Osobnosti svetovej vedy, ktoré sú priamo alebo cez svojich predkov spojené so Slovenskom
+ + +
Jozef Šamaj (1964)
Prof. RNDr. Jozef Šamaj, DrSc., absolvoval odbor všeobecnej biológie na Univerzite Komenského v Bratislave v roku 1987. Na tej istej fakulte získal v roku 1993 vedeckú hodnosť kandidáta biologických vied a čoskoro si vo Veľkej aule historického Karolina v Prahe prevzal z rúk prezidenta ČR Václava Klausa menovací dekrét profesora v odbore botanika. Stalo sa tak na návrh vedeckej rady Univerzity Palackého v Olomouci.
J. Šamaj má bohaté zahraničné skúsenosti, získal prestížne postdoktorandské štipendiá na univerzitách v Toulouse, Bonne a Viedni. Dlhodobo pracoval ako vedúci vedecký pracovník v Ústave genetiky a biotechnológií rastlín SAV a následne sedem rokov ako vedúci skupiny a docent na Institute of Cellular and Molecular Botany na Univerzite v Bonne. Od roku 2010 je vedúcim oddelenia CRH (Centra regionu Haná). Vo výskume sa zameriava na oblasti molekulárnej a bunkovej biológie, biotechnológie, proteomiky, signalizácie, cytoskeletónu, vezikulárneho transportu, endocytózy a stresu u rastlín. Je editorom šiestich kníh, národným reprezentantom v International Plant Proteomics Organization, členom niekoľkých vedeckých spoločností a redakčných rád odborných časopisov. Je autorom viac ako 190 publikácií, ktoré majú viac než 6 000 citácií. Jeho h-index je 43.
Členom Učenej spoločnosti Slovenska je od roku 2019: „Cítim sa veľmi poctený a je to pre mňa veľké vyznamenanie, pretože získať uznanie doma pri mnohoročnom pôsobení v zahraničí nie je jednoduché. Zároveň si myslím, že je to v podstate ocenenie tvorivej práce celého môjho vedeckého tímu, a preto by som chcel všetkým svojim kolegom srdečne poďakovať za príkladnú spoluprácu. Bez nich by to nebolo možné. Aktívne sa snažím udržiavať kontakty so slovenskou vedou a niekoľko mojich najlepších spolupracovníkov a študentov pochádza práve zo Slovenska. V Olomouci sa nám v posledných deviatich rokoch vďaka vedeckému zápalu, úžasnej usilovnosti a enormnému nasadeniu celého medzinárodného tímu podarilo z gruntu vybudovať unikátne pracovisko s celosvetovým renomé a založiť nový študijný odbor.“
Učená spoločnosť Slovenska má v súčasnej dobe okolo 60 riadnych, 45 emeritných a 9 čestných členov. Spoločnosť podporuje rozvoj vedy a šírenie vedeckých poznatkov, podieľa sa na reprezentácii slovenskej vedy doma aj v zahraničí, vyjadruje sa k smerovaniu vedy v SR a spolupracuje s inými učenými spoločnosťami.
Martin Odler (1986)
Mgr. Martin Odler, PhD., pochádzajúci z obce Ležiachov v martinskom okrese, bol vedeckým pracovníkom Českého egyptologického ústavu FF UK. Venoval sa materiálnej kultúre, najmä medeným artefaktom a dlhodobo pracuje v lokalite Abúsír v Egypte (česká koncesia). Je členom správnej rady Nadácie Aigyptos a poľsko-slovenského tímu, ktorý skúma lokalitu Tell el-Retábí v starom nílskom údolí. Momentálne pôsobí na Newcastle University vo Veľkej Británii, kde pracuje na projekte získanom ako Marie Skłodowska-Curie Postdoctoral Fellowship.
Čo ho priviedlo k egyptológii, vysvetlil svojho času takto: „Prvotný impulz boli asi knihy Vojtecha Zamarovského. Ja som vlastne len obyčajný chlapec z dediny Ležiachov v Turci a nikdy som si nemyslel, že sa mi naozaj podarí pracovať v Egypte a na egyptských artefaktoch. Od čítania kníh po profesionálnu egyptológiu bola skutočne veľmi dlhá a náročná cesta.“
O svojej vedeckej práci ďalej hovorí: „Som postdoktorandom EPSRC/MSCA na Škole histórie, klasiky a archeológie (na Newcastle University), kde pracujem na projekte EgypToolWear – Analýza opotrebovania kovov starovekých egyptských nástrojov pod vedením prof. Andrea Dolfini. Moje záujmy spočívajú v sociálnych a technologických súvislostiach remesiel v starovekom Egypte, najmä v metalurgii medi a bronzu. Svoju dizertačnú prácu som obhájil na Českom egyptologickom ústave Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a viac ako 10 rokov pôsobím na lokalite Abúsír v Egypte, česká koncesia, ako archeológ a geodet. V Prahe som študoval okrem egyptológie aj pravekú a včasnostredovekú archeológiu a klasickú archeológiu. (…) Zaujímam sa aj o otázky týkajúce sa hodnotenia vedeckého výskumu, keďže som spoluautorom slovenských prekladov Leidenského manifestu pre výskumné metriky a Sanfranciskej deklarácie o hodnotení výskumu (známej aj ako DORA).“
V roku 2023 vyšla vo vydavateľstve Modrý Peter unikátna kniha, na ktorej sa ako egyptológ podieľal. Kniha s názvom V severnom vetre čítaš správy ďaleké je prvým priamym prekladom staroegyptského literárneho diela do slovenčiny v knižnej podobe. Po prvý raz si v slovenčine môžeme prečítať o radostiach a strastiach ľudí, ktorí žili a milovali na oboch brehoch nílskeho údolia zhruba pred 3 200 rokmi. Kniha obsahuje štyri najväčšie zachované cykly staroegyptských ľúbostných básní, ktoré sa recitovali a spievali v ramessovskom období Novej ríše, v 19. a 20. dynastii, keď vládli slávni panovníci Ramesse II. Veľký a Ramesse III. Doslovný preklad básní pripravila egyptologička Silvia Štubňová Nigrelli z Brownovej univerzity v Providence, prebásnila ich poetka a lingvistka Katarína Džunková z Karlovej univerzity v Prahe, sprievodné texty napísal egyptológ Martin Odler z Univerzity v Newcastli. Staroegyptská ľúbostná poézia patrí medzi skryté inšpiračné zdroje známej biblickej Piesne piesní. V celej starovekej lyrike však vyniká predovšetkým ako najrozsiahlejší súbor ženskej ľúbostnej poézie. Knihu bohato ilustruje umenie Novej ríše z otvorených zdrojov, predovšetkým z Metropolitného múzea umenia v New Yorku a Egyptského múzea v Turíne.
Miloš Hauskrecht (1964)
Dr. Miloš Hauskrecht je profesorom informatiky na University of Pittsburgh. Titul M.Sc. v odbore elektrotechnika obhájil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave v roku 1988. Titul PhD. z Katedry elektrotechniky a informatiky získal na Massachusetts Institute of Technology v roku 1997. Na MIT bol pridružený k Clinical Decision Making Group (MEDG), MIT Laboratory for Computer Science, kde počas doktorandského štúdia pracoval pod vedením Prof. Petra Szolovitsa.
Hlavnými oblasťami výskumu Dr. Hauskrechta sú strojové učenie a umelá inteligencia. Jeho súčasná výskumná práca skúma nové modely a metódy analýzy časových radov; nízkorozmerné reprezentácie a sumarizácie časových radov, štruktúrované aktívne učenie, plánovanie a posilňovanie učenia. Väčšina jeho výskumu je poháňaná biomedicínskymi a klinickými problémami, najmä problémami súvisiacimi s analýzou vysokorozmerných údajov elektronických zdravotných záznamov (EHR) a ich aplikáciou na predpovedanie nežiaducich udalostí, detekciu lekárskych chýb, monitorovanie a varovanie. Dr. Hauskrecht a jeho skupina vyvinuli a neustále rozširujú novú dátovo-centrickú platformu podporujúcu vývoj a nasadzovanie riešení strojového učenia do pracovných postupov EHR v reálnom čase a monitorovania a varovania v reálnom čase, v ktorých sú v reálnom čase nasadené stovky modelov strojového učenia cez širokú škálu zdrojov údajov a typov údajov prítomných v dnešných EHR.
Jeho práce dosiahli v prácach iných autorov 7 120 citácií.
Snímky: www.prf.upol.cz, www.cerehis.sk, www.scholar.google.com
Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net
