Už klasický grécky filozof Platón tvrdil, že „Štát je natoľko dobrý, nakoľko má dobrú vládu.“ Keď vidím, počúvam či čítam o tom, čo sa u nás deje (respektíve, čo sa o Slovensku píše, klebetí a čím všetkým sa na našu republiku strieľa), priznávam, že štát nefunguje. Ani normálne a už vôbec nie hladko – ako dobre namazaný stroj…
Lebo v opačnom prípade by ministerský predseda Robert Fico (po správe tajnej služby čítanej utajene v parlamente, následnom výroku prezidenta Petra Pellegriniho po návšteve SIS, po zasadnutí Bezpečnostnej rady), mohol a mal vo včerajších Sobotných dialógoch STVR odpovedať na otázku moderátora Mateja Baránka krátko a presne. V súvislosti s protestmi (postavenými na pyramíde lží a živenej nespokojnosti) si spomenul aj na filmové označenie geopolitických manipulácii či ohýbanie reality: „Vrtieť psom.“ Sebavedomo oznámil, že neplánuje odstúpiť z funkcie, ako v roku 2018. „Sme príliš ostrieľaní a skúsení na to, aby nám nejaké mimovládne organizácie a nejaké ukrajinské a gruzínske gardy rozvrátili štát,“ povedal premiér Fico. Mladý Baránek sa provokatívne až bezočivo šéfa exekutívy opakovane pýtal:
„Kedy vyhostíte tých zahraničných inštruktorov a organizátorov protestov?“
Očakával som krátke utvrdenie občana i voliča, že sa tak stalo ešte o polnoci – súbežne s tónmi novoupravenej hymny. Prijal by som tiež oznam, že už ich všetkých (s policajným sprievodom) vezú na pravé poludnie k hraniciam v štyroch špeciálnych väzenských autobusoch… Bolo by ma upokojilo i vytiahnutie zoznamu z vrecka modrého saka predsedu vlády a čítanie konkrétnych mien zo zoznamu. Ako keď sa dlhé hodiny čítajú mená obetí… Alebo rovnako, ako sa to v krajine pod Tatrami dlhé stáročia v područí monarchie robilo bubnovaním v strede obce či pred kostolom.
Pes, mačka alebo prasa?
Namiesto toho som – až po tretej otázke naliehajúceho aktivistu za mikrofónom – počul odpoveď: „My teraz zisťujeme, kedy prešli na územie Slovenskej republiky, kde sa pohybujú, čo robia, pretože vykonávajú činnosť, ktorej úlohou je rozvracať túto krajinu,“ povedal premiér. Nie som bezpečnostný analytik Radovan Bránik. Nie som ani generál vo výslužbe Pavel Macko. Ba nie som ani politológ Miroslav Řádek (pôsobiaci šmykľavo, ako kútsky cibuľový šalát), ktorým mainstream (vrátane verejnoprávnych médií) uvoľnil, daroval (či predal?) takmer všetok priestor v slovenskom éteri. No táto odpoveď od premiéra mi (pri všetkej úcte), pripadala – ako chytanie mačky za chvost! Ak tu desiatky špeciálne školených organizátorov masových nepokojov, majdanov, vzbury či revolúcie boli, štátna tajná služba, vojenská kontrarozviedka i ďalšie silové zložky štátu ich už mali mať pod zámkom, pristihnutých in flagranti… Lebo v bezhranične otvorenej Európe, v šialene globalizovanom svete sú už isto za horami, za dolami. Minimálne v rakúskom Kitsee či v poľskom Gdansku, čakajúc na druhú šancu. Ak už ale svet ľudí miešame s tajomným svetom domácich miláčikov alebo so Zvieracou farmou Georgea Orwella, nezabudnime na postreh štátnika Winstona Churchilla: „Zvieratá sú čudné. Psy na teba vzhliadnu zdola. Mačky na teba pozerajú zvrchu. Len prasa sa na teba díva ako na seberovného.“ Zdalo sa mi to len? Či je to tak, že ten rozhlasový moderátor vedel počas vysielania Sobotných dialógov o niečom viac, než predseda vlády? A ktovie, či v réžii za sklom (hneď vedľa diskutujúcich) – aj tentoraz sedela Mária Hlucháňová – ako minulý týždeň, keď mi jej podobenku poslal do mobilu jeden z kamošov… Hostiteľka premiéra, cenzorka, mediálna supervízia, opora moderátora, či s iným špeciálnym poslaním? Tentoraz ju už cez žalúzie nebolo vidieť…
Legitímna je preto otázka, ako sme vlastne chránení pred reálnym nebezpečenstvom? Vojensky nijako, veď Matovičov a Hegerov ,minister vojny‘ Jaroslav Naď dôkladne vyprázdnil všetky vojenské útvary, sklady, hangáre, bunkre… A ako proti novým gangom – zgrupeným z imigrantov? Ako proti teroristom, drogovým barónom a sofistikovaným špiónom či provokatérom?
Parlamentná anarchia
Štát sme my. No už sa nevieme ani kultivovane rozprávať, vymieňať si názory, nedokážeme sa počúvať… Žijeme najradšej uzamknutí v bublinách s jediným názorom. Veríme lži a propagande. Boli sme roky hrdí na parlamentnú demokraciu, zdá sa však, že ju vytláča parlamentná anarchia. V dvoch stranách ďatelinovej koalície sa šafári s dôverou občanov i s povolebným mandátom. Lebo kšeftári, vydierači a stranícki gambleri hrajú vabank. Rozkaz znel jasne: „Fico musí ísť dole!“ Po rokoch pokoja, prosperity a driemania na výslní Európy nebolo Slovensko pripravené na nástup Matoviča. Zažili sme účelovú vraždu novinára, neslušné protesty „Za slušné Slovensko“, dvoch nanútených nájomníkov Grasalkovičovho paláca, prežili sme celoplošné ,národné povstanie‘ s tyčinkami v nosoch, vakcinačný fašizmus, prizerali sme sa nemo úplnému odzbrojeniu. Dokonca sme všetci videli aj atentát na slovenského premiéra. Stále málo! Lebo príkaz z temnôt Deep State nebol odvolaný. Až príliš mnoho si agresívna opozičná menšina berie z USA. Pritom katolícky biskup a televízny moderátor Fulton J. Sheen ešte v minulom storočí upozornil na zvláštny jav: „V Spojených štátoch niet ani sto ľudí, ktorí nenávidia Katolícku cirkev, ale sú ich milióny, ktorí nenávidia to, čo myslia, že Katolícka cirkev je.“ Milovníci a obdivovatelia Ameriky ostali po Trumpovom víťazstve zaskočení. Rúcajú sa im hodnoty, istota, oporné body, stratili kompas. Prehodili výhybku a jednou rukou kŕčovito objímajú Volodymyra Zelenského, ktorý za vojnu Západu proti Rusku dostal 392 miliárd dolárov. Druhou pažou sa zúfalo držia nohavíc skorumpovanej, vyšetrovanej Ursuly von der Leyenovej. Nemôžu dopustiť, aby Ficovi vyšiel plán bratislavského mierotvorcu. Nesmú dopustiť, aby sa mu s pomocou Erdogana s Orbánom podarilo dostať ruský plyn a ropu pre občanov Slovenska opäť do centra Európy. Preto tie masové protesty s ukrajinskými a americkými vlajkami proti niečomu, čo ani Robert Fico nechce a nikdy nepovedal. No pohyby, presuny, úniky a trucpodniky v parlamente svedčia o mnohom. Koalícia má už len 75 hlasov. Možno…
Podľa slov premiéra „o výsledkoch volieb nerozhoduje ulica, ale parlamentné voľby a ak sa má vymeniť vláda, tak to má byť voľbami – či už predčasnými, alebo riadnymi“. Tých stotisíc (ozaj?- ot. redakcie) vonku v uliciach a na námestiach, plniacich scenár neznámeho režiséra o tom nechce ani len počuť. Lebo dobre vedia, že platí postreh Marka Twaina: „Jeden z najnápadnejších rozdielov medzi mačkou a lžou je ten, že mačka má iba deväť životov.“
Úvodné foto: stvr.sk