Úcta k hostiteľskej krajine

Čína je obrovská krajina s obrovským počtom ľudí; kto je jej naozaj rovnocenným partnerom? Azda iba India, ktorá Čínu v tomto roku dokonca v počte obyvateľov predstihla. Všetky ostatné  krajiny majú rádovo nižší počet obyvateľov a 5-miliónové Slovensko je doslova miniatúrne. Vôbec by som sa nečudovala, keby nám to čínski partneri z času na čas alebo v „nestrážených“ okamihoch nevdojak dali najavo. Ale – nedali, nikdy. Čínski veľvyslanci a ich tímy sú, zrejme vychádzajúc z tradičnej výchovy a tradičných pravidiel, veľmi distingvovaní, zdvorilí a úctiví. Partnerom vždy dajú pocítiť, že sú pre nich dôležití. Ale nie je to hrané a formálne; je to zjavne ich vnútorné nastavenie: s každým sa nielen treba, ale aj možno kontaktovať úctivo a rovnocenne.

Zhodou okolností som mala možnosť zoznámiť sa s už tromi mimoriadnymi a splnomocnenými veľvyslancami ČĽR v SR: Yuanom Guisenom, Lin Linom a SUN Lijiem. Nešlo len o väčšie podujatia s desiatkami účastníkov, ale aj o priateľské až súkromné stretnutia, komornejšie pracovné rokovania, diskusie s malým počtom účastníkov, spoločenské udalosti, kultúrne podujatia. Je to takmer 25 rokov a za taký dlhý čas sa mohlo všeličo prihodiť. Ale prihodilo sa iba jedno: predstavitelia Čínskej ľudovej republiky v SR stále šírili skvelé meno svojej vlasti. Sú to diplomati, ktorí ovládajú svoje remeslo priam dokonale, sú stále rovnako ústretoví, budujú svoj vzťah ku Slovensku, poznávajú jeho ľudí, pamätné miesta i dejiny. Prechovávajú hlbokú úctu ku krajine, ktorá im je na niekoľko rokov druhým domovom. A považujú Slovenskú republiku i jej obyvateľov za dôležitých.

Čínu som mala možnosť navštíviť (bohužiaľ iba) dvakrát a často vravievam: V takom malom meste, ako je Slovensko, som ani nebola. Rozmery Číny, množstvo ľudí, nevídaný rozmach, kultúrna a civilizačná tradícia, o akej sa nám ani nesníva – to všetko vzbudzuje úctu a rešpekt. Číňania by naozaj mohli na celý svet nazerať zvrchu, ale čo by im to prinieslo? Načo by im to bolo? Nevidia v tom zmysel, ich princípom je spolupráca a vedomie vzájomných vzťahov a previazanosti sveta.

Takto formoval svoju končiacu sa misiu aj splnomocnený a mimoriadny veľvyslanec ČĽR v SR SUN Lijie. Na svojej rozlúčkovej recepcii začiatkom augusta t.r. sa okrem príhovoru lúčil aj krátkym video-zostrihom, mapujúcim cca 3,5 roka jeho pôsobenia na Slovensku. Zábery z oficiálnych rokovaní, priateľských stretnutí, z ciest po Slovensku. A medzi nimi – aj fotografia zo stretnutia s Klubom Nového slova. Našich vzájomných stretnutí bolo viac a mali rozličnú podobu – od  diskusií, seminárov, kultúrnych a spoločenských podujatí až po minuloročnú účasť veľvyslanca SUN Lijie dokonca na vianočnej kapustnici. To sme považovali za mimoriadnu česť. S J.E. SUN Lijie sme mali viackrát možnosť diskutovať a vďaka jeho vynikajúcej ruštine sme sa mohli rozprávať priamo a bez tlmočenia; v podstate sme nemali tematické obmedzenia, aj keď, samozrejme, k profesionalite ambasádora patrí, že v každej chvíli reprezentuje svoju vlasť a nie je súkromnou osobou. Do nášho vzájomného vzťahu však prenikli aj prvky bližšieho vzťahu až priateľstva, ktoré jediné môže byť východiskom pre priateľstvo národov. Práve to v súčasnosti mimoriadne potrebujeme a hoci niektorým to možno znie ako staromódne a zbytočné, opak je pravdou.

Ukončenie misie SUN Lijie je preto pre Klub Nového slova príležitosťou na ocenenie spolupráce a vzájomných vzťahov, ako aj na poďakovanie za všetky obohacujúce momenty našich spoločných aktivít.

Na rozlúčkovej recepcii sa zúčastnili viacerí bývalí a niektorí súčasní politici, zástupcovia štátnych inštitúcií, podnikatelia, partneri. Aj v tom množstve ľudí však bolo neprehliadnuteľné, že ktosi tam chýba – a to bol (minimálne) minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Prosto tam nebol a takisto ani jeden z dvoch štátnych tajomníkov. Česť rezortu zahraničia i Slovenskej republiky zastupoval Pavol Sýkorčin, generálny tajomník služobného úradu ministerstva. Nejde o to, že by svoju úlohu nezvládol. Ako bývalý generálny konzul SR v Šanghaji určite chápe význam, postavenie a smerovanie Číny a zrejme má k nej aj dobrý osobný vzťah – dokonca svoj príhovor zakončil niekoľkými vetami v čínštine. Generálny tajomník služobného úradu (nech by ním bol ktokoľvek) však nie je dostatočne vysoké funkčné postavenie na oficiálnu rozlúčku s predstaviteľom najľudnatejšieho štátu na svete. Toto ostentatívne ignorovanie podujatia nesvedčí o ničom inom, len o ľudskej malosti a totálnej neprofesionalite politických predstaviteľov MZV SR. O úrovni, ktorá už je ne-úrovňou. Vedenie ministerstva bolo možno presvedčené, že takto to „tej“ Číne práve vtedy poriadne ukázalo! Konečne zistila, že nie je taká dôležitá!

Viacerí účastníci – podľa rozhovorov – sa však za neúčasť oficiálnych politických predstaviteľov MZVaEZ SR, prípadne aj ďalších popredných predstaviteľov SR jednoducho – hanbili. Pretože nekultúrnosť tohto rozsahu do diplomatických vzťahov nepatrí.

Nedávno sme mali kratšiu a neformálnu príležitosť diskutovať zo zástupcami Národnej univerzity obranných technológií z mesta Čchang-ša (mesto opäť väčšie než celé Slovensko). Podujatie organizovala Slovenská spoločnosť pre medzinárodné vzťahy v spolupráci s Inštitútom ASA a Klubom Nového na slovenskej strane a Veľvyslanectvom ČĽR v SR na čínskej strane. Mimo iného prišlo i na otázku, aký je obraz Číny v médiách na Slovensku. No, veľakrát odráža prístup rezortu zahraničia k rozlúčke s veľvyslancom; na druhej strane je množstvo tých, ktorí majú z dotykov s Čínou osobnú skúsenosť, ktorí s čínskymi partnermi dlhodobo spolupracujú a mohli sa presvedčiť o tom, že Čína je priateľská krajina. Ale je tu aj skupina občanov, ktorí síce Čínu nikdy nenavštívili a nespolupracujú s ňou, ale uvedomujú si krátkozrakosť idey nedôvery a nepriateľstva medzi štátmi a prípadného vzájomného – v súvislosti s Čínou však často iba jednostranného – odsudzovania.

Dúfam, že súčasná nežičlivá politická atmosféra bude v pamäti odchádzajúceho SUN Lijie vyvážená práve spomienkou na množstvo ľudí a aktivít, ktoré sa ňou nedali zmiasť.