Post-covidové uvažovanie

V socializme naši politickí vodcovia hlásali tézu, že prírodné sily ovládneme a budú pracovať v náš prospech pod heslom: „Rozkážeme vetru, dažďu!“ Nejako to nevyšlo.

Neskôr, po roku 1989, mali prísť svetlé zajtrajšky, no ani tie nechodia. Nepomáha ani trhová ekonomika, ani reforma školstva, ani zvýšená starostlivosť o zdravie (ozdravujú sa hlavne zdravotné poisťovne a banky), ani antikorupčná kampaň…

No skutočné problémy sa začali počas pandémie covid 19. Boli sme postavení pred novú situáciu, v ktorej sme nemali dostatok skúseností. Šírili sa rôzne teórie, fámy o pôvode vírusu, o jeho možných aj nemožných vlastnostiach a spôsoboch, ako sa voči nemu brániť. Dodržiavaním hygienických opatrení, využívaním rôznych dezinfekčných prípravkov (dokonca aj pitím Sava), sledovaním jeho šírenia v rôznych podmienkach a pod. V tom období som bol už na dôchodku a mal som viac času sledovať situáciu, vyhodnotiť jej priebeh a následky z hľadiska svojho profesionálneho odboru, fyzikálnej chémie. Stále sledujem, čo je nové, nielen vo fyzikálnej chémii, ale aj v ďalších prírodných vedách (pokiaľ mi to ešte mozog dovolí). Chodím na niektoré semináre, stretávam sa s bývalými študentmi a mladšími kolegami a po takýchto stretnutiach mám ešte stále dobrý dojem, že Táto krajina má vo vede celkom slušný potenciál. Preto si dovolím vysloviť svoj názor na problematiku, ktorá s covidom súvisí, z hľadiska môjho profesijného odboru.

Najprv sa zameriam na funkciu ochranných rúšok. Ich materiál mal čo najlepšie zachytávať (adsorbovať) na svojom povrchu častice škodlivé pre náš organizmus. Nie je to žiadna novinka, rúška sa používajú vo všetkých odvetviach techniky, vedy, medicíny, nanotechnológiách atď. Je tu otázka vhodnosti materiálu, z ktorých sú rúška zhotovené. Predstavme si povrch rúška ako rovnú plochu, ponad ktorú sa pohybujú rôzne veľké a rôzne ťažké častice. Logicky, sa na povrchu takejto látky začnú usadzovať najprv najväčšie a najťažšie častice. Ak je tam už nejaká menšia častica, tak tá väčšia ju vytlačí, pre lepšie porovnanie s našou ľudskou spoločnosťou, vykopne. Po určitom čase nastane stav, v ktorom bude celý povrch rúška saturovaný len jedným druhom častíc (veľkými a vypasenými), pre ostatné už miesto neostalo. Toto je taký jednoduchý, primitívny model adsorpcie. Skutočnosť je oveľa, oveľa zložitejšia. Povrch rúška (jeho terén) je veľmi členitý a k tomu má ešte na rôznych miestach rôzne fyzikálne aj chemické vlastnosti. V prostredí, kde sa rúško používa, je nespočetne veľké množstvo častíc rôznej štruktúry, rôznej veľkosti, rôzneho chemického zloženia. Tieto častice majú rozdielnu afinitu k povrchovej štruktúre rúška a nemožno predpokladať, že máme tak vysoko sofistikované rúška, ktoré budú adsorbovať len vírus covid 19.

Mám dojem, že podobným spôsobom si to predstavovali niektorí naši politici, keď prijímali niektoré absurdné opatrenia o nosení rúšok a respirátorov. Títo ľudia si neuvedomujú, že v našom prostredí je toľko rôznych častíc a chemikálií, ktoré sa budú na rúškach zachytávať oveľa ľahšie ako vírusy a rúška budú takto veľmi rýchlo znefunkčnené. Nuž ale vychádza mi to tak, že títo naši predstavitelia sú presvedčení, že ich predstavy o ich nariadeniach a zákonoch stoja nad prírodnými zákonmi.

Foto: Zdeněk Hrabica

Ďalším opatrením našich hygienikov bol obmedzený pohyb obyvateľov. Pohyb sa obmedzil na potrebné nákupy, vo vymedzených časoch a na krátke vychádzky. „Venčenie“ domácich zvierat (psov, mačiek) umožňovalo väčší rádius pohybu. Mám doma plyšového psa, tak som si ho chcel brať so sebou na prechádzky, no mal vybité batérie a obmedzenia v predajniach mi ich neumožnili dokúpiť. Tieto časti predajne boli opáskované, akoby sa tam stala nejaká vražda. Nakoniec pri každom opustení domu, bytu, treba si dať nové rúško. Mám dojem, že to dodržiavalo len niekoľko ľudí. Doteraz nachádzam vo vreckách dlhšie nepoužívaného odevu staré pokrčené a niekoľkokrát použité rúška. Aby ste ma nepovažovali za úplného ignoranta, ozembucha, (akuo peknou a vhodnuo slovenskuo slovo namiesto slov troll, opičiak, dement, dezolát). V prvej fáze, keď som nemal predstavu o nebezpečenstve tejto pandémie, som si pripravil veľmi jednoduchý ochranný prostriedok. Rozdrvil som živočíšne uhlie (jeden z najlepších adsorbentov), nasypal som ho na chumáč vaty a tento som vložil do vrecúška, vyrobeného z papierovej kuchynskej utierky. Takto vyrobený filter som dal pod rúško na nevyhnutnú dobu, napr. pri nákupoch, v úradoch, čakárňach, kde sa motalo viac ľudí. (Myslím si, že MacGyver by bol na mňa hrdý). V takejto improvizovanej maske som v pohode vydržal 20 minút.

Neskôr som to vzdal. Bol to pre mňa experiment, no jeho účinok som si nemal ako overiť. Na podnety testovania rúšok, vzhľadom na ich schopnosti účinnej ochrany proti covidu 19, sa mi od bývalých kolegov v prvej fáze môjho návrhu veľa podpory nedostalo. Nemali ešte asi dosť času a kapacít na takýto výskum. Vedel som si predstaviť tému magisterských prác, kde by sa testovali vlastnosti materiálu, z ktorých sú rúška vyrobené. Na moje potešenie sa na túto tému nezabudlo. Tento rok som dostal na recenziu magisterskú prácu. V nej autorka testoval rúška, v ktorých výrobca deklaroval, že obsahujú medené a strieborné vlákna, teda účinné likvidátory vírusov a baktérií. Analýza materiálu na meď a striebro sa robila na špičkových prístrojoch – elektrónová rastrovacia mikroskopia a hmotnostná spektrometria sekundárnych iónov (SIMS). Meď sa v rúškach našla, no po striebre nebolo ani stopy. Veď tieto sa nepredávajú na ochranu pred infekciou, ale pre kšeft (čo sme to ešte nepochopili?!). Podobne deklarované dvojvrstvové rúška boli tak kvalitne zlisované, že sa stali jednovrstvovými. To sú ale hoaxy, po slovensky somariny, veď kde by sa Táto krajina zmohla na také prístroje, ako je elektrónový rastrovací mikroskop alebo SIMS. Veď podľa niektorých odborníkov na rodovú rovnosť, nič také ani nemôže existovať. Prístroj je tým, čím sa práve cíti!

K hromadnému testovaniu AG testami a tiež k očkovaniu som sa už vyjadril v minulosti. Na druhom SNP, ako som už písal, som sa nezúčastnil a nedal som sa ani očkovať. Na otázky kolegov, prečo sa nedám očkovať, som mal jednoduchú odpoveď, lebo nechcem ochorieť. Minulý rok (október?) nie som si istý, sme dostali s manželkou covid, aspoň tak to ukázal test. Po dvoch dňoch zvýšenej teploty, niekoľko dňovej únave a bolesti hrdla to našťastie prešlo. No musím bez akéhokoľvek zadosťučinenia, poznamenať, že, žiaľ, aj väčšina mojich očkovaných kolegov covid dostala…

(Celkovo 397 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Jedna odpoveď

  1. Táto pandémia bola užitočná na uvedomenie si vojnovej a korporátnej podstaty kapitalizmu a pochopenie toho, čo napísal Remarque v 50-tych rokoch, že žijeme v období masovej spoločnosti a masového vraždenia.
    Nedostávalo sa informácií o výsledkoch výskumu ochrannej účinnosti rúšok a iných fyzikálnych opatrení a odpovedí na otázku, čo je vôbec možné v tomto vykúmať a čo je len najlepšie možné odporúčanie.
    Však, samozrejme, keď politické opatrenia nahrávali molochovi veľkého biznisu ako obvykle. Nuž keď už politici hovoria o záchrane života a zdravia, už je to vážne a treba sa mať na pozore, lebo zrejme pôjde o presný opak.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter