„Tak nám ju zabili, pani Müllerová,“ polohlasne poznamenal nad pijačkou s voňavou slivovicou sváko Ragan. V pustej pivárni „Bankrot“ pod cintorínom v bratislavskej Mlynskej doline znel bzukot mäsiarky hlasnejšie než replika výčapníčky.
„Umrela verejnoprávna, nech žije štátna!“– známa hlásateľka a moderátorka Soňa urobila nad výčapným kohútom grimasu. Načapovala si šnyt a na diaľku si so zákazníkom pripila. Dnu vošiel v čele skupinky strýco Marcin. Zakiaľ si oči privykali na šero, švenkol najprv pohľadom po prázdnych stoličkách. Spokojne sa potom posadil k stolu svojich írečitých štamgastov. Ďalšie boli označené gravírovanými nápismi na medených štítkoch: legendy, správari, šoféri, režiséri a mnoho ďalších. Najdlhšie stoly, pospájané dokopy – sťa na dedinskej svadbe – označovali posty hlásateliek, direktorov, športových komentátorov a ich moderných kolegov: expertov. Sedel tam už Karol Polák a zadumane si vykladal pasians.
„No čo, vysielať a komentovať budú priame prenosy z najväčších ženských kolektívnych športov – z futbalu a z hokeja či dedinské kolky…“, odpovedal hlbokým zvučným hlasom na otázku, ktorú nik nahlas nevyslovil. Lietala však spolu s muchou okolo sliepňajúcich lámp vysoko pod stropom. Načože bude športový kanál, keď RTVS prišla o vysielacie práva na majstrovstvá sveta v hokeji aj na extraligu? Keď jej komerčné stanice vyfúkli aj práva na svetové i európske šampionáty vo futbale, na futbalovú Ligu majstrov? Pri čom sa budú nudiť bývalí koncesionári, keď ani legionársku Fortuna ligu s kopou cudzincov nemá štátna televízia? Už ani Svetový pohár v lyžovaní… A načo pod Tatrami vysielať Tour de France, keď Peter Sagan po pohodičke vo Francúzsku zavesil bicykel do prievanu vo svojej garáži s na mieru vyrobeným americkým Dodge Chargerom?
„Je tam toho! Tak aspoň ostane priestor na sväté omše z Vatikánu a zo Šaštína“ – zapojil sa Gusto Valach, zjaviaci sa v priestore s niekoľkými hercami kedysi slávneho Národného divadla.
„Alebo na dúhové prajdy…“ – nadhodil Dočolo v kostýme Jánošíka namaľovaného na skle.
„A môžbyť sa do programovej skladby dostane reality šou z tetovania hercov, spevákov a športovcov“ – zamudroval Ivan Krajíček.
„No len vtedy, ak im televízny formát TETUJE SA CELÉ SLOVENSKO nevyfúkne konkurenčná Markíza s jej novým generálom…“ – namietol Ivan Rajniak.
„Ozaj Čárli! A všimol si si, že včera v štátnych správach venovali 80-ročnému Mik Džegerovi z Rolingstons 2-minútový medailón a nazvali ho dokonca rytierom? To teba, keď si sa pobral sem k nám – do televízneho neba – odbavili sotva 20-timi sekundami…“ – rypol si do televíznej komentátorskej legendy jeho rozhlasový kolega Gabo Zelenay. Zjavil sa znenazdajky, rovno už sediac za vrchstolom. Vzápätí pred ním pristal vysoký pohár citronády.
„Netreba sledovať, čo vysielajú, skôr si treba všímať všetko to, čo zamlčujú, utajujú alebo zámerne propagandisticky prekrucujú“…, – prevzal štafetu zahraničný korešpondent Tibor Repta. Zakaždým na seanse vystačil s čašou modranského vína. „Počuli ste čo len raz o stratách Ukrajincov na bojiskách? Alebo o osude tých zbraní za miliardy, čo tam posiela Západ? Nechýbajú vám výsledky dohovorov združenia CEFTA či závery konferencie Rusko – Afrika? Alebo zmienka o tancoch v tajných rokovaniach medzi Kyjevom a Moskvou?“ Jeho posledné slová zanikli v stupňujúcom hluku zhromaždených duchov, vyčkávajúcich na ohlásenie reprízy ich programu.
„Hovoríte o tých, čo sa nedávno v dolinách chválili, že sú ,najdôveryhodnejšie‘ spravodajstvo?“ – hlasito sa o slovo prihlásil Karol Duchoň. Zdvihnúc ruku na privolanie obsluhy, vyslovil i na ducha nezvyčajné želanie: „Ak by som žil a mal na to prachy, objednal by som prieskum, kto ešte pred voľbami verí, že mu RTVS vysiela objektívne, pravdivé informácie a nie tieňové správy?“ Objednal si dvojitú vodku a zamieril do rohu sály k pódiu s logom Bratislavská lýra. Vždy v stredu tu duchovia oživovali jej festivalového ducha. Tentoraz očakávali aj veľkú zahraničnú hviezdu. Zaspievať mala prísť írska legenda Sinéad O’Connor (Šinejd ou konor).
Rozľahlý priestor kedysi najväčšieho televízneho štúdia sa naplnil pamätnými hviezdami obrazovky. Obsluha z Dámskeho klubu nestačila roznášať orosené pollitríky s vysokou penou, no ani načapované Hladinky či Mlieko v pohároch na stopkách. Ešteže horné lóže, postavené pre koncesionárov, ktoré do leta praskali vo švoch, zívali teraz prázdnotou. Manažment prijal na gremiálke rozhodnutie o zákaze vstupu divákov. „Šikovný ťah“ – glosoval to Julo Satinský – „koncesionári mali právo do všetkého kafrať a kritizovať, teraz štátnu televíziu platí vláda, takže: ,Čit ani pysk!´“– pripomenul sváka Ďura alias Zypa Cupáka.
„Práve sme, kolegovia, dokončili náš nový zásadný rozvojový projekt, financovaný ako štartap!“ – zvolal nadšene generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj, rozraziac dvere pivárne nohou ako pištoľník vo westernovom filme. Za ním sa do interiéru vsunuli dve nižšie ženské postavy.
„Na vašu kritiku spravodajstva aktuálne zareaguje jeho šéfka Anna Sámelová“ – snažil sa upokojiť vplyvné celebrity záhrobia. Tá neochotne vystúpila o krok vpred a neisto hlesla:
„Pripravujeme už zase náš obľúbený a historicky osvedčený koncentrák na 28. poschodí. Až sa to prevalí, internujeme tam všetkých, čo posledné štyri roky klamali, zavádzali a manipulovali divákov cez spravodajstvo, publicistiku a diskusné relácie. Vymenili sme a vymieňame na obrazovke všetkých reportérov i mnohých moderátorov, ktorí už vedia, kde je sever. Nastupuje nová krv a neznáme tváre, aby sme to všetko skoordinovali spolu s výmenou koncesionárov za diváckych klientov. A na rozdiel od TA3 budeme transparentnejší. Naši moderátori nemusia voliť verbálny kamingap ako Dírer či Iliev, my každému pohlaviu z tých 71 čo popisuje Facebook, pripravíme tričká podľa ich pocitov. Takže divák podľa farby a čísla ľahko rozozná heteráka od geja, lesby či od nášho kolegu, ktorý sa cíti bipolárny, trans alebo hermafrodit“…
Sama Sámelová bola odrazu zdesená, uvedomiac si to hrobové ticho, do ktorého púšťala svoju prednášku. Tŕň z paty jej vytiahol Machaj, obrátiac sa na svoju pravú stranu:
„Tuto, moja poradkyňa pani Zemková, vám zase stručne načrtne jej ďalší geniálny nápad! My, v manažmente, ho familiárne voláme: Koleso premeny, naše koleso šťastia.“
Skúsená realitná aj mediálna manažérka s povesťou osvedčenej liberálnej manipulátorky neváhala ani sekundu. Zažmurkala trikrát a s oceľovo pevným hlasom nadviazala:
„Ide o to, že peňazí nemáme nikdy dosť. Parlament nám síce schválil rozpočet 186 miliónov eur namiesto 142 miliónov, ktoré sme dostávali od koncesionárov, zo zmluvy so štátom a z reklamy,.. Ak voľby nedopadnú, ako chceme a nová vláda nám rozpočet zoškrtá, zrušíme všetko a necháme si dva, možno iba jeden program.“ Madam spod Pyramídy si neodpustila dramatickú pauzu.
„A v najhoršom prípade zase rozdelíme RTVS na televíziu a na samostatný rozhlas. V Nadácii otvorenej spoločnosti riešime už len názov a nové logá. „Slovenský“ v názve štátnych médií je pre nás neprijateľný. Najviac podporovateľov zatiaľ získalo označenie NTV, teda Naša televízia alebo Neutrálna televízia. Ak vládu zostavia progresívci, budeme tvrdiť, že je to N televízia, napojená na neoliberálny denník. Ak Smeráci, bude to Národná televízia.“
„Deťúrence moje osprostené!“ – ozval sa odrazu hlas Majstra N. – „veď aj tak to každý pochopí správne ako Ničomná televízia…“ Od vchodu do krčmy ozval sa hlasný buchot.
„Ktosi je za dverami“ – oznámila Soňa, sledujúc ako Machaj so svojím ženským sprievodom opúšťa priestor panoptika.
„Nechápem, prečo tí traja prišli sem medzi nás, prečo to nešli vysvetľovať žijúcim televízakom do Bajaníkovej kaviarne v Cubicone? – polohlasom vypustil do éteru rečnícku otázku Milan Lasica. Všetko sa zlialo v slnečnom lúči, dopadajúcom na náhrobný kameň s epitafom: VČERA, DNES A ZAJTRA…
Foto: Wikimedia.org | Autor: adam.plesnik
