Osobnosti svetovej vedy, ktoré sú priamo alebo cez svojich predkov spojené so Slovenskom
+ + +
Jozef Murgaš (1864 – 1929)
Jozef Murgaš, rodák z Tajova-Jabríkovej, slovenský vynálezca a priekopník bezdrôtovej telekomunikácie, zomrel vo Wilkes-Barre, Pensylvánia, USA.
Vyrastal v Tajove, v časti Farbenô, v rodine chudobných roľníkov. Veľký vplyv na neho a jeho smerovanie v živote mal učiteľ Karol Berger. Systematicky u neho rozvíjal bystrosť a maliarsky talent. Do 1. ročníka banskobystrického gymnázia bol prijatý 1. septembra 1876. Prirodzené nadanie ho viedlo k umeniu a technike; kreslenie a maľovanie patrilo medzi jeho obľúbené predmety. Veľa času venoval praktickej, technickej práci s provizórnymi mechanickými zariadeniami a s elektrickými prístrojmi. V roku 1880 odišiel študovať teológiu do Bratislavy. Tu okrem štúdia teológie pokračoval vo svojich pokusoch v oblasti elektriny a rozširoval si svoje vedomosti vo výtvarnom umení. V roku 1882 prešiel do ostrihomského seminára, kde mal jeho rozvíjajúci sa maliarsky talent lepšie podmienky. Tu v roku 1884 zmaturoval a pokračoval ďalej na ostrihomskej bohosloveckej fakulte (v r. 1884 – 1886). Správa o jeho maliarskom talente sa doniesla aj biskupovi Bendemu v Banskej Bystrici, ktorý ho neskôr poslal na štúdiá maliarstva do Budapešti a Mníchova. V roku 1886 prešiel z Ostrihomu na bohosloveckú fakultu v Banskej Bystrici, kde ukončil tretí a štvrtý ročník teológie. Keďže jeho ciele boli vysoké a motívy všestranné, rozšíril si svoje vedomosti o znalosť francúzštiny, pokročilej nemčiny, vedeckej fyziky a astronómie.
Dňa 10. novembra 1888 bol Jozef Murgaš vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza v banskobystrickej diecéze a nastúpil za kaplána do Dubovej. Z rôznych, najmä politických dôvodov, ho v istom období neustále prekladali z fary na faru, čo bol jeden z dôvodov, kvôli ktorým odišiel zo Slovenska a usadil sa v USA.
Najznámejší patent Jozefa Murgaša je patent z 10. mája 1904 na Tón-systém. Je to spôsob prenosu správ Tón-systémom, kde bodku a čiarku Morseovej abecedy s rozdielnou dĺžkou nahradil dvoma rôznymi tónmi. Tým dokázal podstatne skrátiť dĺžku jednotlivých znakov. Druhý patent bol významný v tom, že umožňoval bezdrôtový prenos takto vzniknutých správ nad zemským povrchom. Bolo to zariadenie na prenos správ prostredníctvom Tón-systému. Rozdielnu výšku tónov Murgaš generoval pomocou dvoch elektrolytických prerušovačov a kľúčovanie robil pomocou páky, ktorú vychyľoval zo strednej polohy na jednu, alebo druhú stranu. Na základe tohto patentu vznikla akciová spoločnosť „Universal Aether Telegraph Company“ so sídlom vo Philadelphii, ktorá postavila dva dvojité anténne stožiare. Jeden vo Wilkes-Barre a druhý o 30 km vzdialenom Scrantone. Ich prostredníctvom 23. novembra 1905 vykonal rádiové spojenie, ktoré umožnilo rozhovor ich starostom, ktorí to písomne potvrdili. Pravdepodobne tak ako prvý na svete uskutočnil rádiový prenos hovoreného slova.
Bol známy aj ako zberateľ húb, nerastov a rastlín, mal unikátnu zbierku hmyzu, najmä motýľov (asi 9 000 exemplárov).
Počas I. svetovej vojny sa angažoval pri vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov v Československej republike. Za pomoci svojich kontaktov pripravil pôdu pre rokovania na podporu vzniku ČSR, ktorá mala vzniknúť na základe dohody z 30. mája 1918 v Pittsburghu. Murgaš bol jedným zo signatárov Pittsburskej dohody. Medzi americkými Slovákmi zorganizoval zbierku s výťažkom 1 milión dolárov na pomoc Slovákom v starej vlasti.
Na Slovensko sa vrátil v roku 1920. Chcel sa tu usadiť natrvalo, vyučovať elektrotechniku na niektorej škole, čo mu ale úrady neumožnili, preto sa vracia naspäť do USA. Pri návšteve prezidentskej kancelárie v Prahe a na Ministerstve školstva ČSR sa uchádzal o miesto učiteľa na odbornej elektrotechnickej škole, alebo vo výskumnom ústave pre rádiotechniku. Tu ho však odmietli s tým, že nemá k tomu patričné vzdelanie (!) a ponúkli mu možnosť vyučovať náboženstvo na niektorej slovenskej škole. Murgaš sa znechutený vrátil naspäť do USA, kde zomrel.
Od roku 1999 má symbolický hrob na cintoríne v rodnom Tajove.
Miroslav Grajcar (1966)
Profesor RNDr. Miroslav Grajcar, DrSc. z Bratislavy sa podieľa na výskumoch kvantového počítača za desiatky miliónov dolárov. Sám o tom pre Hospodárske noviny uviedol: „Celé moje pátranie po dokonalom superpočítači sa začalo v nemeckej Jene. Odštartovala ho však istá popredná farmaceutická firma, ktorá sa sťažovala, že jej počítače sú pomalé a nestíhajú. Manažér sa teda logicky spýtal, prečo nekúpia rýchlejšie stroje. Odpoveď bola jednoduchá – tieto nároky by zvládol jedine kvantový počítač a ten zatiaľ jednoducho neexistuje.“
Práve hľadanie kvantového počítača je jednou z najväčších výziev súčasnej fyziky. Grajcar sa k nej dostal na Inštitúte pre vyspelé technológie v Jene, kam prišiel v 90. rokoch v rámci Humboldtovho štipendia: „S ponukou na spoluprácu oslovila v roku 2000 náš výskumný tím firma z Kanady. Tam som začal pracovať s kvantovými meraniami.“ Kanadská firma bola pravdepodobne jediná, ktorá sa komerčne zaoberala vývinom kvantového počítača. Prakticky na tom postavila svoj biznis. „Nikto ešte nič podobné neurobil, je to strašne ťažká vec.“
Samozrejme, výskum na špičkovom pracovisku sa nemohol zaobísť bez dostatočnej finančnej podpory: „Pokiaľ ide o peniaze, v Nemecku ani v ostatných západných krajinách s tým nikdy nebol problém. Firma, pre ktorú sme pracovali, dostala peniaze od finančnej skupiny z kalifornského Silicon Valley. Boli to naozaj veľké peniaze – rádovo desiatky miliónov dolárov.“
Zostrojením kvantového superpočítača sa teraz zaoberá niekoľko výskumných stredísk na celom svete. M. Grajcar pre Hospodárske noviny pokračoval: „Hľadajú ho vedci v Amerike, Nemecku, Japonsku aj u nás. V Bratislave vzniká pod vedením profesora Vladimíra Bužeka Centrum excelentnosti kvantovej technológie. Podieľa sa na ňom niekoľko inštitúcií – Fyzikálny ústav i Matematický ústav Slovenskej akadémie vied, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika či Medzinárodné laserové centrum.“ Grajcar v pátraní po superpočítači neustále pendluje medzi Bratislavou, Jenou i ďalšími laboratóriami v Japonsku, Spojených štátoch a iných krajinách
Medzičasom sa fyzik Miroslav Grajcar stal profesorom a pôsobí ako kmeňový vedecký pracovník Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK.
Daniel Keleti (1965)
Doc. MUDr. Daniel Keleti z Bratislavy je radiačný onkológ. Na univerzite v Pittsburghu (1983 – 1986) ukončil s vyznamenaním bakalárske štúdium v odbore chémia. V štúdiu medicíny pokračoval na Lekárskej fakulte Univerzity Pittsburgh až do roku 1990. Krátko na to nastúpil ako internista na rôzne oddelenia pittsburghských nemocníc. Neskôr ho zaujala radiačná onkológia, ktorej sa venoval na Mallinckrodtovom ústave Washingtonskej univerzity.
Vynikol v rádioterapii, stereo-taktickej rádiochirurgii a terapeutickej hypertermii. Postupne sa prepracoval na miesto asistenta pre postgraduálne vzdelávanie mladých onkológov, v rokoch 1994 – 1995 bol vedúcim postgraduálneho vzdelávania. Venoval sa brachyterapii a 3-dimenzionálnym terapeutickým postupom v onkológii. Od roku 1999 pôsobí ako radiačný onkológ v St. Mary’s Hospital, ako riaditeľ Oddelenia radiačnej onkológie a zároveň vykonáva klinickú prax v Kansas City v Centre pre liečbu rakoviny a tiež v Centerpoint Medical Center v Blue Springs v štáte Missouri.
Dr. Daniel Keleti má veľa skúseností vo výskumnej práci, napríklad v klinických skúškach radiačných postupov pri karcinóme prsníka. Vedie početné semináre o kolorektálnom karcinóme, o karcinóme pľúc a všeobecne radiačnej onkológii pre lekárov a ošetrovateľský personál. Napísal odborné články s témou radiačnej terapie orbitálnych lymfoidných nádorov v renomovaných odborných časopisoch. V roku 2009 bol nominovaný na prestížnu lekársku cenu „Srdce zo zlata“, na ktorú ho navrhla organizácia Cancer Action v Kansas City a ktorú o rok na to aj získal. Dr. Daniel Keleti patrí k významným lekárom s pozoruhodnými klinickými a vedeckými úspechmi v odbore radiačnej onkológie.
Pred nástupom na University of Kansas Medical Center bol Dr. Keleti v rokoch 1995 – 1999 lekárom radiačnej onkológie v hodnosti majora vzdušných síl Spojených štátov amerických.
Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net
Snímky: www.wikipedia.sk, www.itapa.sk, www.kumc.edu
