovaným autorom desiatok vedeckých publikácií a vychoval mnoho nasledovníkov v doktorandskom štúdiu. Vďaka jeho celoživotnej práci sa môže Brno prezentovať ako významné centrum svetovej neurológie.
Za svoj prínos pre región získal v roku 2020 Cenu mesta Brna v oblasti lekárskej vedy a farmácie. Pri tej príležitosti povedal: „Keď sme centrum zakladali, bolo to vtedy zhodou okolností v čase privatizácie zdravotníctva, mnoho starších kolegov odišlo z kliniky do privátnej sféry alebo do Bohuníc a ja som sa ocitol na klinike s mimoriadne nadanými a vysoko motivovanými mladými kolegami. To nám umožnilo zavedenie modernej terapie vrátane chirurgie epilepsie, ale aj centra pre Parkinsonovu chorobu a ďalšie extrapyramídové ochorenia. Neskôr tak vznikli ďalšie centrá – ikty, demencia, roztrúsená skleróza atď. Tieto centrá vedú kedysi mladí kolegovia, dnes stále ešte mladí profesori, ako sú Milan Brázdil, Irena Rektorová alebo Robert Mikulík, Martin Bareš je rektorom, všetci s medzinárodným renomé. A máme aj mladých docentov, napríklad Marek Baláž, Martina Bočková, práve habilitujú Irena Doleželová a Martin Pail, centrá vedú ďalej aj Michal Dufek a Lenka Krajčovičová… Máme nádejných mladých kolegov, ktorých akademická kariéra je na vzostupe. Súhrnná odpoveď je teda áno, vo vyššie menovaných odboroch sme na európskej či svetovej úrovni. Vedeckému rozvoju potom veľmi pomohlo to, že sme zapojení v CEITEC aj FNUSA-ICRC.“
Dnešným pokračovaním dlhodobý cyklus článkov o Slovákoch, resp. ľuďoch so slovenským pôvodom, ktorí uspeli vo svete vedy, končíme. Celkom 40 pokračovaní prinieslo stručné príbehy 120 úspešných vedcov.
Snímky: www.wikimedia.commons a https://www.muni.cz
Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net
