Jedným z evolučných stupňov vo vývoji človeka bolo aj štádium, v ktorom kraľoval opočlovek. Charakteristickým znakom bol najmä pomer tvárovej a mozgovej časti hlavy, tvárová s prevahou dominovala, dokonca – ak si dobre pamätám – dvojtretinovo. Cez človeka vzpriameného sa vývoj nakoniec zastavil v pohodlí prototypu s prívlastkom mysliaci alebo tiež rozumný. Priamo úmerne označeniu sa zmenilo i zastúpenie dvoch spomínaných častí, tentokrát v neprospech tvárovej. Zanikla aj potreba napríklad dovtedy charakteristickej obrovskej spodnej čeľuste.
Ubehlo mnoho rokov a my sme, zdá sa mi, na prahu nového medzistupňa ľudského pozemského dobrodružstva. Mozog je vraj sval ako každý iný a je potrebné sa mu teda pravidelne venovať. Ak už nie preto, aby zvyšoval svoju kapacitu, určite preto, aby sa časom nescvrkol. Atrofia mozgu je vážna vec. Vedela o tom svoje aj herečka Helena Růžičková. Jej repliku síce napísal scenár, no vďaka jedinečnému podaniu vlastní patent v mysliach ľudí práve ona. Diváci si s pobavením zapamätali, že jej filmový manžel mal „Místo mozku z třešní kostku”. Týmto prirovnaním poukazovala na veľmi ohraničenú kognitívnu kapacitu partnera aj s opovrhnutím; veď nechcený produkt ovocia končí konštantne jeho „s/prostým” vypľuvnutím.
Voľakedajšiu dobu boja o prežitie, ktorá diktovala nevyhnutnosť dobrej fyzickej kondície, vystriedala iná „džungľa” – boja o pohodlie. Všeobecne prevládajú tendencie si veci uľahčiť a to až do takej miery, že mozgové závity a viac ako 600 svalov nášho organizmu môžu pasívne prečkať väčšinu dňa v stave bdiacej kómy. Kedysi si ľudia bežne pamätali viac ako tucet telefónnych čísel svojich najbližších alebo tých pracovných, častejšie používaných. Denne sa im cibrila aj mimovoľná pamäť a pozornosť. Dnes sa mnohými triviálnosťami nemusia vôbec zaťažovať a napriek dennej komunikácii nemajú z hlavy ani poňatia, aké číslo má ich dieťa či partner. „Ja ho mám v rýchlej predvoľbe“, znie časté ospravedlnenie. Podobných príkladov je neúrekom, a tak sme veci, ktoré naši predkovia nosili so sebou, vďaka novým technológiám postupne vypoklonkovali z hlavy von. V telefóne sa skrýva všetko. Jeho porucha alebo strata je často skutočnou príčinou vyhľadania pomoci psychológa.
Sme uvedomelí, vďaka vede sme sa dozvedeli o dôležitosti a blahodarnom účinku pravidelného športovania na náš organizmus. Vnímanie športu sa za posledných pár rôčkov zúžilo na pobyt na čerstvom vzduchu. Ani netušíme, akú medvediu službu robíme sami sebe a obzvlášť mladej de/generácii. Máme dobrý pocit, že trávime hodinku denne na elektronickom bicykli či elektrickej kolobežke. Výdaj kalórii by mnohých zaskočil; alebo to vedome nechcú vidieť a utešujú sa faktom, že sú aktívni. Nedávno som si všimol chlapcov na bicykloch s jednoduchým dvojtaktným motorom. Hučí to ako tridsaťročný „pinďúr” (familiárne označenie niekdajšej Jawy 50), ide to podobne pomaly, no nie je potrebné poriadne šliapnuť do pedálov. Grétku by to dosť rozhodilo…
Keď si premietnem, koľko času sa dnes venuje visáži v pomere s tým, čo doprajeme mozgovým bunkám na udržanie ich kondície, zmocňujú sa ma obavy. Akosi sme pozabudli, že bunkám mozgu chýba schopnosť obnovy, a to ich ešte vystavujeme alkoholu a iným „výdobytkom” doby. Kognitívna kapacita je už i tak limitovaná a má tendenciu vekom sa ešte znižovať. Najvyšší čas zaviesť „duševné posilňovne”, a to povinne.
Život na „baterky”, preletí mi hlavou. Ľudia sa stávajú nepraktickí, strácajú svoju prirodzenú schopnosť kombinovať, premýšľať, hľadať riešenia. Mám pocit, že o pár rokov bez navigácie netrafia už ani domov. Každý náznak ťažkosti sa pohotovo – už podmienene vypestovaným reflexom – rieši jednoduchým stlačením tlačidla alebo hľadaním riešenia problému na internete. Doba inteligentných telefónov pre hlupáčikov. Dobrovoľné vlastné zotročovanie a vytváranie závislosti. Nie je potrebné nič nosiť v hlave. Necúvame vo vývoji? Spejeme opäť k nadvláde tvárovej časti nad zastúpením mozgu? Čím sme však vzniknuté vákuum vyplnili?
Viete to vy? Ja sa nad tým zatiaľ ešte stále neúspešne pozastavujem…
(Autor je futbalový tréner a mentor, žije na Sunshine coast, Queensland, Austrália.)
