Osobnosti svetovej vedy, ktoré sú priamo alebo cez svojich predkov spojené so Slovenskom
+ + +
Dionýz Štúr (1827 – 1893)
Dr. Dionýz Štúr, narodený v Beckove, bol slovenský geológ a paleontológ, riaditeľ Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. Zaoberal sa geologickým mapovaním a fytopaleontológiou Rakúska, Čiech, Moravy a Slovenska.
Narodil sa v Beckove v učiteľskej rodine Jozefa Štúra a Jany (Johanky) rodenej Riznerovej; bol bratrancom Ľudovíta Štúr v druhom stupni príbuzenstva. Na strednú školu chodil v Modre, kam sa v 12 rokoch presťahoval s rodičmi a sestrou. Študoval aj na evanjelickom lýceu v Bratislave. V roku 1844 začal navštevovať viedenskú polytechniku, kde študoval matematiku, fyziku a chémiu. Neskôr, ovplyvnený prof. Viliamom Haidingerom, sa začal zaujímať o prírodné vedy.
V roku 1846 nastúpil do múzea Dvornej komory pre mincovníctvo a baníctvo. V roku 1847 získal na základe svojej predošlej vedeckej činnosti štipendium a začal študovať na Banskej akadémii v Štiavnici. V tomto období uverejnil svoju prvú vedeckú prácu o geológii okolia Bratislavy a Modry. Po absolvovaní akadémie sa vrátil naspäť do Viedne.
V roku 1849 bol založený Ríšsky geologický ústav, kam nastúpil v roku 1850. Hlavnou úlohou ústavu bolo prehľadné geologické mapovanie celej monarchie, na čom sa takmer 20 rokov podieľal aj Dionýz Štúr. Neskôr obrátil svoju pozornosť hlavne na fytopaleontológiu, v rámci ktorej dosiahol vysokú odbornosť najmä ako systematik a morfológ. V roku 1877 sa stal Štúr zástupcom riaditeľa Ríšskeho geologického ústavu. Po ôsmich rokoch, v 1885, sa stal i jeho riaditeľom. Túto funkciu zastával až do roku 1892. Publikoval okolo 300 vedeckých prác. Presadzoval teóriu o premenlivosti druhov, a to i pred vydaním Darwinovho diela. Viedol korešpondenciu s viacerými významnými vedcami svojej doby, ako bol Murchison, Lyell, Darwin, či Purkyňe alebo Palacký. Zaujímal sa o problémy Slovákov, bol signatárom Memoranda slovenského národa, podieľal sa na zakladaní Matice Slovenskej i gymnázií. Publikoval na Slovensku, odborné práce najmä vo Viedni. Písal aj pod pseudonymami Diviš Štúr a Škorpión.
Dionýz Štúr zaviedol do stratigrafie Karpát dodnes používané termíny ako karpatský keuper, lunzské či grestenské vrstvy. V bradlovom pásme identifikoval a pomenoval púchovské sliene, orlovské vrstvy, upohlavské zlepence, súľovské zlepence a iné. Zaviedol tiež terminológiu pre pomenovanie krasových javov odvodenú z pomenovaní v Dalmácii, Chorvátsku a Slovinsku, mnohé tieto názvy sa používajú dodnes i vo svete. Bol tiež autorom pomenovania pohoria Nízke Tatry.
V roku 1855 sa oženil s rakúskou Nemkou Cecíliou Artlovou, s ktorou však nemal deti.
Zomrel vo Viedni po dlhšej srdcovej chorobe. Časť jeho veľkého herbára, ktorý daroval Matici slovenskej, je v SNM v Bratislave. Pre chudobných slovenských študentov zanechal študijnú základinu 15-tisíc zlatých. Svoju písomnú pozostalosť zanechal Národnému múzeu v Martine. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne vo Viedni.
Isabella Borja (1959)
Profesorka Isabella Borja sa narodila v Bratislave ako Alexandra Dermeková. Jej otec Aurel Dermek bol vychýreným ilustrátorom kníh o hubách; vďaka nemu sa totiž presadila myšlienka, že kresby húb sú ďaleko názornejšie, než ich fotografie.
Alexandra Dermeková sa stala Isabellou Borja po vydaji za Sveina Erika Børja, známeho nórskeho filmového režiséra, moderátora, hudobného producenta a zvukového inžiniera, ktorý mal významný podiel aj na tvorbe a vysielaní Nórskej televízie.
V jej profesnom životopise (Divízia biotechnológie a zdravia rastlín, Oddelenie „Hubová patológia rastlín v lesníctve, poľnohospodárstve a záhradníctve“) sa píše: „Moje odborné vzdelanie je mykológia a lesná patológia. Som vedúca vedecká pracovníčka/výskumná profesorka (2015) s PhD. v lesnej patológii (Nórska univerzita vied o živote, NMBU, 1995). Mojím odborným zameraním je zdravotný stav lesov, diagnostika chorôb a porúch lesných drevín, hodnotenie biotických a abiotických poškodení v lesoch, invázne patogény, identifikácia/vplyvy emisií fluoridov na vegetáciu, monitorovanie poškodenia lesov, biologické procesy pod a nad zemou s vplyv na zdravie lesov, interakcie medzi hostiteľmi a patogénmi, symbiotické interakcie: mykoríza, úloha koreňov a húb pri sekvestrácii uhlíka v lesných pôdach.“
Na neveľký počet odborných publikácií-článkov (82), dosiahla pozoruhodný počet ich čítaní (20 703) a najmä citácií (1 953).
K odkazu svojho otca sa prihlásila publikáciou, ktorá vyšla na Slovensku pod názvom „Huby ročných období“. Významné sú v nej ilustrácie z pozostalosti jej otca. Autorka venuje pozornosť len takzvaným „vyšším hubám“, ktoré tvoria plodnice. Sústredila sa na výber húb, ktoré sa bežne vyskytujú, vynechala zriedkavo sa vyskytujúce. Opisy sú krátke, jednoduché a upozorňujú na znaky viditeľné voľným okom.
Peter Richtárik (1979)
Profesor Peter Richtárik z Nitry je slovenský matematik a informatik pôsobiaci v oblasti optimalizácie veľkých dát a strojového učenia, známy svojou prácou na algoritmoch náhodného zostupu súradníc, stochastického gradientu zostupu a federatívneho učenia. V súčasnosti je profesorom informatiky na Univerzite vedy a techniky kráľa Abdulláha v Saudskej Arábii.
P. Richtárok študoval matematiku a manažment na Univerzite Komenského, titul PhD. získal na Cornell University v meste Ithaca v štáte New York. V rokoch 2007 až 2009 bol postdoktorandom v Centre pre operačný výskum a ekonometriu a Katedre matematického inžinierstva na Universite catholique de Louvain v Belgicku, kde spolupracoval s Jurijom Nesterovom. V rokoch 2009 až 2019 bol Richárik lektorom na matematickej škole na Univerzite v Edinburghu.
Výskumné záujmy prof. Richtárika spočívajú na priesečníku matematiky, informatiky, strojového učenia, optimalizácie, numerickej lineárnej algebry, vysokovýkonných výpočtov a aplikovanej pravdepodobnosti. Zaujíma sa o vývoj algoritmov nulového, prvého a druhého rádu pre konvexné a nekonvexné optimalizačné problémy opísané veľkými dátami, s osobitným zameraním na randomizované, paralelné a distribuované metódy. Je spoluvynálezcom federatívneho učenia, platformy Google pre strojové učenie na mobilných zariadeniach, ktorá zachováva súkromie údajov používateľov.
Viaceré z jeho prác boli ocenené medzinárodnými oceneniami. Profesor Richtárik je zakladateľom a organizátorom série workshopov „Optimalizácia a veľké dáta“. Predniesol viac ako 150 výskumných prednášok na konferenciách, workshopoch a seminároch po celom svete. Patrí medzi top 0,05 % počítačových vedcov.
Snímky: www.wikipedia.sk, www.cemse.kaust.edu.sa
Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net
